Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Asteroid Bennu obsahuje kľúčové stavebné kamene života

VEDA NA DOSAH

Výskumníci potvrdili vo vzorkách z asteroidu Bennu aj päť báz DNA a RNA. Naznačujú, že život by sme mohli nájsť aj inde vo vesmíre.

Vedec drží skúmavku obsahujúcu vzorku z asteroidu Bennu.

Vedec drží skúmavku obsahujúcu vzorku z asteroidu Bennu. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: NASA Goddard Space Flight Center/James Tralie

Planétka Bennu je akousi časovou schránkou ukrývajúcou údaje o počiatkoch našej slnečnej sústavy. Uchováva viac ako štyri a pol miliardy rokov staré tajomstvá o vzniku života a Zeme ako obývateľnej planéty.

Analýza vzoriek z asteroidu Bennu, ktoré sa v roku 2023 podarilo dopraviť na Zem vďaka misii OSIRIS-REx (Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, Security-Regolith Explorer) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ukázala, že obsahujú dôležité stavebné kamene života. O zisteniach informujú aktuálne štúdie uverejnené v popredných svetových časopisoch Nature a Nature Astronomy.

Ako píše NASA v tlačovej správe: „Zistenia nepreukazujú existenciu samotného života, ale naznačujú, že podmienky potrebné na vznik života boli rozšírené v celej ranej slnečnej sústave, čo zvyšuje šance, že život mohol vzniknúť aj na iných planétach a mesiacoch.“

Medzi objavenými zlúčeninami je všetkých päť báz DNA a RNA, tridsať rôznych aminokyselín a minerály obsahujúce anorganické soli. Viac o tom, prečo vedcov zaujímajú vzorky z asteroidu Bennu, sa dočítate aj v článku astronóma Jána Svoreňa.

Misia OSIRIS-REx

Vesmírna sonda OSIRIS-REx sa vydala na cestu k asteroidu Bennu 8. septembra 2016. Po dvoch rokoch a troch mesiacoch doletela 3. decembra 2018 do cieľa. V októbri 2020 sa sonde podarilo úspešne odobrať vzorky hornín a prachu z povrchu asteroidu počas komplikovaného niekoľkohodinového manévru. K úspechu misie prispel aj gitarista skupiny Queen a astrofyzik Brian May. O jeho prínose pre misiu OSIRIS-REx sa dočítate v článku uverejnenom na našom portáli VEDA NA DOSAH.

K Zemi sa sonda vrátila v septembri 2023. Pri prelete okolo Zeme zo vzdialenosti zhruba stotisíc kilometrov vypustila sonda OSIRIS-REx kapsulu so vzorkami. Tá pristála podľa plánov v púšti v americkom štáte Utah. Ako sa neskôr ukázalo, podarilo sa nazbierať približne 120 gramov hornín a prachu.

Vďaka tomu, že sa vzorky dostali na Zem uschované v kapsule, neboli ovplyvnené prechodom cez atmosféru, ako je to v prípade meteoritov, ktoré dopadnú na Zem.

Pre vedcov predstavuje malá hŕstka prachu a drobných kamienkov mimoriadne cenný výskumný materiál, z ktorého môžu získať informácie o zložení slnečnej sústavy približne v čase jej vzniku pred 4,5 miliardy rokov.

Sondu OSIRIS-REx vypustili v rámci projektu NASA New Frontiers 8. septembra 2016. Po dvoch rokoch a 3 mesiacoch doletela 3. decembra 2018 k asteroidu Bennu a v nedeľu 24. septembra 2023 sa kapsula so vzorkami vrátila na Zem. Zdroj: NASA

Sondu OSIRIS-REx vypustili v rámci projektu NASA New Frontiers 8. septembra 2016. Po dvoch rokoch a troch mesiacoch doletela 3. decembra 2018 k asteroidu Bennu a v nedeľu 24. septembra 2023 sa kapsula so vzorkami vrátila na Zem. Zdroj: NASA

Vzorky obsahujú anorganické soli

Svoje zistenia publikovali dva výskumné tímy v článkoch uverejnených v Nature (tím Tima J. McCoya) a Nature Astronomy (tím Daniela Glavina). Analýza čierneho prachu a drobných kamienkov z Bennu odhalila prítomnosť minerálov obsahujúcich anorganické soli.

Tim McCoy, kurátor meteoritov v Národnom prírodovednom múzeu vo Washingtone a jeden z autorov štúdie, ktorá bola pred niekoľkými dňami publikovaná v časopise Nature, uviedol: „Objavili sme ďalší krok na ceste k životu.“ Výsledky z analýzy vzoriek podporujú teóriu, že stavebné prvky života priniesli na Zem meteority, teda úlomky asteroidov.

Minerály obsahujúce anorganické soli môžu byť pre vedcov aj cenným zdrojom informácií týkajúcich sa pôvodu planétky Bennu. Tim McCoy a jeho tím našli vo vzorkách z asteroidu rôzne minerály soli vrátane fosforečnanov a uhličitanov sodíka, síranov, chloridov a fluoridov.

Tieto soli sa mohli vyvinúť v počiatočnom období materského asteroidu Bennu, ktorého vek vedci odhadujú približne na 4,5 miliardy rokov. Odborníci predpokladajú, že sa na ňom mohla nachádzať voda. Na jej prítomnosť poukazujú práve soľné minerály nachádzajúce sa vo vzorke. „To, že voda na Zemi mohla pochádzať z asteroidu, sme si mysleli už dávno. Teraz máme ešte väčšiu istotu. Navyše nám to napovedá, že z asteroidov môžu pochádzať aj iné stavebné prvky života a nie je to obmedzené len na Zem,“ uviedol v reportáži pre STVR Tim McCoy.

Základné stavebné kamene života

Tím pod vedením Daniela Glavina z Goddardovho strediska vesmírnych letov úradu NASA skúmal organické molekuly vo vzorkách z asteroidu Bennu a našiel desaťtisíce chemických zlúčenín na báze uhľovodíka vrátane mnohých stavebných kameňov života.

Medzi nimi bolo 14 z 20 aminokyselín, z ktorých sa skladajú bielkoviny a ktoré sú zásadné pre život na Zemi. Vedci vo vzorkách potvrdili aj všetkých päť báz, ktoré sú súčasťou DNA a RNA, adenín, guanín, cytozín, tymín a uracil. Ide o molekuly, ktoré tvoria genetický kód. Vzorka obsahovala ešte 19 neproteínových aminokyselín, ktoré sa na Zemi nevyskytujú, ako aj množstvo chemických látok s obsahom dusíka.

Nadväzujúca Misia OSIRIS-APEX

Po tom, čo sonda OSIRIS-REx vypustila kapsulu so vzorkami, pokračovala vo svojej ceste na ďalšiu výskumnú misiu. Tá smeruje k planétke Apophis, ktorá podľa prepočtov v roku 2029 preletí popri Zemi vo vzdialenosti 32 000 kilometrov. Viac si môžete prečítať v článku astronóma Jána Svoreňa. Misia preto bola premenovaná na OSIRIS-APEX (OSIRIS-Apophis Explorer).

Zdroj: NASA, science.ORF.at, VND, ČT24

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup