Súčasťou misie sú okrem Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) aj súkromné spoločnosti, ktoré sú novým hnacím motorom vo výskume vesmíru.
Raketa Vulcan Centaur (VC2S) spoločnosti United Launch Alliance (ULA) odštartovala podľa plánu s lunárnym pristávacím modulom na palube, ktorý by mal na Mesiaci pristáť 23. februára 2024. Zdroj: NASA
Ráno 8. januára o 8.18 SELČ odštartovala podľa plánu raketa Vulcan Centaur (VC2S) spoločnosti United Launch Alliance (ULA) z rampy SLC-41 kozmodrómu Cape Canaveral Space Force Station na Floride smerom k Mesiacu. Po piatich desaťročiach sa USA opäť pokúsia pristáť na Mesiaci.
Na palube rakety Vulcan spoločnosti United Launch Alliance (ULA) je aj pristávací lunárny modul Peregrine spoločnosti Astrobotic, ktorý nesie vedecké prístroje NASA v rámci iniciatívy Commercial Lunar Payload Services (CLPS).
Súčasťou nákladu rakety je tiež nevedecký materiál, okrem iného popol tvorcu Star Treku Gena Roddenberryho a spisovateľa Arthura C. Clarka, autora Vesmírnej odysey.
Commercial Lunar Payload Services (CLPS) je program Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý nadviazal spoluprácu s niekoľkými súkromnými americkými spoločnosťami. Cieľom NASA je dopraviť vedecké vybavenie na Mesiac a budovať tak základňu pre budúce lunárne expedície.
Prínos súkromných spoločností
V minulosti, presnejšie v časoch studenej vojny, sa vesmírne preteky odohrávali medzi veľmocami USA a Ruskom, dnes je na tomto poli oveľa viac hráčov. Úspešné pristátie na Mesiaci sa podarilo Číne a Indii. Pokusy Ruska, Japonska a Izraela zatiaľ neboli korunované úspechom. Japonsko plánuje svoj ďalší pokus o niekoľko týždňov.
Aj v rámci samotných Spojených štátov sa pomery zmenili. Súkromné spoločnosti zohrávajú vo výskume vesmíru stále väčšiu úlohu. Samozrejme, v spolupráci s Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý je relevantným partnerom projektov.
United Launch Alliance (ULA) vznikla v roku 2006 spojením spoločností Lockheed Martin a Boeing.
Toto je aj prípad projektu Artemis. Na vývoji rakety Vulcan Centaur pracovali spoločnosti Lockheed Martin a Boeing približne 20 rokov. Ďalším aktérom, ktorý je súčasťou misie, je pittsburská spoločnosť Astrobotic, ktorá zostrojila lunárny modul Peregrine tvoriaci hlavný náklad na palube rakety.
Peregrine, ktorý nesie vedecké prístroje NASA, má pred sebou približne 46-dňovú cestu a na Mesiaci by mal pristáť 23. februára 2024 v oblasti nazývanej Sinus Viscositatis.
Plánovaný výskum Mesiaca
Ako vo svojej tlačovej správe uvádza vesmírna agentúra NASA, prístroje budú skúmať mesačnú exosféru – extrémne riedku vrstvu plynu, akúsi obdobu našej atmosféry –, tepelné vlastnosti mesačného regolitu, množstvo vodíka v pôde v mieste pristátia aj úroveň radiácie. NASA okrem toho plánuje i testovanie špeciálnych solárnych panelov.
Päť vedeckých a výskumných nákladov na palube pristávacieho modulu má umožniť výskum planetárnych procesov a vývoj, hľadať dôkazy o vode a iných zdrojoch a podporovať dlhodobý a udržateľný prieskum Mesiaca človekom. NASA predpokladá, že namerané údaje pomôžu minimalizovať riziká a využívať prírodné zdroje Mesiaca, keď sa na jeho povrch vrátia ľudia.
„Tieto riskantné misie budú na Mesiaci uskutočňovať nielen výskum, ale podporujú aj silnejúci komerčný vesmírny priemysel. Zároveň sú ukážkou sily amerických technológií a inovácií. Prostredníctvom misií CLPS môžeme získať veľa poznatkov, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť vývoj našej slnečnej sústavy a formovať budúcnosť ľudského prieskumu pre generáciu Artemis (Artemis Generation).” Bill Nelson, riaditeľ NASA
Vedecké vybavenie NASA na palube
Vedecké vybavenie, ktoré NASA posiela na Mesiac, má pripraviť pôdu pre budúce expedície. Vybavenie obsahuje:
- Laserové odrazové pole: súbor približne polpalcových (1,25 cm) retroreflektorov – zrkadiel používaných na meranie vzdialenosti – namontovaných na pristávacom module. Toto zrkadlo odráža laserové svetlo z iných obiehajúcich a pristávajúcich kozmických lodí na presné určenie polohy pristávacieho modulu.
- Systém neutrónového spektrometra: Tento systém bude hľadať indikátory vody v blízkosti povrchu Mesiaca zisťovaním prítomnosti materiálov obsahujúcich vodík v mieste pristátia, ako aj určovaním objemových vlastností regolitu.
- Spektrometer s lineárnym prenosom energie: Tento radiačný senzor bude zhromažďovať informácie o mesačnom radiačnom prostredí a o všetkých slnečných udalostiach, ktoré by sa mohli vyskytnúť počas misie. Prístroj používa rokmi overený hardvér, ktorý letel do vesmíru počas prvého letu bezposádkovej kozmickej lode Orion v roku 2014.
- Systém spektrometra na meranie prchavých látok v blízkom infračervenom pásme: Tento systém bude merať hydratáciu povrchu a prchavé látky. Pomocou spektroskopie bude tiež zisťovať určité minerály a zároveň mapovať teplotu povrchu a zmeny v mieste pristátia.
- Hmotnostný spektrometer s iónovou pascou Peregrine: Tento prístroj bude skúmať tenkú vrstvu plynov na povrchu Mesiaca, nazývanú lunárna exosféra, a všetky plyny prítomné po zostupe a pristátí a počas celého lunárneho dňa, aby sa pochopilo uvoľňovanie a pohyb prchavých látok. Tento prístroj bol predtým vyvinutý pre misiu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) pod názvom Rosetta.
Plány do budúcnosti
NASA chce dopraviť astronautov na Mesiac ešte v tomto desaťročí. Má ísť o prípravu na budúce misie na Mars. V rámci programu Artemis chce NASA koncom roka 2024 uskutočniť približne desaťdňovú misiu Artemis 2 na obežnú dráhu Mesiaca s tromi mužmi a jednou ženou.
V roku 2025 plánuje NASA v rámci misie Artemis 3 pristátie astronautov na Mesiaci. NASA sa v tomto smere spolieha aj na spoluprácu so súkromnými spoločnosťami vrátane spoločnosti SpaceX Elona Muska.
Zdroj: NASA, orf.science, Kozmonautix
(zh)
