Čo to muselo byť za ovácie, keď sa Maximilián Hell vrátil z úspešnej expedície pozorovania prechodu Venuše popred slnečný disk… Ide o jeden z najvzácnejších predpovedateľných úkazov v astronómii. Hell ako významný astronóm 18. storočia vykonával vtedy funkciu cisársko-kráľovského astronóma a riaditeľa Viedenskej univerzitnej hvezdárne, pričom bol rodákom z regiónu Banskej Štiavnice.
V nočných hodinách z 3. na 4. júna 2019 sme si pripomenuli 250. výročie pravdepodobne najvýznamnejšieho astronomického pozorovania, ktoré uskutočnil vedec narodený na našom území.
„Zaslúžil sa o rozvoj astronómie a iných prírodných vied ako svojimi pozorovaniami, tak aj publikačnou činnosťou. Zmeral vzdialenosť Zeme od Slnka s pomerne veľkou presnosťou, aj keď dlho tonuto pozorovaniu nebol v období jeho života prikladaný adekvátny význam,“ približuje Mgr. Marcel Škreka, odborný pracovník, Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
Prečo je vlastne prechod Venuše popred slnečný disk v astronómii tak významným úkazom? Z obežných dôb Zeme a Venuše v Slnečnej sústave vyplýva, že v období 243 rokov dochádza vždy ku dvom dvojiciam pozorovateľných prechodov. Jednotlivé prechody vo dvojiciach delí od seba 8 rokov, po ktorých nasleduje prestávka dlhá striedavo 121,5 a 105,5 roka. Prechody boli teda pozorovateľné aj v lete 1761 a 1769.
Expedície do celého sveta organizovala hlavne francúzska a anglická akadémia vied. Ich cieľom bolo odpozorovať čo najpresnejšie okamihy vstupu a výstupu Venuše spred slnečného disku, využiť ich pri presnom výpočte paralaxy Slnka a následne aj určení vzdialenosti Zem – Slnko. Maximilián Hell prijal ponuku dánskeho kráľa a vydal sa pozorovať úkaz prechodu Venuše cez slnečný disk na ostrov Vardø do Nórska, ktorý leží približne na 70° severnej šírky.
Prečo tak ďaleko na sever? Úkaz mal u nás nastať v noci z 3. na 4. júna 1769, Slnko bolo teda v podstatnej časti úkazu pod obzorom. Spoza polárneho kruhu bolo však pozorovateľné počas celých 24 hodín. Hell, ktorému prialo aj počasie, mal tak s veľkým šťastím možnosť odpozorovať všetky podstatné okamihy úkazu. Jeho expedícia, ktorá sa zďaleka nesústreďovala len na astronómiu, bola vo viacerých ohľadoch úspešná. Jej účastníci podrobne študovali miestnu faunu, flóru, život a reč miestnych obyvateľov. Veľkú pozornosť venovali aj výskumu polárnej žiary.
„K pozorovaniu prechodu Venuše popred slnečný disk vybudoval Hell pozorovateľňu na ostrove Vardø. Pri pozorovaniach bolo najproblematickejšie presné určenie času, a preto sa v pozorovateľni nachádzali aj presné hodiny,“ dopĺňa Mgr. Marcel Škreka.
Život Maximiliána Hella
Maximilián Hell mal naozaj pestrý život. Narodil sa 15. mája 1720 vo Windschachte, dnešných Štiavnických Baniach pri Banskej Štiavnici. Jeho otec Matej Kornel Hell tu v tom čase pôsobil ako hlavný banský inžinier. Maximiliánovu pozornosť priťahovali hlavne prírodné vedy. Svoju cestu k nim si po štúdiu na gymnáziu v Banskej Bystrici zvolil vstupom do jezuitského rádu.
Ďalšie kroky ho priviedli do Viedne, kde sa mu dostáva vzdelanie v oblasti filozofie, matematiky a astronómie. V roku 1745 sa dokonca stáva asistentom, v tej dobe známeho fyzika a matematika, profesora Jozefa Franza na jezuitskom Viedenskom observatóriu. Po krátkom pôsobení v Levoči dokončuje štúdium a v roku 1751 je vysvätený za kňaza. Popri práci duchovného tak naplno štartuje aj jeho vedecká dráha. Významným medzníkom v jeho živote je rok 1755, kedy sa z poverenia Márie Terézie stáva ako 35-ročný, riaditeľom Viedenskej univerzitnej hvezdárne. Túto významnú funkciu vykonával až do svojej smrti.
V roku 1771 vybudoval ďalšie observatórium v maďarskom Jágri. Zaoberal sa aj publikačnou činnosťou. K najvýznamnejším dielam patria Ephemerides astronomicae ad meridianum Vindobonensem. Bola to určitá forma astronomickej ročenky vydávaná pod Hellovým vedením od roku 1757. Naplno v nej uplatnil svoj zmysel pre exaktnosť a postupne tak získal uznanie vtedajšieho astronomického sveta. Ešte za svojho života bol poctený niekoľkými významnými oceneniami.
Zomrel 14. apríla 1792 na komplikácie spojené so zápalom pľúc. Pochovaný je na cintoríne v Maria Enzersdorfe pri Viedni, kde mu bola v roku 2010 slávnostne odhalená busta s pamätnou doskou.
V súčasnosti má Hell vo svojom rodisku sprístupnenú pamätnú miestnosť a o šírenie povedomia o ňom sa snaží občianske združenie Maximilián Hell. Jeho meno nesie vo svojom názve aj Krajská hvezdáreň a planetárium v Žiari nad Hronom a ZŠ a MŠ v Štiavnických Baniach.
Viac o astronómii sa dočítate pod tagom
# ASTRONÓMIA
Informácie poskytol: Mgr. Marcel Škreka, odborný pracovník, Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom
Ďalší zdroj informácií: http://www.planetarium.sk/-c9357
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: http://www.planetarium.sk/-c9357
Uverejnila: VČ