Od roku 2012 na nej pracovalo približne sto astronómov. Dáta nasnímali sondy v rámci čínskeho lunárneho programu.
Nová mapa Mesiaca je najkomplexnejšou geologickou mapou mesačného povrchu. Zdroj: GSFC/NASA, USGS
Čína sa stala historicky prvou krajinou, ktorá dopravila na Zem horninu z opačnej strany Mesiaca. Neporušený návratový modul dosadol v čínskej stepi vo Vnútornom Mongolsku, odkiaľ ho letecky previezli do Pekingu. Následne z neho za účasti médií opatrne vybrali puzdro s jedinečnými vzorkami.
Zástupca riaditeľa čínskej vesmírnej agentúry a súčasne hovorca misie Čchang-e 6 Ke Pching počas slávnostného otvorenia puzdra uviedol, že na prvý pohľad vyzerajú v porovnaní s predchádzajúcimi lunárnymi horninami viskóznejšie a obsahujú zhluky.
Fotografia Mesiaca, ktorú zhotovil dánsky astronaut Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Andreas Mogensen z Medzinárodnej vesmírnej stanice 30. septembra 2023. Zdroj: NASA
Materiál vysokej vedeckej hodnoty
Kým doteraz mali plné ruky práce inžinieri, k slovu sa postupne dostane aj vedecká komunita. Zatiaľ úrady oficiálne neprezradili, konkrétne ktoré inštitúcie budú mesačný materiál analyzovať. Domácim inštitúciám ich sprístupnia približne o šesť mesiacov.
V prípade misie čínskej sondy Čchang-e 5, ktorá v roku 2020 priviezla vzorky z privrátenej strany Mesiaca, ich tiež najprv dostali k dispozícii tamojšie laboratóriá a až o dva a pol roka neskôr vedci z iných krajín.
Z dovezeného lunárneho materiálu je nadšený aj český astronóm a popularizátor vedy Pavel Gabzdyl. Mesiac ho fascinuje už niekoľko desaťročí a v niektorých rozhovoroch uvádza, že ho pozná lepšie ako svoje rodné mesto.
„Očakávania mám veľké. Už len to, že vedci budú mať konečne k dispozícii vzorky z odvrátenej strany a navyše z oblasti vôbec najväčšej dopadovej štruktúry na Mesiaci, bude veľkým míľnikom pri skúmaní nášho kozmického spolupútnika,“ uviedol Gabzdyl pre portál VEDA NA DOSAH.
Mierka mapy je 1: 2 500 000 a pri jej zostavovaní použili dáta zo sond čínskeho lunárneho programu. Zdroj: Wikipedia
Skamenené kroniky
Sonda Čchang-e 6 nazbierala na odvrátenej strane Mesiaca pomocou vrtáka a robotického ramena s lopatkou celkovo 1935,3 gramu hornín. Odborníci na začiatku misie stanovili ako maximum dva kilogramy. Modul sondy Čchang-e 5, ktorá je z konštrukčného hľadiska podobná tej súčasnej, dopravil na našu planétu 1731 gramov.
Z pohľadu laika ide o chladné kusy kamenia a prachovú sutinu. Pre geológov ale predstavujú príbehy uchované v čase. Čím je lepšia technika a čím sú dokonalejšie výskumné metódy, tým fascinujúcejší príbeh dokážu vyrozprávať.
„Datovanie vzoriek z misie Čchang-e 5 odhalilo najmladšie sopečné horniny, aké sme na Mesiaci našli. Ich vek je približne 1,9 miliardy rokov,“ vysvetlil Gabzdyl.
Z lunárnych vzoriek je možné určiť okrem ich chemického zloženia aj to, koľko impaktov mesačný povrch v danej oblasti zasiahlo, keď sa odohrali, a aké teploty sa pri nich uvoľnili. To všetko je vpísané do mesačných hornín.
Prečo skúmame Mesiac?
Ak sa chce ľudstvo dostať ďalej do vesmíru, potrebuje si vytvoriť medzizastávky. Jednou z nich by mohol byť práve Mesiac. Najprv je potrebné ho kúsok po kúsku dôkladne preskúmať a s veľkou istotou vyplniť biele miesta na mapách, ktoré kedysi moreplavci zvykli označovať slovným spojením hic sunt leones (tu sú levy).
Potrebujeme zistiť, akým prekážkam budeme čeliť pri budúcich lunárnych misiách, kde hľadať zdroje surovín, ktoré by zabezpečili posádkam prežitie, a v akých oblastiach pristáť a postaviť habitaty. Na to všetko potrebujeme kvalitnú mapu.
Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou je 384 403 kilometrov. V dôsledku jeho eliptickej dráhy sa mierne mení. Zdroj: NASA
V apríli tohto roku zverejnili čínski astronómovia jednu z doteraz najpodrobnejších máp celého Mesiaca. Od čias misií Apollo v 70. rokoch minulého storočia ide o mimoriadne detailné kartografické dielo.
„Číne sa darí vo výskume Mesiaca nad očakávania dobre. Na rozdiel od iných vesmírnych agentúr, či už národných, alebo súkromných, nezaznamenali v prieskume Mesiaca pomocou automatických sond zatiaľ žiadny výrazný neúspech či zlyhanie,“ uviedol český astronóm a dodal, „to so sebou prináša aj kopu prelomových objavov.“
Na lunárnej mape pracovalo od roku 2012 približne 100 astronómov. Je na nej znázornených viac ako 12 000 štruktúr rozdelených do 14 rozličných kategórií, 17 typov hornín. Ďalej na nej nájdeme napríklad 81 impaktných paniev a 12 341 kráterov. Mierka mapy je 1 : 2 500 000.
Dáta, ktoré pri zostavovaní atlasu použili, nasnímala sonda Čchang-e 1, ktorá v rokoch 2007 až 2009 skenovala lunárny povrch z obežnej dráhy. Neskôr do nej vedci zakomponovali i pozorovania sond Čchang-e 3 a Čchang-e 4.
Na snímke je privrátená strana Mesiaca, ktorú tvoria z jednej tretiny moria. V spodnej časti vľavo je zreteľne viditeľný kráter Tycho aj s rozbiehajúcimi sa svetlými lúčmi. Zdroj: NASA
Lístok na Mesiac, prosím!
Vízia Mesiaca ako turistickej destinácie by sa jedného dňa mohla zmeniť z roviny absolútneho sci-fi do nádejnej reality. V lunárnom bedekri by sme našli mnohé zaujímavosti a zvláštnosti. Na Mesiaci sa nachádzajú útvary, ktorých vznik ani pôvod zatiaľ vedci nedokážu spoľahlivo vysvetliť. Sú tu napríklad trvalo zatienené oblasti, do ktorých neprenikol za miliardy rokov ani fotón svetla.
Na Mesiaci môžeme vidieť aj jedinečné útvary – takzvané lunárne víry. Ide o výrazne svetlé oblasti, nad ktorými sondy zaznamenali magnetické anomálie.
Jedným z takýchto miest je napríklad Reiner Gamma. Útvar s kľukatými ramenami, dlhými stovky kilometrov a jasným stredom, leží na privrátenej strane v západnej časti Oceánu búrok (lat. Oceanus Procellarum). Vedci sa najprv domnievali, že ide o lunárne pohorie, ibaže nevrhalo tieň.
Vysvetlením nezvyčajného magnetizmu v týchto oblastiach sú jednak kolízie s asteroidmi obsahujúcimi železo, jednak magnetizmus, ktorý pochádza zo samotnej mesačnej kôry. Magnetické kapsy pod povrchom pôsobia ako ochrana pred pôsobením slnečného vetra, preto zostávajú v porovnaní s tmavým okolím oblasti výrazne svetlé.
Zdroj: CNSA, livescience, ESA
(JM)
