Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Potkany s batohmi zachraňujú obete uviaznuté pod troskami

VEDA NA DOSAH

Sú malé a zvedavé, vedia sa prepchať cez zúžené otvory, no predovšetkým majú mimoriadne dobrý čuch.

Zdroj: APOPO

Zdroj: APOPO

Potkany majú povesť škodcov, šíriteľov chorôb a pre mnohých ľudí sú najhoršou nočnou morou. Napriek tomu sú to veľmi chytré stvorenia a dajú sa vycvičiť ako psy. Belgická humanitárna organizácia APOPO trénuje africké potkany, aby hľadali obete zemetrasení pod troskami pomocou batoha na chrbte, ktorý vyvinuli študenti Technickej univerzity v Eindhovene.

Potkany prichádzajú na pomoc

Sú malé a zvedavé, vedia sa prepchať cez zúžené otvory, no predovšetkým majú mimoriadne dobrý čuch. To sú vlastnosti, ktoré potkany predurčujú na prácu záchranárov. Práve úžasný čuch inšpiroval neziskovú organizáciu APOPO, ktorá sa stala známou vo využívaní potkanov na úspešnú detekciu nášľapných mín na celom svete, ako aj na detekciu špecifického zápachu choroby tuberkulózy vo vzorkách spúta. Potkan dokáže skontrolovať plochu s rozlohou tenisového kurtu len za 30 minút, pričom vycvičenému pyrotechnikovi to trvá štyri dni.

Potkan hľadajúci obete. Zdroj: APOPO

Potkan hľadajúci obete. Zdroj: APOPO

Čo všetko nájdeme v batohu?

„Aby sme ľudí uviaznutých pod troskami a sutinami mohli vystopovať, potkany musia byť v spojení so záchranármi. Batoh sme vybavili systémom s mikrofónom, kamerou, ovládačom, GPS, anténami a inými zariadeniami. Tak sa zrodil projekt s názvom RescueRats,“ uviedol Roel Jordans, výskumník z Technickej univerzity v Eindhovene.

Na začiatku stál len jednoduchý 3D model batoha s potrebnou elektronikou. Neskôr ho výskumníci zlepšili o vstavaný fotoaparát a batérie, ktoré vydržia dlhšie. Pridali dokonca aj poplašné tlačidlo, aby zviera mohlo upozorniť záchranárov, keď nájde obeť.

Vedci ho otestovali v Tanzánii, kde sa nachádza aj školiace stredisko APOPO a kde sa potkany pripravujú na svoju prácu. Počas tréningu musia nájsť uviaznuté osoby bez toho, aby ich napríklad rozptýlil odpadkový kôš, pachy zo starého oblečenia alebo otvorená chladnička plná jedla.

Fakty

  • Potkan je schopný skontrolovať 100 vzoriek spúta (hlienu) za 20 minút, pričom výskumník s mikroskopom dokáže spracovať len 25 vzoriek denne.

Zhoršená komunikácia

Problémom bol spôsob komunikácie, pretože GPS signál nefunguje dobre pod zemou a sutinami. V ideálnom prípade by sa poloha potkana mala v reálnom čase poslať do zariadenia (mobilu) záchranárov, ktorí na mape skontrolujú, ako ďaleko sa obeť nachádza. „Neviete si predstaviť, koľko betónu a kovu je medzi potkanom a prijímačom a aký veľký vplyv to má na signál,“ priblížil študent, ktorý navrhol model batoha.

Po viacerých testoch sa rádiová triangulácia ukázala ako najlepšia metóda v prípade, že dôjde k strate GPS. Tento systém monitoruje signál z viacerých antén umiestnených v oblasti trosiek, pomocou ktorých sa určí poloha potkana cez jeho vysielač na batohu. Prijímacie antény potom hľadajú najsilnejší signál, ktorý zároveň označuje aj najlepší smer: to znamená, že na ceste je najmenej prekážok. Samozrejme, čím viac prijímačov sa používa, tým je určovanie polohy presnejšie.

Vedci dúfajú, že sa im podarí motivovať ďalších študentov, aby pokračovali v práci na moduloch antény. Do batoha chcú pridať aj funkciu vysielačky, aby sa záchranár mohol s obeťou rozprávať.

 

Zdroj: Techxplore

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky