Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

NASA publikovala snímku kométy Pons-Brooks, zhotovenú na Slovensku

VEDA NA DOSAH

Počas prvého marcového týždňa kométa prelietala na oblohe popri galaxii uhlovo veľmi blízko, a tak vznikla jedinečná kompozícia.

Snímka „Kométa Pons-Brooks zo severnej jari“ (vľavo) a mapa jej dráhy od 22. februára do 17. apríla 2024 (vpravo). Zdroje: Petr Horálek/FÚ v Opave/Stellarium

Snímka „Kométa Pons-Brooks zo severnej jari“ (vľavo) a mapa jej dráhy od 22. februára do 17. apríla 2024 (vpravo). Zdroje: Petr Horálek/FÚ v Opave/Stellarium

Uplynulú sobotu americký úrad NASA zvolil za prestížnu Astronomickú snímku dňa fotografiu s názvom Comet Pons-Brooks in Northern Spring (Kométa Pons-Brooks zo severnej jari), ktorej autorom je astronóm Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.

Snímka vznikla 5. marca 2024 na lúke neďaleko slovenského mesta Revúca, kam sa autor vydal, aby zaznamenal kométu 12P/Pons-Brooks s galaxiou Andromeda.

V čase snímania boli oba objekty nízko nad severozápadným obzorom. Kométa sa pozvoľna pohybuje súhvezdím Andromeda, ktorému na tmavej oblohe dominuje špirálová galaxia známa aj pod označením M31. Zatiaľ čo kométa v čase fotografovania ležala od Zeme vo vzdialenosti 1,7 astronomickej jednotky (asi 250 miliónov kilometrov), galaxia bola od nej v tom čase rádovo sto miliárd ráz ďalej.

Počas prvého marcového týždňa kométa prelietala na oblohe popri galaxii uhlovo veľmi blízko, v dôsledku čoho vznikla veľmi fotogenická kompozícia. Najbližšie sa kométa pri galaxii nachádzala 9. marca, a to len 9 stupňov juhozápadne.

Presunie sa k súhvezdiu Baran

V nasledujúcich týždňoch sa kométa postupne presunie k súhvezdiu Baran, kde bude pozorovateľná od 27. marca do 19. apríla. Predstavenie potom zakončí vo svetle súmraku nad západným obzorom v súhvezdí Býk, v ktorom sa vytratí z nášho dohľadu.

V tej chvíli dosahuje jasnosť 6. magnitúdy a v nasledujúcich týždňoch by sa mala rozjasniť na 4,5 magnitúdy. Na tmavej oblohe ďalej od miest by ju skúsení pozorovatelia mali nájsť ako slabú škvrnu aj voľným okom. V súčasnosti je na jej vyhľadanie nevyhnutná mapka a malý ďalekohľad.

Kométa je na fotografiách oveľa výraznejšia a vyniká pomerne dlhým iónovým chvostom, zatiaľ čo pri pohľade voľným okom je pozorovateľná len veľmi ťažko. Má to hneď niekoľko príčin. Fotografi kométu snímajú ďaleko od oblastí so svetelným znečistením, kde je obloha kontrastnejšia a kométa a jej chvost je na snímkach lepšie viditeľný. Fotoaparáty sú v noci oveľa citlivejšie ako ľudské oči, a to ako na farby, tak i na jas slabších objektov.

„Plnoformátový fotoaparát, teda taký, ktorého čip má veľkosť kinofilmového políčka, spolu s 50 mm objektívom sa najviac približuje vnímaniu ľudským okom, pokiaľ ide o perspektívu a uhlovú veľkosť objektov. Moja snímka vznikla na 70 mm objektív, čiže celá scéna je na ňom v porovnaní s vnímaním ľudským okom asi 1,4-krát priblížená,“ upozornil Horálek vo svojom nedávnom príspevku na Facebooku.

Od roku 1995

Astronomická snímka dňa úradu NASA (Astronomy Picture Of the Day, skrátene APOD) je prestížny výber najzaujímavejšej astronomickej fotografie, ktorú na každý deň starostlivo vyberajú a následne dopĺňajú osvetovým popisom editori Jerry Bonnell z Michiganskej technickej univerzity a Robert Nemiroff z Marylandskej univerzity, ktorí spolupracujú s úradom NASA.

Výber fotografií dňa sa začal v roku 1995 a postupne sa zaradil medzi najuznávanejšie výbery svojho typu na celom svete. Sprievodné texty sú prekladané do 23 svetových jazykov vrátane češtiny, o čo sa od roku 1999 stará Josef Chlachula. APOD sledujú na sociálnych sieťach stámilióny návštevníkov denne.

Zdroje: astro.cz, Astro novinky.cz, FB Petr Horálek

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky