Slintačka a krívačka je nákazlivé vírusové ochorenie. Ak sa v chove potvrdila nákaza, musia byť usmrtené všetky zvieratá.
Slintačka a krívačka sa šíri medzi zvieratami vzduchom, teda inhalačnou cestou, alebo kontaktom. Zdroj: iStock.com/Smederevac
Slintačka a krívačka (SLAK), ktorá sa aktuálne šíri na Slovensku a v susednom Maďarsku, je mimoriadne nákazlivé ochorenie. Včera sa v Maďarsku potvrdili ďalšie ohniská nákazy. V snahe zamedziť ďalšiemu šíreniu vírusu zavádzajú okolité štáty prísne opatrenia pri vstupe do krajiny.
Aj Slovensko robí ďalšie kroky na zabránenie šírenia vírusu. Včera vláda schválila návrh zmeny zákona o civilnom letectve (letecký zákon). Ministerstvo dopravy SR (MD SR) bude tak môcť obmedziť či zakázať vykonávanie civilných letov v určenej časti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.
Slintačka a krívačka
Slintačka a krívačka postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a raticové prežúvavce (diviak, jeleň, daniel, srnčia zver). Spomínané druhy zveri, ako aj antilopy, byvoly, slony a žirafy sú vnímavé na toto ochorenie, čo znamená, že sa môžu vírusom nakaziť. Kone nie sú vnímavé na slintačku a krívačku. Vírus nie je nebezpečný pre človeka.
Jarné chladnejšie a vlhké počasie vytvára pre vírus SLAK priaznivé podmienky. V bahne a truse vie prežívať tri až päť mesiacov, v sene a slame 20 týždňov. Slnko ho, naopak, dokáže na povrchu pôdy zničiť za tri až štyri dni.
Dokáže sa uchytiť aj na technológiách, podvozku vozidla, na kolesách, ohradách, zariadeniach v maštali, kde dokáže prežiť mesiace. Nákaza hospodárskych zvierat spôsobuje obrovské hospodárske škody.
Vzhľadom na túto mimoriadnu odolnosť a vysokú infekčnosť je nevyhnutné dodržiavanie prísnych núdzových opatrení, ako je biologická ochrana chovov (súhrn krokov, ktoré zvyšujú hygienickú úroveň chovov, pomáhajú znižovať riziko výskytu a minimalizovať možnosť šírenia infekcie) a hermetické uzatvorenie chovov, teda žiadny pohyb zvierat mimo farmu a ideálne ani pracovníkov.
Riziko šírenia nákazy predstavuje v určitej miere aj voľne žijúca zver. Ak by sa vírus preniesol na ňu, dokázala by nákazu vzhľadom na svoju mobilitu rozšíriť veľmi rýchlo po celom území Slovenska. „Keď mobilitu voľne žijúcej zveri počítame na 30, 50, 100 kilometrov, za 48 hodín ju máme po celom Slovensku. Takže je to veľmi dôležitý faktor pre šírenie nákazy,“ uviedol v relácii Téma dňa televíznej stanice TA3 profesor Jozef Bíreš, veterinár a bývalý šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Riziko šírenia vírusu slintačky a krívačky predstavuje aj raticová zver. Zdroj: iStock.com/twildlife
Prečo je taká nebezpečná a existuje očkovanie?
Pôvodcom slintačky a krívačky je RNA vírus aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný. Ide o jeden z najnákazlivejších živočíšnych vírusov. Pri kontakte s vírusom je chorobnosť zvierat až sto percent, kým mortalita je v pomere ku chorobnosti pomerne nízka (päť percent pri dospelých zvieratách, pri mladých teľatách, jahňatách a prasiatkach to môže byť 20 percent alebo viac).
Vírus sa vyskytuje na celom svete. Opísaných je celkovo sedem sérotypov (A, O, C, Asia 1, SAT 1, SAT 2, SAT 3), aktuálne ich cirkuluje šesť. Evolúcia vírusu a výskyt mnohých sérotypov neumožňuje vývoj a výrobu univerzálnej vakcíny proti vírusu SLAK. V Ázii, Afrike a južnej Amerike cirkuluje v postihnutých oblastiach často niekoľko sérotypov.
Pre výrobu vakcín v týchto oblastiach sú selektované práve kmene, ktoré v danej oblasti cirkulujú alebo sú voči cirkulujúcim kmeňom imunogénne. Vakcinácia jedným sérotypom nenavodzuje imunitu proti ostatným.
Do vonkajšieho prostredia sa vírus dostáva prostredníctvom výlučkov infikovaných zvierat počas celého trvania ochorenia. V závislosti od infekčnej dávky a veľkosti vnímavej populácie sa môže vírus veľmi rýchlo šíriť.
Krava s teliatkom. Zdroj: iStockphoto.com
Ako sa prejavuje slintačka a krívačka?
Laboratórna diagnostika sa pri vzorkách s podozrením na SLAK realizuje molekulárnou analýzou s použitím RT-PCR. Metóda je veľmi citlivá, umožňuje relatívne rýchle stanovenie diagnózy. Nákaza musí byť vždy potvrdená laboratórne.
Včasná diagnostika je pri ochorení mimoriadne dôležitá. Významnú úlohu tu preto zohrávajú farmári, veterinárni lekári a ošetrovatelia zvierat.
To, aké sú prejavy pri zvieratách, ktoré dokážu identifikovať aj farmári, vysvetlil v relácii Téma dňa televíznej stanice TA3 podrobne odborník profesor Jozef Bíreš. V dutine ústnej, teda na jazyku a na podnebí hltanu, sa vytvárajú pľuzgieriky, ktoré vyvolávajú zvýšené slinenie, odtiaľ pochádza názov slintačka. Pre zviera je to bolestivé, a preto prestáva prijímať potravu. Pokiaľ proces pokračuje, vytvárajú sa takzvané afty. To znamená, že pľuzgiere sú kontaminované sekundárnou bakteriálnou mikroflórou. Vírus prechádza aj na končatiny. Zviera sa ťažko pohybuje, má bolesti, kríva, odtiaľ je odvodený názov krívačka. Zasiahnuté sú aj ďalšie časti tela, ktoré sú neosrstené, napríklad vemeno. Zvieratá majú aj zvýšenú teplotu, celkovo sú ubolené, spavé, apatické a dojnice prestávajú produkovať mlieko. Tieto prejavy nastupujú štvrtý až piaty deň po nakazení. Inkubačná doba sa všeobecne uvádza od dvoch do 14 až 21 dní.
Cielená liečba slintačky a krívačky neexistuje. Lézie na slizniciach sú často kontaminované baktériami a táto sekundárna infekcia komplikuje ďalšie hojenie. Zotavenie zvierat trvá niekoľko týždňov až mesiacov, po celý čas môže byť choré zviera zdrojom infekcie.
Šírenie nákazy
Slintačka a krívačka sa šíri medzi zvieratami vzduchom, teda inhalačnou cestou, alebo kontaktom.
Zdrojom infekcie sú choré zvieratá, živé aj mŕtve. Vo veľkej koncentrácii je vírus obsiahnutý v ich sekrétoch (slinách, lymfe) a vo výlučkoch (v moči, semene, truse a mlieku) a vo všetkých produktoch, ktoré z nich pochádzajú.
Plne virulentný vírus, schopný infikovať ďalšie vnímavé jedince, je vylučovaný aj tkanivom odpadávajúcim z prasknutých pľuzgierov z jazyka, nozdier, pysku, nôh a vemena.
Vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby ochorenia, keď nie sú ešte pozorovateľné žiadne klinické príznaky.
Zdrojom nákazy sú aj mŕtve zvieratá, keď sa vírus môže šíriť pri manipulácii s mŕtvymi telami zvierat. Vo svalovine vírus prežije 3 – 5 dní, v lymfatických uzlinách 20 týždňov aj viac.
Druhou významnou cestou šírenia je nepriamy prenos vírusu. Zdrojom nákazy môže byť kontaminovaná obuv a oblečenie pracovníkov, dopravné prostriedky, poľnohospodárska technika, živočíšne produkty, krmivo.
Za určitých špecifických podmienok môže dochádzať k šíreniu vírusu vetrom. Na pevnine sa poveternostnými podmienkami dokáže vírus šíriť na vzdialenosť 30 – 40 kilometrov.
Je nutné usmrtiť všetky zvieratá v chovoch?
Pre infikované zvieratá neexistuje žiadna možnosť liečby. Voči vírusu SLAK boli síce testované rôzne antivirotiká, v praxi sa tento postup nikdy neuplatnil. Pri vakcinácii zvierat nenastupuje imunita okamžite, jej účinok sa dostaví približne až o sedem dní.
Slintačka a krívačka je veľmi nákazlivé ochorenie, jedinou spoľahlivou možnosťou, ako čo najrýchlejšie zastaviť množenie a vylučovanie vírusu infikovanými zvieratami je, žiaľ, len ich usmrtenie a následné bezpečné zneškodnenie. Na farme, kde bola potvrdená nákaza slintačkou a krívačkou, sa musia usmrtiť všetky zvieratá. Potom musia byť bezpečne zneškodnené, podľa profesora Bíreša je najbezpečnejšie zneškodnenie zvierat v kafilérii.
Plošná vakcinácia dobytka proti slintačke a krívačke sa neuplatňuje. Zdroj: iStock.com/Elena Perova
Plošná vakcinácia a núdzová vakcinácia
V prípade slintačky a krívačky sú možné dva typy vakcinácie. Preventívne očkovanie, ktoré spočíva v plošnej vakcinácii a následnej revakcinácii celých stád vnímavých druhov na danom území, je v Európskej únii zakázané od roku 1991. Dôvodom boli priame ekonomické náklady na očkovanie (podľa informácií z roku 2001 sa tak ušetrila 1 miliarda eur), ale aj horšia obchodovateľnosť zvierat a živočíšnych produktov z oblastí bez výskytu slintačky, kde boli zvieratá vakcinované. Vakcinované zvieratá navyše nemusia byť nevyhnutne bez ochorenia – antigénová rezerva vytvorená v tele vplyvom vakcinácie môže maskovať prítomnosť patogénov slintačky a krívačky.
Núdzová vakcinácia sa robieva v zónach okolo ohniska. Umožňuje znížiť riziko šírenia vírusu na ďalšie vnímavé zvieratá. Nepoužíva sa preventívne, ale len v súvislosti s výskytom SLAK za špecifických podmienok. Vakcinácia znižuje ďalšie riziko šírenia vírusu. Núdzovo zaočkované zvieratá sú po zdolaní ohnísk postupne v nasledujúcich týždňoch usmrtené.
Samotné očkovanie problém nerieši, vírus by cirkuloval ďalej a spôsoboval by zdravotné problémy zvierat. Potrebný by bol aj systém monitoringu nákazy a opatrenia a obmedzenia týkajúce sa presunov zvierat a produkcie.
Zdroj: ŠVPS SR (1, 2), ČT24, TA3, https://ec.europa.eu, AGES
(zh)
