To, do akej miery sa v rôznych fázach vývoja zvládnu prispôsobiť klimatickej zmene, je zatiaľ predmetom výskumov.
Tropické motýle majú podľa vedcov väčšiu schopnosť termoregulácie než motýle v miernych oblastiach. Zdroj: iStockphoto.com
Vedci očakávali, že živočíchy žijúce v premenlivom prostredí mierneho pásma budú mať lepšie termoregulačné schopnosti než ich príbuzní v trópoch. Zistili však pravý opak. Tropické motýle majú väčšiu schopnosť termoregulácie než motýle v miernych oblastiach a dokážu si počas horúcich dní udržať nižšiu telesnú teplotu.
„Zdá sa, že stratégie motýľov zo Strednej Ameriky by tak mohli byť efektívnejšie pri zvládaní globálneho otepľovania, než sa predpokladalo,“ uviedla spoluautorka štúdie Benita Lairdová-Hopkinsová, študentka Juhočeskej univerzity z Biologického centra Akadémie vied ČR.
Tím vedcov zdôrazňuje, že pri hodnotení vplyvov stúpajúcich teplôt na živočíchy by výskumníci mali byť rezervovanejší a hypotézy by nemali zakladať na predpokladanom väčšom riziku pre tvory v teplejších častiach sveta. Motýle v miernych oblastiach, ako je západná a stredná Európa, by totiž mohli čeliť väčšiemu riziku.
Použili ručné sieťky a malé sondy na meranie teploty
Výskumníci použili ručné sieťky a malé sondy na meranie teploty viac než 6 800 motýľov v Paname, Rakúsku, Českej republike a Spojenom kráľovstve. Porovnávali pri tom telesnú teplotu motýľov s okolitým vzduchom a vegetáciou, na ktorej sa motýle nachádzali.
Tropické motýle si dokážu udržať pri vyšších teplotách vzduchu nižšiu telesnú teplotu než motýle z miernejších klimatických podmienok. Výsledky tejto štúdie boli publikované vo vedeckom časopise Global Change Biology.
Meranie v teréne. Foto: Kateřina Sam
Výskumníci z Cambridgeskej univerzity, Akadémie vied Českej republiky a Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach strávili počas dvoch ciest spolu deväť mesiacov v tropických nížinných lesoch strednej Panamy, kde spolupracovali s kolegami zo Smithsonovho inštitútu tropického výskumu.
Každý deň deväť hodín merali teploty a nakoniec vyhodnotili termoregulačné schopnosti 54 druhov motýľov. Výsledky porovnali s meraniami motýľov z alpských lúk v Rakúsku, z pastvín v Českej republike a z kriedových pastvín v Spojenom kráľovstve. Zisťovali, ako motýle v rôznych prostrediach používajú špecializované stratégie na zahriatie alebo ochladenie tela. V priebehu štúdie sa ukázalo, že kľúčové pre udržanie ich telesnej teploty na optimálnej úrovni v oboch skúmaných klimatických podmienkach sú fyzikálne charakteristiky motýľov, predovšetkým veľkosť a tvar krídel.
Andrew Bladon, autor štúdie z Katedry zoológie Cambridgeskej univerzity vyjadril prekvapenie nad tým, že práve fyzické rozdiely, ako je veľkosť a tvar krídel, ovplyvňujú schopnosť motýľov udržať si konštantnú teplotu bez ohľadu na to, či žijú v tropických, alebo v miernych oblastiach. Pôvodne vedci očakávali, že tropické druhy budú na zmeny teploty citlivejšie.
Väčšie motýle majú výhodu
Schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa teplotám a prežiť je lepšia pri veľkých motýľoch. Pre tropické motýle znamenajú väčšie krídla vyššiu mobilitu a schopnosť rýchlejšie odletieť do chladnejšieho prostredia. Naopak, motýľom žijúcim v miernom podnebí umožňujú väčšie krídla rýchlejšie sa zahriať na slnku a poskytnúť energiu potrebnú na let.
Výsledky tejto štúdie boli publikované vo vedeckom časopise Global Change Biology. Foto: Kateřina Sam
Benita Lairdová-Hopkinsová zdôrazňuje, že malé motýle budú bez ohľadu na svoj pôvod pravdepodobne viac ovplyvnené zmenou klímy než tie väčšie. Štúdia ukázala aj to, že rôzne druhy motýľov používajú na ochladzovanie a zahrievanie rôzne stratégie.
Dvojitá hrozba
I keď súčasná štúdia mierne optimisticky naznačuje, že niektoré motýle by sa mohli ľahšie prispôsobiť životu v horúcom prostredí, stále nie je známe, ako sa dokážu vyrovnať s extrémnymi teplotnými vlnami alebo aký vplyv bude mať otepľovanie klímy na skoršie životné fázy motýľov, na vajíčka a húsenice.
„Potrebujeme zrealizovať ďalšie výskumy, aby sme pochopili, ako sa iné skupiny hmyzu vrátane motýľov prispôsobujú zmenám teploty,“ povedal Bladon.
Dvojitá hrozba – zmena klímy a strata prirodzeného prostredia – môže totiž podľa neho vyústiť až do dosiahnutia fyziologických limitov hmyzu. Vedci musia pochopiť, ako a kde sa tieto zmeny dejú, aby bolo možné navrhovať stratégie ochrany a obnovy rôznych stanovíšť. Musia však konať rýchlo.
Zdroj: TS Biologického centra AV ČR
(af)
