Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

NASA zverejnila detailné zábery z preletu okolo najväčšieho mesiaca sústavy

Matúš Beňo

Zábery by mali pomôcť pri návrhu budúcich misií k mesiacom Jupitera.

Sonda Juno sa dostala ku Ganymedu najbližšie za viac ako dvadsať rokov.

Ganymedes tak, ako ho videla sonda Juno pri prelete 7. júna. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS

Šedý a posiaty mnohými krátermi. Na novej fotke vyzerá najväčší mesiac slnečnej sústavy Ganymedes, ktorý obieha okolo Jupitera, ako ten náš. Záber vytvorila začiatkom júna sonda Juno, ktorá patrí americkému Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Zvyčajne skúma plynného obra.

Pri obehu 7. júna však preletela okolo mesiaca vo vzdialenosti zhruba tisíc kilometrov, čím sa k nemu dostala bližšie než akákoľvek iná sonda za viac ako dvadsať rokov. Naposledy okolo preletela v roku 2000 sonda Galileo. Vďaka obehu vznikol pozoruhodne detailný záber. Ukazuje dopadové krátery, popukaný terén či dlhé povrchové útvary, pravdepodobne spojené s tektonickými zlomami.

Sonda vyhotovila päť fotiek, NASA zverejnila zatiaľ dve čiernobiele. Agentúra neskôr ukáže aj ďalšie vrátane farebnej. Navigačnej kamere na sonde sa podarilo pri obehu odfotiť aj časť odvrátenej strany mesiaca. Zvyčajne býva tmavá, no tentoraz ju osvietilo svetlo odrazené od Jupitera.

Nové fotky zo sondy využijú výskumníci na zistenie, čo sa na mesiaci zmenilo, odkedy okolo neho preleteli sondy Voyager (1979) a Galileo (šesťkrát medzi rokmi 1996 až 2000). Tie napríklad odhalili, že mesiac má polárne čiapky. Priniesli tiež náznaky, že pod povrchom sa ukrýva oceán a prišli na to, že má aj magnetické pole.

„Dáme si načas, kým vyslovíme vedecké závery, no dovtedy sa môžeme kochať týmto nebeským zjavom,” povedal pre web NASA hlavný výskumník misie Scott Bolton. Vedci dúfajú, že zistenia z preletu Juno napovedia viac o magnetosfére, povrchu či zložení Ganymeda. Jeden pixel fotky predstavuje približne jeden kilometer. Zistenia by mohli pomôcť pri príprave budúcich misií k mesiacom Jupitera.

Už na budúci rok by mala odštartovať misia JUICE, ktorú pripravuje Európska vesmírna agentúra. Jej cieľom je bližšie preskúmať viaceré mesiace Jupitera, ku ktorým sa dostane v roku 2029. Sonda najprv niekoľkokrát preletí okolo Europy a Callisto a v roku 2032 vstúpi na obežnú dráhu Ganymeda. Stane sa tak prvou sondou, ktorá bude obiehať okolo iného mesiaca, ako je ten náš. Tieto tri telesá sú významné tým, že podľa doterajších zistení ukrývajú obrovské podpovrchové oceány. Už len Ganymedov by mohol mať väčší objem než všetky pozemské dovedna.

Paralelne s misiou JUICE bude prebiehať aj misia Europa Clipper, ktorú pripravuje NASA. Tá sa však zameria iba na mesiac Europa, okolo ktorého vykoná sériu blízkych preletov.

Počas blízkeho preletu sa naskytli vhodné podmienky na odfotenie odvrátenej strany Ganymeda, ktorú osvetlilo odrazené svetlo z Jupitera.

Pohľad na časť odvrátenej strany Ganymeda, ktorú vyhotovila navigačná kamera sondy Juno. Zdroj: JASA/JPL-Caltech/SwRI

Zdroj: NASA, ESA

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky