Čínsky rover Ču-žung zaznamenal zmeny na dunách na Marse. Súvisia s dramatickou premenou klímy na červenej planéte pred 400 000 rokmi.
Čínske robotické vozidlo Ču-žung a pristávacia sonda Tchien-wen-1 na Marse. Zdroj: Wikimedia Commons
Čínske robotické vozidlo Ču-žung najnovšie získalo dôkazy o tom, že sa na červenej planéte v minulosti zmenil smer vetra. Podľa vedcov by tieto výsledky mohli mať významný dosah aj na chápanie vývoja klímy na Zemi. Rover je na Marse už dva roky a jeho hlavným cieľom je preskúmať povrch, geológiu a atmosféru planéty. Ču-žung teraz priniesol dôkazy o tom, že na Marse došlo k dramatickej zmene klímy.
Klíma nevhodná pre život
V štúdii, ktorá bola publikovaná v odbornom v časopise Nature, vedci uvádzajú, že k zmene klímy došlo približne pred 400 000 rokmi. Vedci už dávnejšie predpokladali, že Mars prešiel v minulosti výraznými klimatickými zmenami, v dôsledku ktorých sa planéta stala nevhodnou pre život. Predchádzajúce výsledky výskumu vychádzali najmä z porovnaní so Zemou, nie z priamych dôkazov pochádzajúcich z červenej planéty.
Erózia dún
Vedci z Národných astronomických observatórií, Inštitútu geológie a geofyziky a Inštitútu pre výskum Tibetskej náhornej plošiny Čínskej akadémie vied v spolupráci s kolegami z Brownovej univerzity vyhodnotili povrchovú štruktúru a chemické zloženie dún na Marse s cieľom stanoviť vek pieskových štruktúr a prevládajúceho smeru vetra na rôznych miestach v blízkosti pristátia rovera Ču-žung.
Vozidlo Ču-žung je vybavené prístrojmi, vďaka ktorým mohlo priamo merať a odoberať vzorky geologických útvarov na Marse. Vedcom sa podarilo zistiť, že svetlejšie duny v tvare polmesiaca sú pochované pod priečnymi chrbtami dún, ktoré sú tvorené tmavším materiálom. Predpokladajú, že vplyvom klimatickej zmeny sa otočil prevládajúci smer vetra asi o 70 stupňov od severovýchodu na severozápad. Práve toto malo spôsobiť eróziu dún približne v rovnakom čase, keď sa skončila posledná veľká ľadová doba na Marse.
Posun osi zmenil podmienky na planéte
Kým na Zemi je za zmenu klímy zodpovedný človek tým, že do ovzdušia vypúšťa nadmerné množstvo skleníkových plynov, v prípade Marsu za to mohol posun osi, okolo ktorej sa planéta otáča. To zmenilo jej polohu k Slnku a vyvolalo klimatické zmeny.
K týmto posunom uhla, pod ktorým sa planéta otáča, dochádza aj na Zemi – podľa klimatológov sú kľúčové pre dlhodobú klímu na našej planéte.
Pozrite si
„Skúmanie a výskum vývoja klímy na Marse je už dlhší čas predmetom veľkého záujmu,“ uviedol vo vyhlásení Li Čchun-Laj, zástupca riaditeľa Národných astronomických observatórií Čínskej akadémie vied (NAOC) a hlavný vedúci štúdie. „Mars je planétou, ktorá sa v slnečnej sústave najviac podobá Zemi. Pochopenie marťanských klimatických procesov je prísľubom k odhaleniu podrobností o vývoji a histórii Zeme a ďalších planét našej slnečnej sústavy.“
Ču-žung sa nehlási
Vozidlo Ču-žung pristálo na Marse v oblasti Utopia Planitia v máji 2021. Čína je tak po USA druhou krajinou, ktorej sa podarilo úspešne dopraviť výskumné vozidlo na Mars. Ču-žung počas misie prešiel približne dva kilometre a odoslal na Zem množstvo údajov. V očakávaní chladnej zimy na Marse prešiel po roku putovania a skúmania červenej planéty do režimu hibernácie – bezpečného režimu s nízkym výkonom. Ču-žung sa mal zo spánku prebrať na začiatku marťanskej jari v decembri, výskumníkom sa však doteraz nepodarilo nadviazať s ním kontakt.
Rover sa mal sám aktivovať po tom, čo jeho energetická hladina dosiahne viac ako 140 wattov a teplota batérie vystúpi nad mínus 15 stupňov Celzia, no to sa nestalo. Podľa hlavného dizajnéra Čang Žung Čchiaa sú solárne panely pravdepodobne pokryté prachom a stroj nemá dostatok energie na prevádzku. „Ak úroveň pokrytia pieskom prekročí 40 percent, vozidlo sa už nikdy nepreberie,“ uviedol Čang Žung Čchiao pre čínsku štátnu televíziu v apríli tohto roka. Číňania napriek tomu považujú misiu za veľký úspech.
Zdroj: ČT24, SciTechDaily, Nature, ZDF
(zh)
