Huba Cryptostroma corticale spôsobuje sadzovité ochorenie kôry javorov. Odborníci predpokladajú, že za jej šírenie môže zmena klímy.
Nápadná čierna stróma vyvinutá v kôre odumierajúcich stromov. Zdroj: LDF MENDELU
Huba Cryptostroma corticale, spôsobujúca takzvané sadzovité ochorenie kôry javorov, bola do Európy zavlečená pravdepodobne po druhej svetovej vojne z oblasti Veľkých jazier v Severnej Amerike. Ohrozený je predovšetkým javor horský.
Dlhé desaťročia o nej fytopatológovia viac-menej nevedeli. Počas posledných 20 rokov sa však rozšírila takmer po celej Európe. Odborníci predpokladajú, že za to môže zmena klímy, lebo ochoreniu sa darí najmä počas horúcich a suchých liet. Vedci z Ústavu ochrany lesov a poľovníctva Lesníckej a drevárskej fakulty Mendelovej univerzity v Brne (LDF MENDELU) spolu s európskymi kolegami využili vzorky peľového monitoringu a detegovali pohyb spór tohto patogénu naprieč Európou. Spóry sa dokážu šíriť vzduchom aj stovky kilometrov.
Pod povrchom žije celé roky
Hube sa najlepšie darí počas suchých mesiacov s nedostatkom zrážok a pri priemerných teplotách okolo 25 stupňov Celzia. Stromy sú v takýchto podmienkach stresované a oslabené a pre hubu tak nastávajú ideálne podmienky. „Huba začne plodiť a začne byť viditeľná. V strome však môže žiť aj dlhé roky pred tým, ako ju uvidíme. Prerastá strednou časťou kmeňa, a keď pre ňu nastane ten správny čas, prerastie až k jeho okraju do vrstiev kôry.“
Ostro ohraničené tmavé škvrny v dreve sú príznakom infekcie hubou Cryptostroma corticale. Zdroj: LDF MENDELU
Výtrusy dokážu prekonať stovky kilometrov
Vnútri kôry vytvorí plodnicu: čiernu niekoľko decimetrov až metrov rozsiahlu masu, nazývanú stróma, ktorá sa ukáže po odpadnutí vonkajšej kôry. Podľa odborníkov možno práve vtedy pozorovať najtypickejší príznak prítomnosti tejto huby, vrstvu čiernohnedých sadzí – výtrusov, nepohlavných spór, ktoré podľa Miloňa Dvořáka z Ústavu ochrany lesov a poľovníctva „prekonávajú vďaka vzdušným prúdom aj stovky kilometrov“.
Ohrozuje zdravie ľudí
Spóry nesené vzduchom môžu ľahko napadnúť ďalšie stromy s obnaženým drevom. Vdýchnutie spór môže byť nebezpečné aj pre človeka. „Zdravému človeku pravdepodobne neublíži, ale u citlivých osôb môže spôsobiť hypersenzitívnu pneumonitídu. V prípade, že sa ochorenie nelieči, môže sa končiť až smrťou. Takéto prípady boli zaznamenané už v štyridsiatych rokoch v Severnej Amerike, kde bola huba po prvý raz opísaná. Dodnes sa toto ochorenie označuje názvom pľúca lúpačov javorovej kôry a nájdeme ho aj v medzinárodnej klasifikácii chorôb,“ uviedol Dvořák.
Analýza vzoriek peľu
Vedci spolu s kolegami z Francúzska, zo Švajčiarska, z Talianska, Portugalska a zo Švédska nadviazali spoluprácu s miestnymi štátnymi peľovými službami, združenými pod hlavičkou European Aeroallergen Network (EAN), aby zistili, či je možné monitorovať šírenie spór huby analýzou bežne odoberaných vzoriek peľu.
„Podarilo sa získať vzorky denných odchytov peľu od júna do septembra 2018. Rozhodli sme sa spóry nehľadať mikroskopom ako EAN, ale izoláciou všetkej DNA a následne metódou real-time PCR. Izolovať dostatok DNA nebolo jednoduché, vzorky mali niekoľko rokov, boli zafixované špeciálnym roztokom medzi mikroskopickými sklíčkami a zafarbené chemikáliami, ktoré môžu priebeh reakcie PCR narušovať,“ vysvetlil výskumník.
Napriek týmto problémom laboratórna diagnostika potvrdila výskyt C. corticale naprieč európskym kontinentom, konkrétne v krajinách, kde je v súčasnosti sadzovité ochorenie pozorované: v Česku, vo Francúzsku, Švajčiarsku a v Taliansku.
Ďalší výskum je nutný
Celý rad otázok však zostáva nezodpovedaný a bude predmetom ďalšieho výskumu. „Rozoznať patogén je o to zložitejšie, že podobnú čiernu masu výtrusov, ktorú nachádzame pod kôrou javorov, produkujú aj niektoré ďalšie huby, ktoré kolonizujú len odumreté javory. Možno aj to je dôvod, prečo vedecká komunita hubu nejaký čas prehliadala. Mysleli sme si, že tá čierna masa je niečo, čo už dávno poznáme, že ide o takzvaný saprofyt, ktorý nastupuje až vtedy, keď javor odumrie. Jeden rozdiel tu predsa len je, masa výtrusov pri sadzovitom ochorení kôry javorov nie je čistočierna, ale čiernohnedá, vytvára sinejšie vrstvy stróm než iné huby a po kontakte sa uvoľňuje do vzduchu. Stačí závan vetra a zo stromu sa vznáša tmavý mrak,“ doplnil Dvořák.
Pozrite si
Spolupráca s USA a vývoj lapača spór
Ukazuje sa, že sadzovité ochorenie kôry javorov nie je len európsky problém. Študijná cesta na západné pobrežie USA potvrdila výskyt huby: okrem čerstvo hlásených výskytov v štátoch Washington a Kalifornia aj v Oregone. Preto Miloň Dvořák momentálne pracuje na vývoji lapača spór. „S kolegami v Oregone sme sa dohodli, že sa pokúsim zostrojiť lacný malý lapač, prispôsobený na mieru tejto hube, vďaka ktorému by sme šírenie huby mohli monitorovať. Aby mal monitoring zmysel, lapače musia byť umiestnené na veľkom území. Keďže jeden štandardný volumetrický lapač, ktorý používa EAN, stojí viac ako stotisíc korún, dohodli sme sa na tomto postupe,“ priblížil.
Väčšia informovanosť
Jediným spôsobom ochrany javorov pred hubovým patogénom C. corticale je väčšia informovanosť. „Je potrebné poučiť tých, ktorí sú so stromami v každodennom kontakte, lesníkov a správcov zelene v mestách, aby predchádzali poškodzovaniu kmeňov javorov, pretože huba sa do stromu dostáva mechanickým poškodením kôry. Choroba je detegovaná predovšetkým pri javoroch rastúcich v mestách, kde sú stromy poškodzované najviac. Napríklad v dôsledku necitlivých arboristických zásahov,“ konštatoval odborník.
Zdroj: TS LDF MENDELU
(zh)
