Nová generácia strukovín by mala mať lepšiu schopnosť adaptovať sa na meniacu sa klímu, zvýšenú odolnosť aj kvalitnejšie nutričné vlastnosti.
Urýchliť šľachtenie odolnejších odrôd strukovín s vyššími výnosmi, a tak zvýšiť zastúpenia týchto perspektívnych poľnohospodárskych plodín na európskych poliach je cieľom medzinárodného projektu EU Horizon s názvom Legume Generation.
Väčšia odolnosť a lepšie nutričné vlastnosti
Spolupracujú na ňom šľachtitelia a odborníci z verejného výskumu vrátane vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci (PřF UP). Nová generácia strukovín bude mať lepšiu schopnosť adaptovať sa na meniacu sa klímu a zároveň pestovateľom ponúkne vyšší a udržateľný výnos, zvýšenú odolnosť i lepšie nutričné vlastnosti.
Súčasná produkcia strukovín v Európe výrazne zaostáva za ich potenciálom v oblasti výživy obyvateľstva, v ktorej patrí dlhodobo zásadná úloha obilninám. Ich produkcia je však náročná na spotrebu dusíkatých hnojív, čo má negatívny dopad na životné prostredie.
Pestovanie strukovín prináša poľnohospodárom aj konečným spotrebiteľom nesporné výhody. Napriek tomu tieto poľnohospodárske plodiny aktuálne zaberajú len dve až tri percentá plôch pôdy v Európe.
„Čiastočne je to spôsobené tým, že investície do šľachtenia boli doteraz minimálne. Konzorcium Legume Generation sa to teraz snaží zmeniť,“ uviedla Mária Škrabišová, ktorá na Katedre biochémie PřF UP vedie výskumnú skupinu zameranú na genomiku strukovín.
Znížiť závislosť od dusíkatých hnojív
Výskumná skupina má s genomikou sóje bohaté skúsenosti vďaka svojej dlhodobej spolupráci s odborníkmi z USA. „Doteraz sme ako model na analýzu genomických dát používali sóju. Naše stratégie aplikovanej genomiky sa ukázali byť pre zefektívnenie šľachtenia zásadné. Stratégiu sme úspešne testovali aj na iných plodinách, ako je ryža alebo bavlna. Chceme preto v rámci projektu Legume Generation popri sóji podporiť i ostatné strukoviny určené na pestovanie v Európe,“ doplnila vedkyňa.
Zvýšenie produkcie strukovín podľa vedcov pomôže diverzifikovať rastlinnú výrobu a zároveň zníži závislosť od dusíkatých hnojív. Terajšia vysoká spotreba dusíkatých hnojív súvisí práve s pestovaním tradičných obilnín.
V európskom poľnohospodárstve stále prevažujú obilniny bohaté na škrob, ktorých veľká časť sa používa na kŕmenie hospodárskych zvierat chovaných pre mäso. Tento vysoko produktívny poľnohospodársky systém ale ročne spotrebuje v Európskej únii a Spojenom kráľovstve približne 10 miliónov ton dusíkatých hnojív a ekvivalentu približne 35 miliónov ton sóje bohatej na bielkoviny, ktorá sa z 95 percent dováža. Environmentálne problémy súvisia aj s tým, že mnoho Európanov konzumuje oveľa viac potravín živočíšneho pôvodu, než odborníci odporúčajú.
„Bielkoviny obsahujú asi 16 percent dusíka, ale väčšina tohto chemického prvku sa stráca v životnom prostredí, keď sa bielkoviny používajú na kŕmenie zvierat. Náhrada živočíšnych bielkovín rastlinnými je teda logickým riešením nejedného problému,“ podotkla Mária Škrabišová.
Veľká plocha polí, ktorá je potrebná na pestovanie obilnín slúžiacich ako krmivo pre hospodárske zvieratá, tiež bráni inému využitiu pôdy, napríklad na obnovu prírodného prostredia. „Toto priamo či nepriamo spôsobuje zmeny vo využívaní pôdy, medzi ktoré patrí odlesňovanie,“ dodala. Vedkyňa tiež poukázala na zraniteľnosť poľnohospodársko-potravinárskeho systému závislého od pestovania obilnín vplyvom blízkych aj vzdialenejších geopolitických konfliktov.
Zdroj: TS Univerzita Palackého v Olomouci
(zh)