Vzťah k záhradníctvu, dendrológii a botanike mal od raného detstva vďaka svojej matke Agáte.
V dnešný deň si pripomíname 110. výročie úmrtia grófa, doktora práv a zakladateľa Arboréta Mlyňany Štefana Ambrózy-Migazziho.
Potomok rodu Erdödyovcov pochádzal z Talianska
Štefan Ambrózy-Migazzi sa narodil 5. marca 1869 v talianskej Nizze. Pochádzal z obce Tana (dnes Tanakajd) zo Železnej stolice v západnom Maďarsku. Po matke Agáte bol potomkom rodiny Erdödyovcov. Strednú školu absolvoval vo viedenskom Tereziáne a následne študoval právo na univerzite vo Viedni, v Louvain a Budapešti, kde získal diplom doktora politických vied. Potom mal už otvorenú cestu a bohaté možnosti na pestovanie svojich záľub.
Významné styky a pomoc vedcov
Ambrózy mal mnohých vplyvných priateľov, stýkal sa s politikmi, členmi šľachty a kráľovského rodu a hlavne vedcami, ktorých si získal svojou vľúdnou povahou a svojím záhradníckym umením.
„Rastlina je materiálom, z ktorého vytváram sochu; je farbou, ktorou maľujem svoje obrazy; je prostriedkom, ktorým zachycujem, lámem slnečný lúč; ktorým prinútim slávika k spevu; ktorým rozprúdim vôňu kvetov.“ Štefan Ambrózy-Migazzi
Práve vedci pomohli Ambrózymu získať grófsky titul a podporovali ho v realizácii smelých myšlienok. Ako rečníka ho bolo počuť len málokedy a ak aj prehovoril, väčšinou rozprával o botanike. Vzťah k záhradníctvu, dendrológii a botanike mal od raného detstva vďaka svojej matke Agáte.
Začiatky s Antóniou
V roku 1892 sa v Dolnom Smokovci, kde trávil leto, zoznámil s Antóniou Migazziovou. Ešte v tom istom roku sa zosobášili.
Najslávnejším členom rodu bol kardinál Migazzi. Erby oboch rodov vidíme na hornej strane priečelia kaštieľa dodnes – sú zjednotené pod spoločnou korunou a vyhotovené ako reliéf.
Viliam Migazzi mal 4 dcéry a sám bol posledným mužským potomkom rodu. Aby sa zachovalo rodové meno, bol podľa maďarského zákonníka možný takzvaný fiusítás – najstaršej dcére sa pririeklo právo nosiť dievčenské meno aj po sobáši a manžel bol povinný pripojiť ho k svojmu menu. Je trochu nezvyklé, že tak urobil aj Ambrózy, lebo Antónia bola najmladšia z dcér a jej najstaršia sestra Irma bola už nositeľkou práv mužských potomkov.
Mlyniansky veľkostatok ako veno
V čase sobáša sa svokor so zaťom dohodli, že dcéra dostane do vena mlyniansky veľkostatok, ku ktorému sa prikúpi dubovo-hrabový lesík nad obcou Vieska nad Žitavou. V roku 1892 založil Ambrózy v Mlyňanoch arborétum. Dva roky nato bol pod vedením staviteľa Guttmanna dokončený Ambrózyho kaštieľ a v roku 1905 bola k nemu dostavaná charakteristická veža.
Popudom na vybudovanie arboréta boli Ambrózymu jeho časté návštevy a pobyty uprostred vegetácie južného Talianska. Mal pritom jasný cieľ – sústrediť v ňom čo najviac cudzokrajných drevín.
Spolu s Ambrózym sa na budovaní od začiatku podieľal aj odborný záhradník Jozef Mišák.
O Arboréte Mlyňany
Arborétum je situované na severnom okraji Podunajskej nížiny. Pôdne pomery arboréta nie sú príliš vhodné na pestovanie sempervirentov, preto si jeho zakladateľ nechal dovážať humus a pre ihličnany i niektoré stálozelené dreviny rašelinu.
Arborétum Mlyňany totiž leží na mladotreťohornom geologickom útvare (neogéne) zastúpenom ílmi, pieskami a štrkopieskami.
V súčasnosti má Arborétum Mlyňany Slovenskej akadémie vied rozlohu 67 ha. Jeho najstaršou časťou je Ambrózyho park, ktorý tvorí jeho jadro. Postupne pribúdali aj ďalšie časti. Hlavná prehliadková trasa meria 4,5 km a prechádza Ambrózyho parkom, Severoamerickou a Východoázijskou plochou až k východu z parku.
Rozloha Ambrózyho parku je 40 ha. Bol založený v pôvodnom dubovo-hrabovom lesíku. Pôvodný porast sa postupne rúbal a sadili sa ušľachtilé dreviny. Do súčasnosti sa zachovali okrajové časti niekdajšieho porastu. Park obsahuje unikátnu zbierku vždyzelených listnatých drevín a ihličnanov. V tejto časti sa nachádza i spomínaný kaštieľ.
Rozloha Slovenskej plochy je 5 ha. Je to najnovšia časť parku, ktorá sa začala budovať v roku 1992. Vedie cez ňu náučný chodník označený modrou farbou.
Radostné manželstvo
Štefan a Antónia prežili 42 rokov v šťastnom a harmonickom manželstve. Mali dve deti – dcéru Agátu a syna Ľudovíta. Ľudovít, žiaľ, v mladom veku zomrel.
V roku 1914 opustil Ambrózy Arborétum Mlyňany a usadil sa na svojom majetku v Tane v Maďarsku. V Jeli následne založil ďalšie arborétum, v ktorom nadviazal na svoje pestovateľské skúsenosti.
Slobodomyseľný a sociálne cítiaci muž
Ľudia na grófa spomínajú ako na človeka značne slobodomyseľného. Mal pochopenie pre sociálne otázky a potreby širokých vrstiev. Na hmotných statkoch si nezakladal. Bol vždy učencom, nikdy nie politikom.
Kto s ním prišiel do styku, toho nadchla jeho láskavosť. Kto ho poznal z literatúry a článkov, obdivoval zasa jeho záhradnícke dielo a spoznal v ňom šľachetne zmýšľajúceho človeka a optimistického učenca.
V usmievajúcej sa tvári sa podivne odrážala jeho patriarchálna brada a z úst mu skoro vždy trčala krátka fajka. Ani v ťažkej chorobe ho optimizmus neopustil. Zomrel ako 64-ročný 31. augusta 1933.
Stratený rukopis
Gróf Ambrózy-Migazzi pripravoval pred smrťou rukopis, v ktorom sa usiloval zosumarizovať svoje poznatky o pestovaní sempervirentov. V pohnutých vojnových rokoch sa však stratil.
Najvýznamnejšou Ambrózyho prácou sú tak jeho odborné príspevky Immer- und wintergrüne Laubgehölze (Vždyzelené a zimozelené listnaté dreviny) – kapitola v knihe Unsere Freiland-Laubgehölze publikovanej v roku 1913 – a Aus meiner Malonyaner Werkstatt (Z mojej mlynianskej dielne) z roku 1921.
Jeho diela vychádzali okrem iných i v časopise Mitteilungen der Deutschen Dendrologischen Gesellschaft.
Zdroje: Arborétum Mlyňany (1, 2), Wikipedia, Slovenský cestovateľ