Michaela Musilová (1988) pochádza z Bratislavy. Maturovala na francúzskom Lycée Chateaubriand v Ríme (2007). V rokoch 2007 – 2011 študovala planetárne vedy na University College v Londýne, kde absolvovala bakalárske a magisterské štúdium. V r. 2009 – 2010 dostala štipendium na štúdium aj na California Institute of Technology v USA, z toho pol roka pracovala pre agentúru NASA, v laboratóriách Jet Propulsion Laboratory. Za odmenu za jej výskum v NASA mohla Michaela vložiť svoj podpis do robota Curiosity, ktorý je momentálne na Marse.
Na Bristolskej univerzite vo Veľkej Británii si práve dokončuje doktorandské štúdium. Jej dizertačná práca má názov: Mikrobiálna postupnosť a akumulácia organickej hmoty na povrchu ľadovcov. Zaoberá sa výskumom života v extrémnych podmienkach na Zemi a astrobiológiou – teda štúdiom a hľadaním života vo vesmíre. Zameriava sa na výskum takzvaných extremofilných mikroorganizmov žijúcich v prostredí extrémne vysokých alebo extrémne nízkych teplôt, prípadne v prostredí s vysokou radiáciou. Na budúci rok ju čaká letný vesmírny program na International Space University (ISU) cez štipendium od ESA.
V januári tohto roku úspešne reprezentovala Slovensko a Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity (SOSA) v projekte NASA, Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Kanadskej vesmírnej agentúry (CSA), ako jedna zo šiestich vybraných vedcov a výskumníkov, tzv. analogických astronautov pre expedíciu na simulovaný Mars. Projekt, ktorý sa uskutočnil na Marťanskej púštnej výskumnej stanici v USA, bol zameraný na prípravu vesmírnych agentúr na fyzické a psychické problémy budúcich „marstronautov“.
Mgr. Michaela Musilová bude dňa 17. júla 2014 o 17. hod. hosťom Vedy v CENTRE – Letný špeciál. Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR. Pri tejto príležitosti redaktorka Vedeckého kaleidoskopu požiadala Michaelu Musilovú o rozhovor.
Marta Bartošovičová: Mohli by ste v úvode stručne a populárnou formou priblížiť obsah Vášho vystúpenia vo Vede v CENTRE na tému Poďte s nami na Mars!?
Michaela Musilová: Na začiatku vysvetlím, čo to vlastne je astrobiológia a prečo som sa rozhodla ju študovať. Moja životná cesta nebola jednoduchá, aby som dostala štipendiá pre výskum v NASA a nakoniec na to, aby ma vybrali do posádky analogických astronautov. Následne budem hovoriť o mojej špecializácii na extrémofily, teda mikroorganizmy, ktorým sa darí v extrémnych podmienkach na Zemi. Vysvetlím, že výskum extrémofilov je dôležitý a ako súvisí s výskumom, ktorý som navrhla počas môjho pobytu na Marťanskej výskumnej stanici v Utahu v USA. Porozprávam potom o dokonalej vesmírnej simulácii, ktorú som tam zažila ako prvá Slovenka.
M. B.: Ako dcéra diplomata, ste už od základnej školy študovali v cudzích jazykoch, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Zrejme aj to sa podpísalo na Vašich výborných jazykových znalostiach. Ktoré školy a kde ste absolvovali?
M. Musilová: Na Slovensku som bola rok na Základnej škole Milana Rastislava Štefánika na Grösslingovej ulici v Bratislave a ďalšie štyri roky som potom absolvovala základnú školu Summerset Elementary School vo Washingtone DC (USA). Po návrate do Bratislavy som sa dostala na 8-ročné francúzske gymnázium Jelačičova – Metodova. Neskôr som sa dostala na 5-ročné talianske bilingválne Gymnázium na Ul. Ladislava Sáru v Bratislave. Pol roka na to sme sa však presťahovali do Ríma a tam som absolvovala francúzske Lycée Chateaubriand.
M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri výbere štúdia astrobiológie?
M. Musilová: Začalo to celé tým, že ma rodičia zobrali na návštevu vesmírneho strediska NASA Goddard Space Centre v USA, keď som mala deväť rokov. Možnosť obliecť si astronautický skafander a stretnutie s posledným mužom, ktorý pristál na Mesiaci, Eugene Cernanom (pôvodom Slovák), navždy zmenili môj život. Odvtedy som snívala o tom, že raz budem môcť skúmať vesmír a pracovať pre NASA a pre Európsku vesmírnu agentúru – ESA; dokonca stať sa astronautkou! K samotnej astrobiológii som sa dopracovala až neskôr na strednej škole.
M. B.: Aká bola Vaša ďalšia cesta k vede?
M. Musilová: Nebola to jednoznačná cesta. Síce som sa od detstva zaujímala o vesmír a písala som aj sci-fi romány o živote na iných planétach, moja rodina bola vždy literárno-umelecky, historicky a jazykovo zameraná. Do 16-tich rokov som si myslela, že budem buď študovať dejiny umenia alebo medzinárodné vzťahy. Všetko sa zmenila na strednej, keď som si musela zvoliť špecializáciu buď na prírodné vedy alebo skôr literárno-umelecké predmety. V tom čase som akurát videla film Mimozemšťania z hlbín od Jamesa Camerona, v ktorom cestovali vedci ponorkou do hĺbok mora a našli na úžasné extrémofily. Vtedy som spravila dôležité rozhodnutie, ktoré ovplyvnilo celý môj život. Rozhodla som sa ísť za mojím detským snom. Neskôr, keď som pracovala pre NASA, tak sa mi podarilo stretnúť s Jamesom Cameronom a poďakovala som mu osobne za inšpiráciu.
M. B.: Michaela, je obdivuhodné, koľko ste toho doteraz stihli. Ako ste prežívali fakt, že Vás vybrali z desiatok tisícok záujemcov z celého sveta? Čím ste, podľa Vás, zaujali odbornú porotu?
M. Musilová: Nesmierne som sa z toho tešila. Bola to možnosť určitým spôsobom zrealizovať svoj detský sen stať sa astronautkou, či skôr „marsonautkou“. Podľa mňa som porotu zaujala mojimi skúsenosťami vo výskume astrobiológie (v NASA, California Institute of Technology, University College London – môj magisterský projekt, ale aj viacero stáží spojených s vesmírnym výskumom, práca v Londýnskom observatóriu, a mnohé iné), svojím doktorandským výskumom (podarilo sa mi pripraviť viacero úspešných projektov), skúsenosťami s prácou v extrémnych podmienkach (v Grónsku, Japonsku, USA atď.) a určite aj s mojimi skúsenosťami ako vedúcej viacerých expedícií a podobne. Taktiež som navrhla vlastný výskumný projekt, ktorý tiež vybrali do Marťanskej výskumnej stanice, takže sa mi podarilo získať oboje možnosti.
M. B.: Čo všetko bolo spojené s účasťou v tomto projekte? A čo Vám najviac utkvelo v pamäti?
M. Musilová: Juj, no toho bolo veľa. V skratke, boli sme určitým spôsobom „pokusní králici“ medzinárodných vesmírnych agentúr ako NASA, ESA, CSA a UKSA. Chceli zistiť, či by ľudia mohli prežiť v takýchto podmienkach v skutočnej kolónií na Marse. Preto toto bola dokonala simulácia a museli sme sa držať veľmi striktných pravidiel. Napríklad, museli sme si vždy obliecť astronautický skafander, keď sme chceli opustiť stanicu. Mali sme obmedzené množstvo jedla, vody, elektriny, a aj vzduchu a boli sme úplne odrezaní od sveta. Potom sme mali na starosti výskumné projekty a niektorí z nás mali určité role. Ja som bola „dôstojníčkou skleníka“ a musela som sa starať o jedlo a pestovanie byliniek pre posádku. Najviac mi utkvelo to, ako sme to museli psychologicky prežívať a ako to jedna osoba z posádky skoro vôbec nezvládla.
M. B.: Akú máte predstavu o svojej budúcnosti?
M. Musilová: Plánujem pokračovať vo výskume astrobiológie po ukončení doktorátu a snáď sa mi opäť podarí pracovať pre vesmírne agentúry ako sú NASA a ESA. Rada by som si založila vlastné výskumné skupiny, aj tu na Slovensku, a raz sa stala profesorkou. Ak sa mi niekde po ceste podarí hlásiť sa na pozíciu astronautky, tak sa určite o to pokúsim.
M. B.: Ako relaxujete?
M. Musilová: Ja si každý deň vyhradím hodinu na šport. Väčšinu času chodím behať – je to taký môj čas na meditáciu. V iných dňoch zasa veľmi rada tancujem alebo sa zaúčam iným športom. Taktiež mám veľmi rada cestovanie a spoznávanie iných kultúr. A keď si nájdem čas, tak sa rada venujem umeniu a čítaniu kníh v rôznych rečiach, aby som si ich opakovala.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor a želám Vám veľa úspechov.
Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Archív M. Musilovej
