Biológovia objavili v Česku bielozúbku, ktorá je pôvodom z Afriky. Jej príchod súvisí aj so zmenami klímy.
Bielozúbka dlhochvostá (Crocidura russula) je drobný hmyzožravec z čeľade piskorovité. Na Slovensku tento druh zatiaľ nebol zaznamenaný. Zdroj: M. Berroneau, AV ČR
V Českej republike sa usadil nový druh cicavca – bielozúbka dlhochvostá (Crocidura russula). Ide o druh, ktorý je doma v severnej Afrike. Pod objav bielozúbky dlhochvostej na území Česka sa podpísali vedci z dvoch ústavov českej Akadémie vied.
Hoci odborníci predpokladali, že sa skôr či neskôr objaví aj v oblasti strednej Európy, podarilo sa im ju náhodou zachytiť až na jeseň minulého roka. Objav tohto drobného hmyzožravca v Česku je významný z hľadiska výskumu biodiverzity. Vedcom zároveň pomáha pochopiť vplyv klimatických zmien na migráciu druhov. Podľa vedkyne Joëlle Goüy de Bellocq z Ústavu biológie stavovcov českej Akadémie vied:
Šírenie tejto bielozúbky na severovýchod pravdepodobne súvisí s klimatickými zmenami a globálnym otepľovaním.
Jej príchod vedci očakávali
Vedci nevedia presne povedať, kedy prišiel drobný živočích až do Česka, predpokladajú však, že k tomu došlo v posledných rokoch. „Bielozúbka dlhochvostá je drobný hmyzožravec, pôvodom zo severnej Afriky, hoci v južnej Európe, Španielsku a vo Francúzsku sa vyskytuje už niekoľko tisíc rokov. V poslednom čase sa objavovali správy, že doputovala napríklad do Švajčiarska alebo sa vďaka ľuďom dostala až do Írska a Veľkej Británie. Pohyb smerom na sever bol zrejmý a jej príchod až k nám sa dal predvídať,“ uviedla Joëlle Goüy de Bellocq, vedúca tímu, ktorý bielozúbku objavil.
Bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon), menšia príbuzná bielozúbky dlhochvostej, sa vyskytuje aj na Slovensku, najčastejšie v záhradách. Tieto hmyzožravé zvieratá sú užitočné. Ako potrava im slúžia takmer všetky štádiá vývoja hmyzu, lovia červy, dážďovky i slimáky. Zdroj: Wikimedia Commons
Skúmali myš, našli bielozúbku dlhochvostú
Samotný objav bol nakoniec prekvapivý, po prvýkrát totiž vedci bielozúbku dlhochvostú zaznamenali počas terénneho výskumu zameraného na celkom iný druh – myš domácu. Experti z Ústavu biológie stavovcov a Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky českej Akadémie vied dlhodobo spolupracujú okrem iného i na výskume vzniku druhov v hybridnej zóne myši domácej.
Ako odlíšiť bielozúbku od myši
Bielozúbky sú malé hmyzožravé cicavce podobné myšiam. Patria do čeľade piskorovité (Soricidae). Od myší sa odlišujú predĺženou hlavou, tenkým rypáčikom a jemnou zamatovou srsťou prevažne hnedej farby. V priemere merajú od štyroch do ôsmich centimetrov. Ozdobou každého piskora je aj dlhý chvost, ktorý môže mať až osem centimetrov. Na Slovensku žijú z tejto čeľade okrem bielozúbok aj piskory a dulovnice.
Výskum hybridnej zóny
Hybridná zóna je zároveň kontaktnou oblasťou, kde sa stretáva západný a východný poddruh myši domácej. Oba poddruhy sa tu krížia a vytvárajú hybridné potomstvo. Ide tak o ideálne miesto na štúdium genetických zmien a procesov, ktoré vedú k vytvoreniu reprodukčných bariér, a teda k vzniku druhov.
„Hybridné zóny nám ponúkajú úžasnú príležitosť skúmať evolúciu. Sú to miesta, na ktorých môžeme pozorovať, ako prechádzajú jednotlivé gény cez pomyselnú genetickú bariéru medzi druhmi. Obzvlášť zaujímavé sú gény, ktoré prejsť nedokážu, pretože práve ony hrajú dôležitú úlohu v procese vzniku druhov,“ vysvetľuje Miloš Macholán z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky českej Akadémie vied, ktorý sa výskumu hybridnej zóny venuje už viac než 30 rokov.
Nalákali ju na sardinky
Počas intenzívneho terénneho výskumu, ktorý prebiehal dva týždne, sa vedcom podarilo chytiť a pomocou DNA určiť 14 jedincov bielozúbky dlhochvostej, ktoré pochádzajú z piatich rôznych lokalít v Karlovarskom kraji. „Hlodavce sme odchytávali do živolovných pascí, v ktorých sme ako návnadu používali ovsené vločky zmiešané so sardinkami. Práve rybičky pravdepodobne spôsobili, že sa do pascí chytili piskory a bielozúbky, ktoré sa rovnako ako ďalšie drobné cicavce na jeseň sťahujú k ľudským obydliam, kde hľadajú úkryt pred zimou,“ opisuje prácu v teréne Barbora Vošlajerová z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky českej Akadémie vied. Ďalej dodáva:
Tento objav tak prináša významný príspevok k nášmu poznaniu biodiverzity v Českej republike.
Nový druh vzbudzuje obavy
Doposiaľ žilo v Česku spolu sedem druhov z čeľade piskorovitých, z toho boli dva druhy bielozúbok, a to bielozúbka bielobruchá a šedá. Vedci sa obávajú, čo bude pre tieto drobné hmyzožravce znamenať príchod väčšej sesternice. Podľa Aleny Fornůskovej z Ústavu biológie stavovcov AV ČR vedci zo skúseností susedných krajín vedia, „že sa táto bielozúbka správa pomerne agresívne a postupne vytláča ostatné, menšie druhy bielozúbok a piskorov“. Vedci teraz plánujú monitorovať výskyt bielozúbky dlhochvostej a sledovať jej interakciu s pôvodnými druhmi piskorov a bielozúbok. Toto je aj cieľom spoločného trojročného projektu Ústavu biológie stavovcov českej Akadémie vied a Múzea Karlove Vary, ktorý sa začne na jeseň tohto roka.
