Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V Prahe sa narodilo prvé mláďa šupinavca čínskeho v Európe

VEDA NA DOSAH

Telo šupinavcov je pokryté desiatkami keratínových šupín, ktoré majú podobné zloženie ako ľudské nechty či vlasy.

Šupinavec čínsky. Zdroj: ZOO Praha

Zdroj: Miroslav Bobek, Zoo Praha

V pražskej zoologickej záhrade sa dnes 2. februára 2023 narodilo mláďa šupinavca čínskeho (Manis pentadactyla). Riaditeľ zoo Miroslav Bobek uviedol, že je to prvý šupinavec narodený v Európe.

Mláďa váži 135 gramov a samica s menom Run Hou Tang ho porodila dnes pred štvrtou hodinou ráno. „Zo všetkého najviac pripomína smrekovú šišku,“ opísal nový prírastok riaditeľ zoo.

Prínosné partnerstvo prinieslo úspech

Vďaka partnerstvu s tchajpejskou zoologickou záhradou sa minulý rok v apríli podarilo priviezť pár týchto cicavcov do Prahy. Zoo je len druhou v Európe, ktorá sa venuje zachovaniu a rozmnožovaniu tohto druhu. Samice privádzajú na svet vždy len jedno mláďa, ktoré sa dlho po narodení vozí na chvoste matky. Pri narodení sú šupiny mláďat mäkké a svetlé a po niekoľkých dňoch stmavnú a stvrdnú.

Chovatelia kŕmia šupinavce strukovinami, okrem nich denne dostávajú aj stogramovú zmes včelích lariev a múčnych červov, zmesi pre hmyzožravce, jablká, žĺtky, zeminu a ďalšie prísady. Zaistenie dostatočného množstva pestrej stravy je pomerne náročné. Šupinavce v prírode pri získavaní potravy používajú silné pazúry, ktorými rozhrabávajú mravenisko a termitisko. Korisť potom vyberajú lepkavým jazykom.

Vzácne šupiny

Existuje osem druhov šupinavcov a všetky patria medzi kriticky ohrozené druhy. Prirodzene žijú v Ázii od Nepálu cez Mjanmarsko a južnú Čínu až po Taiwan. Šupinám, ktoré chránia telo, sa v tradičnej čínskej medicíne pripisuje liečivý účinok. Aj preto patria medzi druhy, ktoré sa vo veľkej miere pašujú. Z jedného šupinavca je možné získať pol kilogramu šupín, za ktorý pytliaci zarobia 350 dolárov.

Keratínové šupiny slúžia týmto nočným tvorom ako ochrana pred predátormi. V prípade ohrozenia sa stočia a nechránené časti tela, brucho a hlavu, skryjú do vnútra klbka.

Zdroj: idnes, eurozpravy, pravda

(JM)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky