Vedci zo strediska Národné lesnícke centrum – Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici získali Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Vedecko-technický tím roka.
Zľava Ing. Michal Lalík, PhD., Ing. Andrej Kunca, PhD., a Ing. Juraj Galko, PhD. Zdroj: CVTI SR
Trojica vedcov Ing. Andrej Kunca, PhD., Ing. Michal Lalík, PhD., Ing. Juraj Galko, PhD., si počas tohtoročného Týždňa vedy a techniky prevzala Cenu za vedu a techniku v kategórii Vedecko-technický tím roka. Tím získal ocenenie za výskum a vývoj ekologicky akceptovanej metódy ochrany rastlín pred škodlivými druhmi hmyzu a za patentovaný objav: Nosič biologicky aktívneho organizmu (BAO).
Za tím zo strediska Národné lesnícke centrum – Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici (NLC – LOS) sa rozprávame s Andrejom Kuncom.
Na portáli Veda na dosah sme už v novembri 2021 publikovali článok, v ktorom približujeme vznik a vývoj vašej metódy aj cestu k patentu. V skratke ide o guľôčky z prírodných materiálov, infikované hubou Beauveria bassiana, ktorá je schopná usmrtiť škodcu tvrdoňa smrekového. Kam sa váš výskum a vývoj BAO do dnešného dňa posunul?
Na úvod musíme podotknúť, že sme stále v procese patentovania, ale predpokladáme, že v jeho finálnej fáze, a čakáme na rozhodnutie Európskeho patentového úradu o pridelení alebo nepridelení patentu. Tie guľôčky, ako ste správne poznamenali, budeme, ak dovolíte, označovať v našom rozhovore ako nosič.
Áno, v roku 2022 sme pokračovali vo výskume a hľadali sme ďalšie spôsoby použitia nášho nosiča v teréne. Napríklad pri aplikovaní proti tvrdoňovi sme gule aplikovali do takzvaných chráničiek vyrobených na mieru v 3D tlačiarni. Je to ochrana nosičov pred konzumáciou drobnými hlodavcami alebo slimákmi.
Ďalším plánovaným zlepšením je tlač takýchto chráničiek z biodegradovateľného plastu alebo testovanie rôznych priemerov našich nosičov a podobne. Nápadov je, ako vidíte, veľa, no času, ako to už býva, málo.
Ochranu ste pôvodne vyvíjali len proti tvrdoňovi smrekovému, no s tým, že v budúcnosti by mohla byť účinná aj proti ďalším škodcom. Testovali ste guľôčky už aj na iných druhoch škodcov a na iných druhoch stromov než na smrekoch? Už dávnejšie ste naznačili, že by ste chceli vyvinúť alternatívu na využitie pre poľnohospodárske plodiny v subtrópoch, napríklad citrusy.
Áno. Okrem ďalšieho výskumu použitia nosičov proti tvrdoňovi smrekovému (Hylobius abietis) sme skúmali aj použitie nosičov proti podkôrnym a drevokazným škodcom v upravených feromónových lapačoch. Technickú úpravu lapača nebudeme bližšie špecifikovať, keďže plánujeme využiť ochranu tohto nového riešenia cez úžitkový vzor.
V skratke ide o to, že lapače sú nasýtené konkrétnym feromónom, ktorý selektívne láka iba cieľový druh škodcu. Jedince škodcu sa dostanú v lapači do kontaktu s nosičom a infikujú sa spórami entomopatogénnej huby (napríklad Beauveria bassiana, ale môžu to byť aj iné entomopatogénne huby). Lapač je nastavený tak, aby jedince cieľového škodcu mohli vyletieť do prostredia a šíriť infekciu v populácii.
V tomto výskume sme však stále na začiatku. Nateraz sme napriek veľmi nepriaznivým podmienkam pre nosič v lapači (vysokej teplote, UV žiareniu a podobne) zistili, že spóry sú aktívne aj niekoľko mesiacov bez ďalšieho dopĺňania nových nosičov a že jedince škodcov, ktoré vychádzali z upravených lapačov, dosahovali vysokú mortalitu spôsobenú danou hubou.
Veríme, že k finálnemu produktu, ktorý bude obsahovať náš nosič s biologicky aktívnym entomopatogénom, sa dostane každý a navyše za rozumnú cenu.
Takto sme lapače testovali na lykožrúta smrekového (Ips typographus) v smrekových porastoch a na nepôvodného technického škodcu drvinárika čierneho (Xylosandrus germanus) v zmiešaných porastoch. Na budúci rok plánujeme okruh testovaných škodcov ešte rozšíriť.
Na poľnohospodárskych plodinách v našich podmienkach by sa to dalo využiť napríklad proti kukuričiarovi koreňovému (Diabrotica virgifera virgifera). V skleníkoch, kde sú pre hubu veľmi vhodné podmienky (primeraná teplota a dostatočná vlhkosť), môžu byť pestované plodiny chránené pred hmyzími pôdnymi škodcami, napríklad pred medvedíkom obyčajným (Gryllotalpa gryllotalpa).
Ako sa guľôčky aplikujú? Priamo na stromy alebo aj okolo nich?
Ešte sme nezistili celkový potenciál použitia nášho nosiča. Nateraz sme ho používali buď položený na pôde (alebo v chráničkách) v blízkosti ihličnatých sadeníc proti tvrdoňovi smrekovému, alebo v spomínaných upravených lapačoch vo výške 1,3 metra nad zemou proti podkôrnym a drevokazným škodcom.
Nosič by určite mohol poslúžiť aj po zapravení do pôdy – mohli by sme ho takto využiť napríklad proti vrtivke orechovej, ktorá v pôde prezimováva –, ale tu by sme už potrebovali pomoc iných výskumných tímov zaoberajúcich sa pôdnymi škodcami v rôznych odvetviach poľnohospodárstva. Týmto im dávame ponuku na spoluprácu. My sa venujeme výlučne lesným škodcom.
Nosič biologicky aktívneho organizmu (BAO). Zdroj: Michal Lalík
Ako dlho je ochrana nosiča BAO efektívna a koľko takých guľôčok treba na ochranu jedného stromu?
Ako sme už uviedli, náš nosič je efektívny niekoľko mesiacov (aj celú sezónu), a to vďaka zdroju energie pre hubu a mechanickej ochrane vnútri guľôčky pred UV žiarením.
Zistili sme napríklad, že aj keď nosič počas suchého obdobia celkom vyschol, pri daždivom počasí sa mycélium opäť aktivovalo a nosič znova produkoval spóry. Nateraz však nevieme kvantifikovať množstvo použitých nosičov na záchranu stromu, to si vyžaduje ešte niekoľko rokov výskumu.
Naším doterajším hlavným cieľom bolo zistiť, či sú spóry vyprodukované nosičom schopné biologicky usmrtiť cieľový druh škodcu a ako dlho trvá táto účinnosť. Tieto sa nám darí napĺňať.
Ako ste pred časom uviedli, výhradné práva na používanie nápadu ste mali v pláne preniesť na medzinárodnú spoločnosť s centrálou vo Francúzsku a fabrikami v Indii. V akej fáze je tento proces a prečo ste si vyhliadli práve zahraničnú spoločnosť? Na Slovensku nebol o nosič záujem?
Tento rok sme vykonávali testy na overenie účinnosti opäť proti tvrdoňovi smrekovému pre firmu, ktorá prejavila o túto inováciu záujem, ale už pod ich dohľadom. To, akým smerom sa bude vykonávať výskum pre túto firmu na budúci rok, vám zatiaľ nevieme povedať. Keďže chceme, aby sa náš vynález dostal do sveta a pomohol čo najväčšiemu počtu ľudí, firma s celosvetovou pôsobnosťou je na náš cieľ ako stvorená.
Váš produkt by sa mal dostať na trh už v roku 2023. Bude v predaji aj na Slovensku?
V roku 2023 asi ešte nebude, keďže stále čakáme na definitívnu odpoveď z Európskeho patentového úradu. Hypoteticky, ak získame patent, budeme musieť pravdepodobne ešte pred komerčným použitím vykonať ďalšie autorizačné testy biologickej účinnosti. Pôjde totiž už o prípravok na ochranu rastlín a tam je takýto postup štandardný. Takže stále je pred nami dlhá cesta.
Dostanú sa k nosiču BAO aj jednotlivci, ktorí by sa radi zbavili škodcov na svojich záhradách, alebo ich budú môcť využiť len väčšie organizované skupiny, ako sú lesníci, ochranári či správcovia lesov, ktorí ich použijú proti škodcom na väčších lesných plochách?
Pevne veríme, že k finálnemu produktu, ktorý bude obsahovať náš nosič s biologicky aktívnym entomopatogénom, sa dostane každý a navyše za rozumnú cenu, a že sa bude predávať v rôznych spotrebiteľských baleniach.
O tíme Ing. Andreja Kuncu, PhD.:
Vo vedecko-výskumnom tíme pracovníkov Národného lesníckeho centra pôsobí Ing. Andrej Kunca, PhD., Ing. Michal Lalík, PhD., a Ing. Juraj Galko, PhD. Trojica je súčasťou väčšieho kolektívu Odboru ochrany lesa, ktorého cieľom je aplikovaný výskum škodlivých činiteľov lesných drevín, prevencia škôd a ochrana lesných drevín v čase ich poškodenia. Jednou z výskumných tém tímu je znižovanie spotreby pesticídov pri ochrane rastlín. Vo svojich prácach sa zamerali napríklad na náhradu pesticídov biologickými prípravkami.
