Ak pôjde všetko hladko, stane sa prvou americkou kozmickou loďou, ktorá pristane na povrchu Mesiaca, od Apolla 17 v roku 1972.
Lunárny lander Nova-C Odysseus od firmy Intuitive Machines. Zdroj: Intuitive Machines
Vo štvrtok 15. februára skoro ráno odštartoval do vesmíru robotický lunárny lander Nova-C Odysseus od firmy Intuitive Machines. Ak pôjde všetko dobre, dnes 22. februára 2024 sa stane prvou americkou kozmickou loďou, ktorá pristane na povrchu Mesiaca, od Apolla 17 v roku 1972. Odysseus má pristáť 300 kilometrov od južného pólu, v kráteri Malapert A. Je to jedno z 13 plánovaných miest pristátia pre misiu Artemis III.
Ak pôjde všetko hladko, čaká ho prvenstvo
Misia odštartovala na rakete SpaceX Falcon 9 z Kennedyho vesmírneho strediska NASA na Floride a podľa najnovších informácií fungujú všetky systémy tak, ako majú. V rámci misie IM-1 má dopraviť na povrch Mesiaca vedecké experimenty, technológie, ale aj komerčný náklad.
20. februára v noci vykonal lander Nova-C druhý korekčný manéver, ktorý bol natoľko presný, že už nebol potrebný pôvodne plánovaný tretí. Odysseus vstúpil na obežnú dráhu Mesiaca 21. februára, keď sa nachádzal približne 68-tisíc kilometrov od Mesiaca. Predpokladané pristátie je naplánované na 23.49 hod. nášho času (SEČ). Živý prenos môžete sledovať na stránke: https://youtu.be/CyG5WtD8Gjk.
Sonda Nova-C Odysseus dostala pomenovanie podľa gréckeho hrdinu Homérovej epickej básne Odysea.
Ak sa všetko podarí, stane sa prvým súkromným modulom, ktorý bezpečne dopadne na povrch Mesiaca. Tri predchádzajúce pokusy americkej spoločnosti, japonskej spoločnosti a izraelskej neziskovej organizácie zlyhali.
Firma Intuitive Machines sa pochválila už aj štvoricou fotografií, ktoré zachytil Odysseus krátko po odpojení rakety Falcon 9. Kamery landera boli naprogramované tak, aby robili päť snímok každých päť minút počas prvých dvoch hodín po oddelení.
Snímka zo sondy Odysseus po tom, ako dosiahla obežnú dráhu Zeme. Zdroj: Intuitive Machines
Prinesie náklad pre misiu Artemis 3
NASA dúfa, že neskôr vyšle astronautov v rámci programu Artemis na prieskum Mesiaca z južného pólu Mesiaca, kam sonda pristane. Po nedávnom oneskorení z niekoľkých technických dôvodov je pristátie posádky teraz naplánované na rok 2026.
Lunárny pristávací modul v tvare šesťuholníkového valca stojaceho na štyroch nohách má výšku 4,3 metra a priemer 1,6 metra. Je hnaný 3D vytlačeným motorom poháňaným kvapalným metánom a kyslíkom.
Na palube landera Odysseus sa nachádza šesť vedeckých prístrojov NASA, ktoré sú súčasťou programu Commercial Lunar Payload Services alebo CLPS. Cieľom programu je dostať pomocou súkromných pristávacích modulov vedecké vybavenie NASA na Mesiac. Súbor kamier bude snímať pristátie na Mesiaci s bezprecedentnou presnosťou – SCALPSS (Stereo Cameras for Lunar Plume-Surface Studies). Medzi ďalšími súkromnými nákladmi je aj súbor sôch Mesiaca v rôznych lunárnych fázach od umelca Jeffa Koonsa.
Očakáva sa, že po pristátí budú experimenty prebiehať približne sedem dní, kým na južnom póle nastane lunárna noc a nedostatok slnečnej energie spôsobí, že Odysseus nebude funkčný.
Zdroj: Space, Kosmonautix, NYTimes
(JM)
