Ďalekohľad eROSITA vytvoril mapu, ktorá nám ukazuje takmer deväť miliárd rokov kozmického vývoja vzdialených zhlukov galaxií.
Mapa ďalekohľadu eROSITA pozostáva z dvoch vrstiev: vľavo je zobrazené rozšírené röntgenové žiarenie, zatiaľ čo pravý obrázok ukazuje bodové zdroje röntgenového žiarenia. Zdroj: MPE, J. Sanders for the eROSITA consortium
Astronómovia zmapovali polovicu vesmíru v röntgenovom svetle pomocou vesmírneho ďalekohľadu s názvom eROSITA (Extended Roentgen Survey with an Imaging Telescope Array). Zrekonštruovaná mapa nám ukazuje takmer deväť miliárd rokov kozmického vývoja vzdialených zhlukov galaxií. Analýza podporuje štandardný model kozmológie, podľa ktorého je gravitačná sila tmavej hmoty hlavným faktorom formujúcim štruktúru vesmíru. Nová mapa bude slúžiť ako základ pre ďalšie nové bádania a štúdie.
Polročná práca ďalekohľadu
Zariadenie eROSITA je röntgenový zobrazovací ďalekohľad umiestnený v Lagrangeovom bode 2 a susedí s Vesmírnym ďalekohľadom Jamesa Webba. Úlohou ďalekohľadu eROSITA je skenovanie celej oblohy v röntgenových vlnových dĺžkach, čím by sme odhalili nové galaxie, zhluky, supermasívne čierne diery a iné objekty. Rovnako sa sústreďuje na gigantické štruktúry, ktoré by mohli odhaliť správanie tmavej energie, záhadnej sily, ktorá zrýchľuje expanziu vesmíru.
Výsledná snímka vznikla za prvých šesť mesiacov práce prístroja eROSITA, jedného z dvoch röntgenových ďalekohľadov, ktoré boli vypustené do vesmíru v júli 2019 na palube ruskej kozmickej lode SRG (Spectrum-Roentgen-Gamma). Keď sa kozmická loď otáča, ďalekohľad eROSITA skenuje oblohu a zhromažďuje údaje zo širších uhlov než väčšina ostatných röntgenových zariadení.
Mapa vesmíru z jednej pologule. Farby odrážajú vlnové dĺžky röntgenového žiarenia. Zdroj: MPE, J. Sanders for the eROSITA consortium
Extrémne množstvo dát
Ďalekohľad eROSITA dokázal za pol roka zachytiť 170 miliónov röntgenových fotónov a meraním energie a času príchodu každého z nich zostavil podrobnú mapu kozmu. Tá zachytáva polovicu nočnej oblohy – západnú pologuľu – a obsahuje viac ako 900 000 zdrojov röntgenového žiarenia.
Jej súčasťou je asi 710 000 supermasívnych čiernych dier, ktoré pohlcujú hmotu v strede galaxií, 180 000 hviezd vyžarujúcich röntgenové žiarenie v Mliečnej ceste a 12 000 zhlukov galaxií, ako aj niekoľko menej bežných objektov, ako sú pulzary, zvyšky supernov, dvojhviezdy a iné zdroje röntgenového žiarenia.
Tím odborníkov spravujúcich ďalekohľad eROSITA je rozdelený na dve skupiny. Jedna sídli v Nemecku a druhá v Rusku, pričom každá má exkluzívny prístup k údajom len z polovice oblohy. Misia mala pôvodne skenovať oblohu osem ráz. Lenže rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 viedla nemeckú vládu k zmrazeniu spolupráce a eROSITA bola uvedená do pohotovostného režimu. Nie je jasné, kedy skupina so sídlom v Rusku zverejní svoje údaje a analýzy.
Pri obrovských vzdialenostiach sa ďalekohľady ako eROSITA pozerajú naspäť v čase a odhaľujú tak rôzne štádiá kozmického vývoja. Ako sa vesmír rozširuje, priestor medzi galaxiami má tendenciu zväčšovať sa. Galaxie sú zároveň priťahované k sebe vlastnou gravitáciou a najmä gravitáciou tmavej hmoty. Výsledkom je, že sa tvoria a rozširujú obrovské kozmické dutiny a hmota sa čoraz viac zoskupuje do siete obrovských zhlukov galaxií.
(JM)
