Slovensko-iránska paleontologická expedícia za mytologickým drakom Perzie Azhdahasom. Pozývame vás na potulky pravekým Iránom. Pootvoriť trinástu komnatu iránskej histórie a odhaliť pravdy o živote v tejto pre vedu mimoriadne zaujímavej oblasti.
Bielych miest na mape sveta ubúda. Civilizácii odolávajú posledné oblasti, v ktorých zopár statočných podstupuje každodenný boj o právo na život. Pustatiny však často bývajú plné neviditeľného života. Sú bránou do pradávnej tajomnej minulosti.
Kamenná nehostinnosť vzbudzuje pocit márnotratnosti. Je to však len pocitová fatamorgána, ktorá sa rýchlo rozplynie. Postačí, ak objavíte prvé stopy pradávnych tvorov, zabudnete na kamennú púšť a okolo vás rozkvitne príbeh, ktorý sa tu odohral pred miliónmi rokov. Vstúpite na javisko grandióznej evolučnej šou, ktorá urobila našu planétu výnimočnou. Bolo to v čase, keď vo vesmíre ešte nebol na programe dňa človek.
Takéto sú osobné pocity, ktoré opakovane prežívam, keď sa dotýkam nových kamenných svedkov strateného sveta. Zažil som ich aj počas výpravy v Iráne. Po dlhoročných prípravách sa podarilo uskutočniť prvú slovenskú paleontologickú expedíciu do Perzie. Bol to cieľ, pre ktorý sa oplatilo podstúpiť množstvo životných výzev. Čím neprekonateľnejšie sa zdali, tým viac silnelo moje odhodlanie. A tak som, plný očakávania, vstúpil so svojím tímom 1. marca 2017 do Orientu.
Trinásta komnata iránskej histórie
Krajina medzi Kaspickým morom na severe a Perzským a Ománskym zálivom na juhu. Nájdete tu rozprávkové horské hrebene zahalené závojom bájnych povestí. Miesto, ktorým sa prevalili vlny svetovej histórie našej ranej civilizácie. Striedanie období slávy a pádov formovalo mnohonárodnostné spoločenstvo ľudí, ktoré dalo svetu významných mysliteľov, architektov, básnikov, zručných remeselníkov a prekrásne koberce. Taká bola staroveká Perzia. Na jej základoch vyrástol dnešný Irán.
Časť histórie Iránu však zostáva tajomná, nespomínajú ju ani najstaršie záznamy. A práve táto skutočnosť magnetizuje moju zvedavosť. Vydať sa do ďalekého neznáma, pootvoriť trinástu komnatu iránskej histórie a odhaliť pravdy o živote v tejto pre vedu mimoriadne zaujímavej oblasti.
Na rozhraní dvoch megakontinentov
Čo je na pôvode Iránu tak fascinujúce? Pre odpoveď musíme späť do druhohôr, keď geologický kalendár ukazoval rok 240 000 000 pred naším letopočtom. V tom čase vyzerala planéta Zem inak. Na svojom povrchu vytvorila jedno veľké pevninské zoskupenie – Pangeu. A uprostred nej sa čerili vody pravekého oceánu – Tethys. Už v tom čase sa Pangea začala rozpadať na viacerých miestach. Postupne vznikali dva megakontinenty: severný – Laurázia a južný – Gondwana.
Na Gondwane, presnejšie v časti, kde sa spájali africká, antarktická a austrálska kontinentálna doska, došlo k vytvoreniu niekoľkých samostatných pevninských blokov. Tento proces sa začal už v prvohorách. Boli to zárodky budúceho územia južnej Ázie. Rozpad Gondwany bol geologicky bolestivý o to viac, že odtrhnuté pevninské masy nabrali rýchly kolízny kurz k Laurázii. Trvalo desiatky miliónov rokov, než doplávali k euroázijskej pevnine a stali sa jej súčasťou. Takto vznikla podstatná časť dnešného územia Turecka, Indie, Tibetu a Iránu.
S istou dávkou zjednodušenia môžeme povedať, že severné územie Iránu, tvorené pohorím Alborz, má teda laurázijský pôvod. Zvyšnú časť tvoria gondwanské pevninské bloky. Jeden blok vytvoril územie dnešnej púšte Dasht-e Lut, najhorúcejšie miesto planéty (70,7 °C). Ďalší blok dal vznik centrálnej časti Iránu. A najdlhší blok vymodeloval západnú časť Iránu do podoby impozantných hrebeňov pohoria Zagros. Tieto gondwanské segmenty sa v období jury a kriedy stali izolovanými evolučnými laboratóriami, kde život písal napínavé príbehy, ktoré ešte nepoznáme.
Začalo to v Zanjane
Mesto Zanjan sa nachádza na hlavnej dopravnej tepne z Turecka do Iránu, asi 300 km západne od Teheránu. Na univerzite v Zanjane pôsobí môj iránsky kolega a spoluorganizátor expedícií Dr. Majid Mirzaie Ataabadi. Študoval a vedeckú hodnosť obhájil vo Fínsku, vrátil sa domov a dnes je výraznou postavou iránskej paleontológie.
Univerzitu v Zanjane založili v roku 1975. Má štyri fakulty so zameraním na poľnohospodárstvo, strojárstvo, prírodné a humanitné vedy. Je dôležitým iránskym vzdelávacím centrom pre 10 000 študentov. V roku 2013 som na tejto univerzite zorganizoval s Majidom celodenný workshop zameraný na moderné formy výučby a výskumu paleobiológie. Ďalší deň sa uskutočnili rokovania so zástupcami Prírodovedeckej fakulty. Kľúčovým bolo stretnutie s profesorom Esmailom Karamidehkordim, riaditeľom univerzitnej sekcie pre zahraničnú spoluprácu.
Môj prvý pracovný pobyt v Iráne bol predvojom k príprave dlhodobého projektu slovensko-iránskych paleontologických expedícií. Náš zámer získal v Zanjane podporu, a tak sme sa vydali na prvý prieskum. Po návrate domov, do Košíc, už bolo všetko pripravené. Východniari idú do Iránu!
Autor: Martin Kundrát, vedúci laboratória PaleoBiolmaging, Centrum interdisciplinárnych biovied, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach
Foto: autor
Uverejnila: VČ
Viac o iránskej expedícii, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 7/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.