O väčšine asteroidov, ktoré dopadli na Zem, sme sa dozvedeli až po dlhom čase, často po miliónoch rokov od udalosti. Svedkami dávnych zrážok Zeme so starými vesmírnymi skalami je približne 180 potvrdených kráterov na zemskom povrchu. Len výnimočne, presnejšie päťkrát v celej histórii ľudstva, bol asteroid objavený skôr, ako Zem zasiahol.
Len päťkrát v celej histórii ľudstva objavili asteroid skôr, ako zasiahol Zem. Zdroj: iStock.com/ratpack223
O prvom prípade sme na tomto portáli informovali v októbri 2021 v článku Aj meteority môžu mať rodokmeň. Išlo o meteorit Almahata Sitta objavený 6. októbra 2008, ktorý po 20 hodinách od objavu dopadol do Núbijskej púšte v severnom Sudáne. Expedície našli množstvo úlomkov, pričom úplným unikátom bolo, že rôzne úlomky boli zložené z rôznych (minimálne troch) stavebných prvkov.
Vďaka obrovskému pokroku v záznamovej technike, ktorá umožňuje pozorovať čoraz slabšie asteroidy, prípad pozorovania telesa vo vesmíre pred vstupom do zemskej atmosféry a dopadom na povrch neostal osamotený. Povedzme si teraz o zvyšných štyroch takýchto prípadoch.
Asteroid 2014 AA: predpovedaný pád telesa z novej dynamickej rodiny blízkozemských asteroidov
Asteroid 2014 AA bol malý blízkozemský asteroid zo skupiny Apollo, čo sú asteroidy blížiace sa mimoriadne k Zemi s perihéliom (najbližším bodom dráhy voči Slnku) vnútri zemskej dráhy. Asteroid s odhadovaným priemerom 2 – 4 metre vletel do zemskej atmosféry 2. januára 2014. Rovnako ako v prípade meteoritu Almahata Sitta aj tento asteroid objavil R. A. Kowalski 1. januára 2014 pomocou 1,52-metrového ďalekohľadu na Mount Lemmon Observatory v USA. Asteroid bol pozorovaný len na krátkom pozorovacom oblúku asi 70 minút a do zemskej atmosféry vstúpil 21 hodín po objave.
K dopadu došlo 2. januára 2014. Asteroid vstúpil do atmosféry rýchlosťou približne 11,7 kilometra za sekundu. Steve Chesley (Jet Propulsion Laboratory v Pasadene) vypočítal, že asteroid dopadol niekde na oblúku siahajúcom od Strednej Ameriky po východnú Afriku. Infrazvuk spôsobený výbuchom zachytili tri stanice kontrolujúce dodržiavanie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v Bolívii, Brazílii a na Bermudách. Podľa analýzy všetkých dostupných údajov asteroid 2014 AA vstúpil do zemskej atmosféry okolo 3.06 hod. svetového času 3 000 kilometrov od Caracasu vo Venezuele, ďaleko od akejkoľvek pevniny. K pádu došlo do Atlantického oceána asi 1 900 kilometrov východne od Port of Spain na Trinidade.
Objavové snímky asteroidu 2014 AA (pohybom rozmazaná stopa vo fialovom krúžku). Zdroj: Mount Lemmon Observatory
Rozsiahle numerické simulácie vývoja dráhy pred stretnutím so Zemou naznačujú, že 2014 AA mohol v minulosti absolvovať opakované blízke priblíženia k sústave Zem – Mesiac a tiež aj k Marsu, čo spôsobilo zmenu jeho dráhy a nasmerovanie na Zem. Na podobných dráhach sú aj ďalšie štyri asteroidy objavené v rokoch 2011 až 2013. Spoločne s asteroidom 2014 AA môžu tvoriť jednu dynamickú rodinu s rovnakým materským telesom.
Asteroid 2018 LA: predpovedaný pád úlomkov z Vesty
Aj tretí asteroid s následným nárazom do Zeme objavil R. A. Kowalski pomocou 1,52-metrového ďalekohľadu na Mount Lemmon Observatory. Dňa 2. júna 2018 spozoroval extrémne rýchle teleso, a tak už po 15 minútach pozorovania bolo zrejmé, že ide o mimoriadny prípad. Na základe pozorovacieho oblúka v dĺžke 85 minút bola vypočítaná 82-percentná pravdepodobnosť zrážky so Zemou. Išlo o malý blízkozemský asteroid typu Apollo s priemerom 2 – 4,5 metra, ktorý vstúpil do atmosféry 8,5 hodiny po objave v blízkosti hraníc Botswany a Juhoafrickej republiky. Bolid nahlásila približne desiatka svedkov, ktorí ho prirovnali jasnosťou k Slnku a počuli aj početné explózie. Nezávislý dôkaz poskytla medzinárodná sieť infrazvukových detektorov, ktorá zaznamenala v Juhoafrickej republike o 17.30 hod. udalosť s výbušnou silou 300 až 500 ton TNT.
Snímka z bezpečnostného videa ukazuje bolid, ktorú vytvoril prichádzajúci asteroid 2018 LA dňa 2. júna 2018. Foto: Barend Swanepoel
Pozície svedkov pádu bolidu so zobrazením približnej pádovej oblasti. Zdroj: American Meteor Society
Na základe svedeckých výpovedí a objektívnych záznamov bola vypočítaná pravdepodobná dopadová plocha meteoritov v Centrálnej rezervácii Kalahari v Botswane. Prvý meteorit bol nájdený po piatich dňoch prehľadávania v krajine piesku, hustej vysokej trávy a tŕňových kríkov. Nálezcom bol český astronóm Tomáš Kohout pracujúci na Helsinskej univerzite. Meteorit je zaevidovaný pod menom Motopi Pan podľa názvu neďalekého napájadla pre zver. Celkovo bolo nájdených 24 úlomkov s hmotnosťou 214,5 gramu.
Na základe mineralogickej analýzy sú vedci presvedčení, že asteroid 2018 LA pochádza z asteroidu Vesta. Po tom, čo teleso Ceres bolo preklasifikované na trpasličiu planétu, je Vesta najväčším asteroidom v páse medzi Marsom a Jupiterom s priemerom 525 kilometrov. V ranej slnečnej sústave prebiehali v páse asteroidov intenzívne zrážky. Aj z Vesty bolo odlúpených množstvo úlomkov a časť z nich gravitačné pôsobenie Jupitera nasmerovalo k Zemi. Na základe merania ožiarenia povrchu asteroidu kozmickým žiarením vieme, že úlomkom trvalo 22 miliónov rokov, kým sa dostali na Zem.
Kúsky Vesty na Zemi. Asteroid 2018 LA vo vesmíre (obrázok vľavo hore) a prvých 23 úlomkov odfotografovaných na mieste nálezu. Foto: Peter Jenniskens.
Asteroid 2019 MO: stotožnenie s pozorovaním až po dopade
Tento príbeh ukazuje, ako môže jedno pozorovanie radikálne zmeniť situáciu. Asteroid 2019 MO bol malý, neškodný trojmetrový blízkozemský asteroid objavený 22. júna 2019. Po objave boli získané štyri astrometrické pozície na pozorovacom oblúku iba 30 minút. Pri takomto krátkom pozorovacom oblúku je veľmi neisté, ako ďaleko (a teda aký veľký) je objekt. Pomocou prvých štyroch pozorovaní bol odhadnutý prelet vo vzdialenosti až 14 miliónov kilometrov od Zeme. Keď prišla správa o zázname bolidu v Karibiku z meteorologickej družice GOES-16, bolo možné dráhu prepočítať. Neskôr boli lokalizované aj tri ďalšie pozorovania pred objavom, ktoré predĺžili pozorovací oblúk na 2,3 hodiny. Aktualizovaná dráha ukázala, že asteroid 2019 MO bol v čase objavu už len približne 500 000 kilometrov od Zeme.
Dráha asteroidu 2019 MO s aféliom v páse asteroidov a perihéliom vnútri dráhy Zeme.
Asteroid vnikol do zemskej atmosféry 12 hodín po objave rýchlosťou 16,1 kilometra za sekundu. Dopad zachytili infrazvukové detektory a pri južnom pobreží Portorika vyvolal výbuch ekvivalentný 5 kilotonám TNT. Úlomky dopadli do Karibského mora, meteority sa nachádzajú v hĺbke 4,8 kilometra. Padajúce meteority zachytil meteorologický radar NEXRAD vo výške 10,6 kilometra nad morom. NEXRAD (Next-Generation Radar) je sieť 160 dopplerovských meteorologických radarov s vysokým rozlíšením vo frekvenčnom pásme od 2 do 4 GHz, ktorú prevádzkuje Národná meteorologická služba (NWS) a Agentúra národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA).
Výbuch bolidu 2019 MO nad Karibikom na snímke meteorologickej družice GOES-16.
Asteroid 2019 MO bol tiež typu Apollo a so Zemou sa zrazil na predperihéliovom oblúku dráhy. Ak by sa bol vyhol Zemi, perihéliom vo vzdialenosti 0,938 astronomickej jednotky od Slnka by prešiel 21. júla 2019. Dráha asteroidu 2019 MO bola podobná heliocentrickým dráham meteoroidov meteorického roja Júnové Epsilon Ophiuchidy. Nepresnosť určenia dráhy je však taká veľká, že mohlo ísť o nerojový meteoroid a podobnosť dráh môže byť náhodná.
Asteroid 2022 EB: piaty príbeh aj so slovenským príspevkom
Dňa 11. marca 2022 Krisztián Sárneczky objavil pomocou 60-centimetrovej Schmidtovej kamery observatória Piszkéstető v Maďarsku rýchlo sa pohybujúci objekt. Vzápätí získal štyri astrometrické pozície v rýchlom slede za sebou a len o 14 minút neskôr oznámil svoje pozorovania Ústrediu pre malé planéty. Výsledky boli rýchlo zverejnené a použité automatickými systémami hodnotenia možnosti zrážky so Zemou – pravdepodobnosť zrážky vyšla na menej ako 1 percento.
Sárneczky pokračoval v pozorovaní objektu a získal ďalších desať pozícií objektu. Po druhom výpočte predbežnej dráhy sa scenár radikálne zmenil. Takmer presne hodinu po tom, čo bol nový objekt objavený, monitorovací systém ESA (Európskej kozmickej agentúry) s názvom Meerkat vydal výstrahu. Pravdepodobnosť zrážky bola teraz 100 percent a malo k nej dôjsť do hodiny. Miesto dopadu nového objektu už bolo predvídateľné s presnosťou na tisíc kilometrov a mal to byť oceán len niekoľko stoviek kilometrov severne od Islandu.
Pozrite si
Na základe výstrahy pozorovatelia z Európy začali okamžite pozorovať blížiaci sa impaktor. Nájsť ho bolo mimoriadne náročné, pretože objekt bol už veľmi blízko (asi sedmina vzdialenosti Mesiaca) a na oblohe sa preto pohyboval veľmi rýchlo. Ďalších 45 polôh asteroidu umožnilo spresniť čas a miesto dopadu. Pre čitateľov zo Slovenska bude určite zaujímavé, že tento výnimočný príbeh má aj slovenský rukopis. Tromi pozorovaniami prispel M. Urbaník z hvezdárne v Kysuckom Novom Meste a predbežnú dráhu počítal Peter Vereš pôsobiaci v Ústredí pre malé planéty.
Asteroid vstúpil do horných vrstiev atmosféry nad Severným ľadovým oceánom juhozápadne od nórskeho ostrova Jan Mayen menej ako dve hodiny po objavení. Z pozorovaní asteroidu pri približovaní sa k Zemi a energie nameranej infrazvukovými detektormi v čase dopadu sa odhaduje, že 2022 EB5 mal priemer asi dva metre. Napriek rýchlosti 18 kilometrov za sekundu nepredstavoval pre Zem žiadnu hrozbu, pretože pri tejto veľkosti takmer celý zhorel v zemskej atmosfére.
Miesto dopadu bolo ďaleko od obývaných oblastí a lodných trás. To je zrejme príčina, prečo nemáme žiadne vizuálne alebo obrazové záznamy letiaceho bolidu. Na severe Islandu však bol zaznamenaný jasný záblesk, ktorý pravdepodobne súvisí s udalosťou. Existujú aj nezávislé dôkazy z medzinárodnej siete infrazvukových detektorov z Grónska a Nórska, ktoré zaznamenali výbuch. Uvoľnená energia bola ekvivalentná zemetraseniu s magnitúdom 4,0. Keďže nie sú žiadni svedkovia konečnej fázy letu bolidu, nie je celkom jasné, či došlo priamo k nárazu zvyšku telesa po prelete atmosférou na morskú hladinu, alebo asteroid v určitej výške nad hladinou vybuchol a záznamy zachytili náraz infrazvukovej vlny na morskú hladinu.
Bude ich viac?
Štatistiky výskytu NEO nám hovoria, že objekty, ktoré majú podobnú veľkosť ako vyššie uvedené asteroidy, zasiahnu Zem približne raz za 6 až 10 mesiacov. Prečo teda za celú históriu pozorovaní bolo pred dopadom zistených iba päť asteroidov?
Určite by sme sa nemali sťažovať. Väčšie asteroidy s priemerom niekoľko sto metrov a viac sú síce ľahšie rozpoznateľné, ale mohli by spôsobiť obrovské škody. Našťastie sú pomerne zriedkavé. Viac ako 90 percent z nich má známe dráhy a môžeme s istotou povedať, že najmenej najbližších dvesto rokov ich zrážka so Zemou nehrozí. Rôzne vyhľadávacie programy sa snažia súbor blízkozemských asteroidov postupne skompletizovať. Menšie asteroidy, ktoré sú oveľa bežnejšie a zasahujú Zem oveľa častejšie, sú oveľa ťažšie spozorovateľné, lenže dôsledky ich dopadu nie sú devastujúce. Všetkých päť asteroidov, spozorovaných pred dopadom, bolo nájdených od roku 2008, čo ilustruje, o koľko sa technológie pozorovania asteroidov za posledné roky zlepšili. Dôvodom, prečo ich je len päť, je aj to, že v dosahu našich ďalekohľadov sú iba v čase, keď sú extrémne blízko k Zemi.
Pozrite si
Postupne so zlepšovaním našej schopnosti predpovedať dopady asteroidov sa zlepšuje aj naša obrana. Pri stredne veľkých nárazoch, ktoré môžu spôsobiť mohutnú tlakovú vlnu, to znamená napríklad možnosť varovať ľudí, aby sa držali ďalej od okien, ktoré by sa mohli pri výbuchu rozbiť. Väčšina z 1 200 zranených pri dopade asteroidu pri Čeľabinsku v roku 2013 bola zasiahnutá úlomkami skla z rozbitých okien. Pre väčšie objekty sa pracuje na príprave misií na vychyľovanie asteroidov, aby sa nárazu úplne zabránilo. Prvý pokus, počas ktorého bol vychýlený asteroid Dimorphos, prebehol úspešne v roku 2022.
(RR)
