Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Analýza úlomkov berlínskeho meteoritu ukázala, že ide o vzácny aubrit

VEDA NA DOSAH

Prvé chemicko-mineralogické analýzy meteoritov ukázali, že ide o achondrit typu aubrit. Na svete existuje len niekoľko podobných exemplárov.

Nález meteoritu z Brandenburska.

Nález meteoritu z Brandenburska. Zdroj: Prírodovedné múzeum Berlín, autor: Laura Kranich

Odborníci z berlínskeho prírodovedného múzea analyzovali zvyšky blízkozemského asteroidu, ktorý zhorel v atmosfére západne od Berlína 21. januára 2024 krátko po pol druhej ráno.

Americká vesmírna agentúra NASA ohlásila pád meteoritu na nedeľu ráno v blízkosti mesta Nennhausen v Havellande. Je to len ôsmy prípad na svete, pri ktorom bola krátko pred vstupom do atmosféry predpovedaná zrážka asteroidu so Zemou, vysvetľujú berlínski odborníci. NASA priradila vesmírnej hornine katalógové číslo 2024 BX1.

Malý asteroid 2024 BX1 vstúpil do zemskej atmosféry a po niekoľkých sekundách zhorel. Na krátky okamih bolo vidno ohnivú guľu, ktorá rozžiarila nočnú oblohu. Fascinujúce divadlo vyvolalo veľké nadšenie u amatérskych aj profesionálnych astronómov. Väčšina pôvodnej hmoty bolidu (veľmi jasného meteoru) sa počas preletu atmosférou spotrebovala, malé meteority však dopadli na zemský povrch.

Hon na úlomky

Úlomky meteoritu môžu mať veľkú hodnotu. Už krátko po tom, ako asteroid zhorel v atmosfére, sa začalo horúčkovité pátranie po cenných kameňoch. Ako informuje Astronomický ústav AV ČR vo svojej správe, prvý úspech zaznamenala skupina poľských amatérskych hľadačov 25. januára 2024. Jeden z prvých nájdených meteoritov bol rozlomený na tri kusy s celkovou hmotnosťou 171 gramov.

Do nedele 28. januára 2024 ďalší nadšenci našli prinajmenšom 40 meteoritov s hmotnosťou od 2 do 171 gramov. Druhý najväčší nájdený kameň váži 114 gramov. Okrem amatérskych nadšencov po meteoritoch pátrajú aj výskumníci.

Tím Prírodovedného múzea Berlín našiel 20 úlomkov

Jeden takýto tím narýchlo zostavilo aj Prírodovedné múzeum Berlín. Tvorili ho výskumníci a študenti z Prírodovedného múzea Berlín, Nemeckého centra pre letectvo a vesmír, Freie Universität Berlin, Technickej univerzity Berlín a jeden odborník zo SETI Institute (USA). Pátranie po kameňoch odštartovali v nedeľu a prvý kus našli 26. januára 2024.

Podľa geovedca Lutza Hechta bolo dôležité začať hľadať čo najskôr, pretože rýchlo sa meniace environmentálne podmienky môžu sťažiť hľadanie. Takisto treba brať do úvahy aj to, že meteority bude hľadať veľa ľudí, medzi nimi aj obchodníci, ktorých primárnym záujmom je kamene speňažiť.

Analýza úlomkov

Ako na svojej stránke v tlačovej správe z 5. februára 2024 informuje Prírodovedné múzeum Berlín, ktoré má jednu z najväčších zbierok meteoritov na svete, ich tímu sa podarilo nájsť viac ako 20 úlomkov vzácneho meteoritu.

Odborníci vykonali prvé chemicko-mineralogické analýzy meteoritov z rozptylového poľa asteroidu 2024 BX1. Prvé výsledky analýz jedného z týchto kusov pomocou mikrosondy s elektrónovým lúčom ukázali, že má chemické a mineralogické zloženie typické pre achondrit typu aubrit. Na svete existuje len niekoľko podobných exemplárov. Výsledky klasifikácie boli predložené medzinárodnej Názvoslovnej komisii Meteoritickej spoločnosti na preskúmanie a potvrdenie 2. februára 2024.

Podľa prvotnej klasifikácie ide o aubrit

Aubrit je pomenovaný podľa mesta Aubres vo Francúzsku, neďaleko ktorého padol 14. septembra 1836 meteorit. Práve vzorka z tohto meteoritu sa nachádza v berlínskom prírodovednom múzeu. Vďaka tomu, že mali túto vzorku hneď poruke, mohli odborníci „pomerne rýchlo stanoviť predbežnú klasifikáciu“, priblížil postup Ansgar Greshake, vedecký riaditeľ zbierky meteoritov Prírodovedného múzea Berlín. Podľa Greshakeho „to vyzdvihuje nesmierny význam zbierok pre výskum. V zbierkach na celom svete sa zatiaľ nachádza materiál len z jedenástich pozorovaných prípadov aubritu“. Berlínsky meteorit by tak bol dvanástym pozorovaným aubritom.

Aubrity vo všeobecnosti nevyzerajú ako meteority. „Aubrit vyzerá skôr ako sivá žula a pozostáva najmä z magnéziových silikátov enstatitu a forsteritu,“ vysvetlil Dr. Christopher Hamann z Prírodovedného múzea Berlín, ktorý sa podieľal na prvotnej klasifikácii. „Neobsahuje takmer žiadne železo a kôra, podľa ktorej sa meteority zvyčajne dajú ľahko rozpoznať, vyzerá úplne inak ako pri väčšine ostatných meteoritov. Aubrity je preto ťažké rozpoznať v teréne.“

Návštevníci si budú môcť v budúcnosti pozrieť niektoré úlomky, ktoré sa teraz nachádzajú vo výskumnej zbierke Prírodovedného múzea Berlín.

Zdroj: Museum für Naturkunde Berlin, ASU AV ČR, Spektrum.de

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky