Časozberná snímka Petra Horálka zobrazuje polohy Mesiaca, ako sa postupne presúval sponad hradu nízko nad obzor.
Dnešná Astronomická snímka dňa úradu NASA s názvom A Hazy Harvest Moon (Hmlistý žatevný mesiac) zachytávajúca čiastočné zatmenie Mesiaca nad Spišským hradom. Zdroj: Petr Horálek
V piatok 20. septembra 2024 americký Úrad pre letectvo a vesmír (NASA) publikoval prestížnu Astronomickú snímku dňa (Astronomy Picture Of the Day, APOD). Stala sa ňou fotografia s názvom A Hazy Harvest Moon (Hmlistý žatevný mesiac), ktorej autorom je astrofotograf a popularizátor astronómie Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave, nositeľ niekoľkých ocenení snímky dňa úradu NASA, prvý český fotoambasádor Európskeho južného observatória a delegát medzinárodnej asociácie pre tmavé nebo.
Petr Horálek na svojich fotografiách prezentuje krásu nebeských úkazov neraz aj v spojení s prírodnými a kultúrnymi pamiatkami zo Slovenska, ako je to aj v prípade tohto jedinečného záberu.
Snímka tohtoročného zatmenia vznikla neďaleko Spišského podhradia. Ukazuje priebeh čiastočného zatmenia Mesiaca v stredu 18. septembra 2024 skoro ráno nad ikonickým Spišským hradom, ktorý sa nachádza v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V jednom z našich nedávnych článkov si môžete prečítať, ako vzniká tento úkaz a kedy hovoríme o čiastočnom zatmení Mesiaca.
Časozberný záber nad Spišským hradom
Na snímke zo stredajšieho skorého rána je zachytená v hmlistom opare sekvencia čiastočného zatmenia Mesiaca, ako prebiehala nad Spišským hradom. Zatmenie bolo dobre pozorovateľné z celého územia Slovenska od 4.00 hod. až do svitania. Najvýraznejšie bolo o 4.44 hod. V tom čase sa náš kozmický sused ponoril do zemského tieňa viac ako 8 percentami svojho priemeru.
Obrázok je pritom výsledkom takzvaného multiexpozičného snímania – naskladaním záberov urobených v pravidelných intervaloch v priebehu približne 2,5-hodinového časozberného snímania. Záber zobrazuje nielen polohy Mesiaca, ako sa postupne vplyvom zemskej rotácie presúval nad naším ikonickým hradom, ale aj priebeh zatmenia, ktoré sa končí západom Mesiaca nízko nad obzorom.
Na sekvencii je zrejmé, ako sa Mesiac pri svojom klesaní k obzoru vplyvom atmosférickej extinkcie postupne zafarboval dočervena. „Zachytiť vzácny astronomický jav nad Spišským hradom som túžil už niekoľko rokov, ale, bohužiaľ, na jeho vrchných hradbách sa posledné dva roky nachádzal žeriav, ktorý akúkoľvek peknú kompozíciu výrazne kazil. Našťastie ho na konci roka 2023 demontovali,“ opísal Petr Horálek. Po prvý raz po odstránení žeriava využil hrad ako kulisu na zachytenie meteorického roja Geminidy na konci roka 2023.
Fotografovanie komplikovala hmla
Pre skúseného astrofotografa Petra Horálka nejde o prvý záber zo Slovenska, ktorý NASA publikovala. V minulosti už zviditeľnil aj iné krásne miesta našej krajiny: Ľubovniansky hrad, prešovské treťohorné sopky alebo v rámci strednej Európy unikátny slovenský Park tmavej oblohy Poloniny.
Fotografovanie zatmenia Mesiaca nad Spišským hradom mu tento rok sťažila hustá hmla, ktorá však v konečnom výsledku dodáva fotografii mimoriadnu atmosféru. „Tohtoročné zatmenie ma k hradu opäť lákalo, pretože jav sa mal odohrať nízko nad obzorom, a teda s hradom sa mohol dať veľmi krásne nakomponovať. V priebehu fotenia sa však začala tvoriť veľmi hustá hmla, takže dokončiť tento záber vôbec nebolo jednoduché. Nakoniec sa to podarilo a o to viac ma teší, že môžem Slovensko reprezentovať vo svete prostredníctvom prestížnej a celosvetovo sledovanej Astronomickej snímky dňa NASA,“ uviedol Petr Horálek.
Astronomická snímka dňa
Astronomická snímka dňa je prestížne ocenenie najzaujímavejšej astronomickej fotografie dňa. Starostlivo ju vyberajú a o popularizačný text dopĺňajú editori, ktorí spolupracujú s úradom NASA. Medzi nimi je profesor Jerry Bonnell (z Univerzity v Marylande) a profesor Robert Nemiroff (z Michiganskej technickej univerzity).
Mottom uvedeného ocenenia je: „Objavujte vesmír.“ Projekt sa začal v roku 1995 a odvtedy sa stal jedným z najuznávanejších svojho druhu po celom svete. Sprievodné texty sa prekladajú do 23 svetových jazykov a na sociálnych sieťach APOD ich denne sledujú stovky miliónov návštevníkov.
V minulosti v tomto prestížnom výbere uspeli zo slovenských fotografov Juraj Tóth, Vojtech Rušin, Tomáš Maruška, Tomáš Slovinský, Róbert Barsa, Radoslav Zboran alebo Ondrej Králik.
Zdroj: Petr Horálek, Fyzikálny ústav v Opave
(zh)
