VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci spozorovali hviezdu, ktorej jasnosť extrémne pohasla a neskôr sa obnovila

Matúš Beňo

Vedci sú si istí, že pozorovanie nie je chybné. V rovnakom čase pohasnutie zachytil aj iný experiment.

Ako by mohla vyzerať sústava, v ktorej hviezdu zakrýva prachový disk.

Umelecká predstava dvojhviezdy VVV-WIT-08. Zdroj: Amanda Smith

V astronomických pozorovaniach hviezd sa občas objavia údaje, pri ktorých si vedci prekvapene povedia: „Čo to je?“ Majú dokonca celú kategóriu pre podobné úkazy, ktorých označenie vychádza z anglického ekvivalentu tejto otázky – What is this? -, teda telesá WIT.

Jedným takýmto zvláštnym telesom sa zaoberá aj nová štúdia v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Obrovská hviezda v blízkosti stredu Mliečnej cesty pohasla tak extrémne, že takmer zmizla z oblohy. Astronómovia poznajú mnoho hviezd, ktorých jasnosť pohasne, pretože buď pulzujú v dôsledku fyzikálnych procesov vo svojom vnútri, alebo ich dočasne prekryje iné teleso.

No hviezda s krkolomným označením VVV-WIT-08 vedcov celkom zaskočila. Nebýva totiž bežné, aby hviezda počas niekoľkých mesiacov prišla o 97 percent svojej jasnosti a potom sa za krátky čas vrátila do pôvodného stavu.

Gigantický disk

Zvláštne správajúcu sa hviezdu objavili astronómovia v pozorovaniach, ktoré nazbierala sústava teleskopov Vista v Čile. Projekt britských vedcov približne desať rokov pozoroval tú istú miliardu hviezd, aby vypátral premenné hviezdy. Ich jasnosť kolíše v približne pravidelných cykloch.

Hviezda VVV-WIT-08 je zhruba stokrát hmotnejšia ako Slnko. Nachádza sa vo vzdialenosti 25-tisíc svetelných rokov od Zeme smerom na stred našej galaxie. Podľa pozorovaní začala hviezda pohasínať začiatkom roka 2012, pričom do apríla takmer zmizla. Počas nasledujúcich sto dní sa však jasnosť vrátila do normálu.

Autori štúdie sa domnievajú, že najpravdepodobnejšou príčinou bolo obiehajúce teleso, napríklad planéta či iná hviezda, ktoré obklopuje gigantický a nepriehľadný disk prachových čiastočiek. Jeho polomer by mohol byť vyše 37 miliónov kilometrov. Disk navyše mohol byť naklonený, čiže z nášho pohľadu sa nejavil ako tenký pás, ale ako elipsa. Podľa simulácií je totiž veľmi nepravdepodobné, že zákryt spôsobil náhodný prechod tmavého telesa. V oblasti, kde sa hviezda nachádza, by sa totiž muselo pohybovať nepravdepodobne veľa tmavých objektov.

„Je úžasné, že sme boli svedkami prechodu obrovského pozdĺžneho telesa medzi nami a vzdialenou hviezdou, pričom môžeme len špekulovať, čo to bolo zač,“ napísal v tlačovej správe Cambridgeskej univerzity spoluautor štúdie Sergey Koposov.

Astronómia sú si istí, že pozorovanie nie je chybné. V rovnakom čase zachytil pohasnutie aj experiment OGLE, ktorý hviezdy pozoruje v spektrách blízkych viditeľnému svetlu. Hviezda VVV-WIT-08 taktiež nebola jediná, v údajoch našli aj ďalšie dve podobné. Nenazbierali však dostatok informácií, aby sa o nich dozvedeli viac. Zistenia ale naznačujú, že takéto blikajúce obry, ako ich vedci nazvali, môžu byť novou kategóriou dvojhviezd.

„Občas nájdeme premenné hviezdy, ktoré nezapadajú do zavedených kategórií, a tak ich nazývame telesá WIT. Netušíme, ako vznikli. Je úžasné vidieť, že projekt prináša výsledky po rokoch plánovania a skúmania,“ hovorí spoluvedúci britského projektu Philip Lucas.

Nie je jediná

Objavená hviezda nie je jedinou, ktorá sa takto zvláštne správa. Podobnou je aj zákrytová dvojhviezda Epsilon Aurigae (tiež známa ako Almaaz). Hlavnú hviezdu – nadobra – raz za 27 rokov zakryje gigantický akrečný disk. Spôsobí, že jasnosť hviezdy klesne až o polovicu. Pohasnutie trvá zhruba 640 až 730 dní. Jav prvýkrát pozorovali astronómovia pred vyše dvesto rokmi. Doterajším rekordérom je hviezda známa ako TYC 2505-672-1, ktorú objavili len nedávno. Každých 69 rokov ju zakryje obrovský disk drobných prachových čiastočiek, ktorý obkolesuje neviditeľného spolupútnika hviezdy. Zákryt trvá až 3,5 roka.

Z nedávnej minulosti je známe pohasnutie hviezdy Betelgeuze. Červený nadobor patrí k premenným hviezdam. Avšak od októbra 2019 až do februára jej jasnosť klesla veľmi nečakane a tak výrazne, že sa prepadla z prvej desiatky najjasnejších hviezd až do tretej. Pohasnutie bolo v tom čase na nočnej oblohe vidno voľným okom. Až v apríli sa jej jasnosť vrátila do normálu. Zvláštne bolo, že hviezda výraznejšie stmavla na južnej pologuli.

Podľa najnovšej štúdie v časopise Nature jav vznikol tak, že povrch Betelgeuze sa ochladil a hviezda vyvrhla do okolitého priestoru bublinu plynu. Plyn následne skondenzoval do podoby pevných prachových čiastočiek, ktoré zatienili nadobra a spôsobili nečakané pohasnutie.

Zdroj: DOI: 10.1093/mnras/stab1211, DOI: 10.1038/s41586-021-03546-8, Tlačová správa Cambridgeskej univerzity, Tlačová správa Európskeho južného observatória

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.