RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. je vedúcim vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Vysokoškolské štúdium skončil na UK v Bratislave (1970), titul RNDr. získal na Karlovej univerzite v Prahe (1975), CSc. (1978) a DrSc. (1994) v SAV. V rokoch 1995 – 2005 bol členom Predsedníctva SAV. Venoval sa výskumu slnečnej koróny a protuberancií na koronálnej stanici na Lomnickom štíte; koróne aj počas úplných zatmení Slnka Mesiacom na rôznych miestach zemského povrchu, ktorú od roku 1973 pozoroval počas osemnástich expedícií za úplnými zatmeniami Slnka (Ekvádor/Galápagy, Francúzska Polynézia/Tatakoto, Chile, India – 2x, Indonézia, Juhoafrická republika, Marshallove ostrovy/Enewetak, Mexiko, Mongolsko – 2x, Niger – 2x, Ruská federácia (ZSSR) – 2x, Turecko, Venezuela, Zambia). Je autorom 2 odborných kníh, spolu-autorom 1 vedeckej knihy a práve mu vychádza kniha o zážitkoch z expedícií za zatmeniami Slnka. Napísal množstvo populárno-vedeckých článkov a pre verejnosť predniesol okolo 1 100 prednášok. Vo svojej vedeckej práci sa zaoberá štruktúrou koróny, časovo-šírkovým rozdelením intenzít zelenej koróny a protuberancií, súvislosti medzi viacerými indexmi slnečnej aktivity (škvrny, RTG a EUV žiarenie) a magnetickým poľom na Slnku, ako aj vzťahom medzi kozmickým žiarením a slnečnou aktivitou. Je autorom alebo spoluautorom viac ako 220 vedeckých prác. Je držiteľom Pribinovho kríža II. triedy, Ceny SAV za vedeckú činnosť, ako aj Ceny SAV za popularizáciu vedy (2x). Je po ňom pomenovaný asteroid č. 26390.
Slnko, naša najbližšia hviezda, je centrálnym telesom slnečnej sústavy, ktoré svojou gravitáciou a elektromagnetickým žiarením v nej ovplyvňuje všetko dianie. Slnko je zdrojom svetla, tepla a energie, ktoré podmieňujú existenciu života na Zemi, a preto jeho poznaniu sa venuje veľká pozornosť. Zem od Slnka dostáva síce okolo 95 percent všetkej energie, ktorá na hranici zemskej atmosféry má hodnotu 1 366 W/m2 a vo viditeľnej oblasti žiarenia je relatívne stabilná. Na druhej strane na Slnku prebiehajú dynamické procesy, ktoré síce nemôžu okamžite meniť klímu na Zemi, ale spolu s časticami kozmického žiarenia zanechávajú svoje stopy v atmosfére Zeme. RNDr. Rušin v prednáške predstaví Slnko a prejavy jeho aktivity vo svetle najnovších poznatkov, ktoré nám priniesli prístroje na umelých družiciach Zeme a kozmických sondách alebo sme sa o nich dozvedeli pomocou moderných pozemských ďalekohľadov. Moderný výskum Slnka dovoľuje nielen sa pozrieť pod jeho viditeľný povrch – fotosféru, ale tiež zistiť, ako sa častice po eruptívnych procesoch na Slnku (erupcie, ejekcie koronálnej hmoty, eruptívne protuberancie) šíria k Zemi a čo najviac ovplyvňujú. Eruptívne procesy na Slnku majú svoju periodicitu, ktoré poznáme pod menom slnečná aktivita, ktorej základná perióda je 22 rokov (cyklus magnetickej aktivity), ale vo verejnosti sa skôr pozná ako 11-ročný cyklus slnečnej aktivity, definovaný podľa výskytu tmavých škvŕn na povrchu Slnka.
