Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci objavili osu ako z hororu. Dorastá do dvoch centimetrov a vajíčka kladie do svojich obetí

VEDA NA DOSAH

Larvy rodu Capitojoppa amazonica hostiteľa následne zvnútra zožerú a vo zvyškoch jeho tela sa zakuklia.

Parazitická osa Capitojoppa amazonica. Zdroj: Univerzita v Turku

Parazitická osa Capitojoppa amazonica. Zdroj: Univerzita v Turku

Vedci objavili v peruánskom pralese nový rod parazitickej osy Capitojoppa amazonica, ktorá do svojich obetí nakladie vajíčka. Larvy, ktoré sa z nich vyliahnu, hostiteľa zvnútra zožerú a v jeho mŕtvom tele sa zakuklia, kým nedosiahnu štádium dospelosti.

Hrozivý osud môže v pralese stretnúť spravidla húsenice, chrobáky či pavúky. Niektoré dospelé osy zo svojej koristi okrem nakladenia vajíčok vysávajú aj hemolymfu, predstavujúcu v prípade mnohých bezstavovcov alternatívu krvi.

Nový pozoruhodný rod osy objavili vedci z fínskej Univerzity v Turku v spolupráci s kolegami z Utahu. Jej meno odkazuje na nápadne veľkú hlavu a silný zobák juhoamerického vtáka capito, vysvetľuje portál Science Daily.

Niektoré dospelé osy zo svojej koristi okrem nakladenia vajíčok vysávajú aj hemolymfu, predstavujúcu v prípade mnohých bezstavovcov alternatívu krvi. Zdroj: Univerzita v Turku

Niektoré dospelé osy zo svojej koristi okrem nakladenia vajíčok vysávajú aj hemolymfu, predstavujúcu v prípade mnohých bezstavovcov alternatívu krvi. Zdroj: Univerzita v Turku

Desivá osa môže dorásť až do dĺžky dvoch centimetrov. „Keď usadne na potenciálneho hostiteľa, začne si oňho intenzívne otierať tykadlá. Pokiaľ ho vyhodnotí ako prijateľného, prebodne ho kladielkom a vloží doňho jedno vajíčko,“ priblížil jeden z vedúcich pracovníkov výskumu Brandon Claridge.

Z krvnej lymfy získavajú živiny na vývoj vajíčka

Niektoré druhy, spadajúce do novoobjaveného rodu, z obetí vysávajú len hemolymfu. „Hostiteľa môžu prebodnúť kladielkom a vycicať z neho tekutinu aj bez toho, aby doňho nakládli vajíčko. Získavajú tak živiny na vývoj vajíčka,“ doplnil Claridge.

Biológovia v rámci dlhodobého výskumu rozmiestnili v pralese Malaiseho pasce – sieťované stany zachytávajúce prelietavajúci hmyz. Tím odborníkov medzi nimi objavil už 109 nových druhov.

„Oblasť národnej rezervácie Allpahuayo-Mishana oplýva bezprecedentným množstvom druhov. Diverzita mnohých organizmov je tu najvyššia na celom svete. Oblasť sa však, bohužiaľ, vplyvom ľudských aktivít rýchlo mení,“ skonštatoval Ilari Sääksjärvi, ďalší člen výskumného tímu z Univerzity v Turku.

Zdroje: Science Daily, CNN Prima News

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky