Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Čína po lunárnej misii mieri k asteroidu, ktorý sa mohol odlúpiť z Mesiaca

Ján Svoreň

V súboji o opätovný návrat na Mesiac sú v poslednom období veľmi úspešní Číňania. Po opakovanom dovoze mesačných hornín mieria k možnému úlomku Mesiaca.

Chang'e-6 pristál na Zemi 25. júna 2024. Zdroj: CCTV

Misia Čchang-e 6 po prvý raz v histórii doviezla horninu z odvrátenej strany Mesiaca. Návratový modul pristál na Zemi 25. júna 2024. Zdroj: CCTV

Prečítajte si viac o vedcovi

Čínsky výskum Mesiaca pokračuje poriadnymi skokmi. Odber mesačných hornín a ich dovoz na Zem v kapsule misie Čchang-e 5 (Chang’e 5) prestížny vedecký časopis Physics World zaradil medzi 10 najvýznamnejších objavov roka 2024 vo fyzike, po prvý raz od roku 1976. Výskum gradoval úspešnou misiou Čchang-e 6, ktorá po prvý raz v histórii doviezla horninu z odvrátenej strany Mesiaca.

Misia Čchang-e 5

Čchang-e 5 bola čínska robotická mesačná misia, ktorá 44 rokov po sovietskej Lune 24 opäť priniesla mesačné vzorky na Zem. Sonda štartovala z kozmodrómu Wen-čchang dňa 23. novembra 2020 a 1. decembra 2020 pristál modul na povrchu Mesiaca. Následne 16. decembra 2020 pristála návratová kapsula na čínskom území.

Misia sa skladala zo štyroch častí, celková hmotnosť bola 8 200 kilogramov. Pristávací modul získal vzorky mesačnej horniny pomocou robotického ramena, príklepovej vŕtačky a lopatky. Ďalšou časťou bol prepravný modul, ktorý doviezol vzorky na orbitálny modul. Orbitálny modul po uložení vzoriek do návratovej kapsuly ukončil obeh okolo Mesiaca a vrátil sa na Zem. Poslednou časťou bola návratová kapsula. Po pristátí ju letecky previezli do Pekingu, kde sa jej obsah podrobuje fyzikálnym, chemickým a mineralogickým analýzam.

Nový cieľ

Keď Čína hľadala ďalší cieľ pre predĺženú misiu sondy Čchang-e 5, netušila, ako najnovší objav zvýši cenu cieľového asteroidu 469219 Kamo’oalewa. Z mimoriadne zaujímavého objektu, v podstate kvázisatelitu Zeme, ktorý sa dlhodobo (stovky rokov) pohybuje v jej blízkosti, sa stal navyše možný účastník impaktu na povrch Mesiaca. Plánovaný odber vzoriek by mohol túto hypotézu významne podporiť.

Asteroid Kamo’oalewa

Asteroid 469219 Kamo’oalewa (predbežné označenie 2016 HO3) objavil 27. apríla 2016 systém Pan-STARRS na havajskom sopečnom ostrove Haleakala. Jeho názov v havajčine znamená oscilujúci úlomok. Je to blízkozemský asteroid skupiny Apollo, ktorý sa stále pohybuje v blízkosti dráhy Zeme, pričom pri svojom obehu okolo Slnka je tento asteroid približne polovicu času bližšie k Slnku než Zem a druhú polovicu času ďalej ako Zem. Okolo Slnka obehne raz za 1,002 roka po dráhe so sklonom 7,8º k rovine ekliptiky. Je to malé teleso s priemerom 41 metrov, ktoré rotuje veľmi rýchlo: otočka trvá len 28 minút. Napriek tomu, že sa pohybuje blízko Zeme, asteroid je taký malý, že je viditeľný len najväčšími ďalekohľadmi.

Minimálna vzdialenosť dráh asteroidu a Zeme je 0,033 astronomickej jednotky (13-násobok vzdialenosti Mesiaca), ale samotný asteroid sa nemôže priblížiť bližšie k Zemi než na 38-násobok vzdialenosti Mesiaca. Napriek tomu, že Kamo’oalewa obieha okolo Slnka, Zem ovplyvňuje jeho dráhu a nedovolí, aby sa vzdialil od Zeme viac ako na stonásobok vzdialenosti Mesiaca. Počítačové modelovanie ukázalo, že pred objavom bol v blízkosti Zeme už takmer storočie a rovnako sa bude správať ešte niekoľko ďalších storočí.

Najbližšie k Zemi bol 27. decembra 1923 vo vzdialenosti 0,08 astronomickej jednotky, najďalej bude koncom mája 2369 vo vzdialenosti 2,0 astronomickej jednotky. V rokoch 2028 až 2031 prebehne vždy začiatkom novembra séria štyroch najbližších stretnutí asteroidu a Zeme počas nasledujúcich dvesto rokov. Vzdialenosť nebude nebezpečná, keďže asteroid bude vzdialený 0,107 až 0,109 astronomickej jednotky (viac ako 16 miliónov kilometrov).

Dráha asteroidu Kamoʻoalewa tesne sledujúca dráhu Zeme.

Dráha asteroidu Kamo’oalewa tesne sledujúca dráhu Zeme. Fialový kotúčik predstavuje Merkúr, červený Venušu, modrý Zem a červený na veľkej elipse Mars. Úsečkami je znázornená poloha asteroidu nad a pod rovinou dráhy Zeme. Zdroj: NASA-JPL

Možný úlomok Mesiaca

Pomocou Veľkého binokulárneho ďalekohľadu (Large Binocular Telescope) na Mt. Graham v Arizone astronómovia získali spektrum odrazeného svetla z asteroidu Kamo’oalewa, ktoré sa takmer presne zhodovalo so spektrami mesačných kameňov z misií Apollo, čo naznačuje možnosť, že asteroid je úlomkom Mesiaca. Vedci najprv porovnávali spektrum so spektrami iných blízkozemských asteroidov a meteoritov, žiadnu zhodu však nenašli. Dráhová analýza tieto závery potvrdila, keďže sa ukázalo, že Kamo’oalewa je na nezvyčajnej obežnej dráhe, ktorá je veľmi nepravdepodobná pre objekty, ktoré sa k Zemi dostali z hlavného pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.

Porovnanie spektier.

Porovnanie odrazivosti asteroidu Kamo’oalewa s virtuálnou zmesou meteoritov Gibeon a Vaca Muerta, asteroidom 63 Ausonia, bohatým na kremičitany, a so vzorkami z vysočín Mesiaca prinesenými misiou Apollo 14. Je vidieť, že hodnoty pre Kamo’oalewa súhlasia s hodnotami lunárnych vzoriek v celom skúmanom rozsahu vlnových dĺžok. Zdroj: Communications Earth and Environment

Vedci zatiaľ nevedia, ako sa kúsok Mesiaca dostal do vesmíru, čiastočne preto, lebo neexistujú žiadne iné známe asteroidy s lunárnym pôvodom. Zúžili však časový rámec, keď k odlúpnutiu z Mesiaca došlo, a to pred 100 000 až 500 rokmi.

Sonda Tchien-wen-2

K asteroidu Kamo’oalewa v súčasnosti mieri čínska robotická sonda vypustená pred dvoma mesiacmi. Sonda Tchien-wen-2 (Tianwen-2) vypustená 28. mája 2025 je misiou s dvojakým cieľom: prieskum asteroidov a prieskum komét. Najprv sa vydá k blízkozemskému asteroidu Kamo’oalewa, odoberie vzorky a potom sa presunie ku kométe 311P/PANSTARRS v hlavnom páse asteroidov.

Hlavným cieľom sondy Tchien-wen-2 je odber vzoriek z blízkozemského asteroidu Kamo’oalewa a ich doprava na Zem. Štúdium a odber vzoriek môže pomôcť určiť, či vesmírna hornina skutočne pochádza z Mesiaca alebo či len podobne odráža svetlo.

Štart sondy Tianwen-2 28. mája 2025.

Štart sondy Tchien-wen-2 dňa 28. mája 2025 na rakete Long March-3B (Dlhý pochod) z kozmodrómu Si-čchang (Xichang) v juhozápadnej Číne. Zdroj: CNSA

Bude to najmenší asteroid, aký sme kedy navštívili, s priemerom približne 52 metrov. Obeh a pristátie na takom malom telese bude veľkou výzvou, keďže je tam veľmi malá gravitácia. Pôjde o chirurgicky presné nasmerovanie sondy do tesnej blízkosti rýchlo rotujúceho telesa.

Zber povrchového materiálu sa uskutoční technikou dotyk a odchod, rovnako ako sme to videli pri sondách Hajabusa 2 a OSIRIS-REx. Kozmická loď strávi jeden rok letom k asteroidu a ďalší rok obiehaním okolo neho a hodnotením potenciálnych miest pristátia. Po doručení týchto vzoriek na Zem pomocou kapsuly približne o dva a pol roka bude misia trvať sedem rokov, kým dosiahne kométu hlavného pásu 311P/Pan-STARRS a vykoná prelet okolo nej. Tento objekt, označovaný za aktívny asteroid obiehajúci medzi Marsom a Jupiterom, produkuje prašné chvosty podobné kométam.

Okrem asteroidu 469219 Kamo’oalewa existujú ešte tri objekty na podobných dráhach. Je to asteroid 3753 Cruithne (1986 TO) s priemerom 2,07 kilometra, asteroid 10563 Izhdubar (1993 WD) s priemerom 1,55 kilometra a asteroid 54509 YORP (2000 PH5) s priemerom 99 metrov. Všetky štyri objekty spĺňajú podmienky pre zaradenie medzi blízkozemské asteroidy, ide však o objekty, pri ktorých je na dlhé obdobie (alebo úplne) vylúčená zrážka so Zemou.

(zh)

O autorovi

Ján Svoreň

Ján Svoreň | externý autor

doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.

  • V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Od roku 1981 je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov.
  • V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
  • V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
  • Doposiaľ publikoval vyše 280 vedeckých a odborných publikácií.
  • Od roku 2002 je predsedom Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre.
  • Je členom Medzinárodnej astronomickej únie aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup