Aj malé množstvo červeného vína môže u niekoho spustiť bolesť hlavy. Vedci teraz prišli na príčinu tohto vedľajšieho účinku.
Niektorým ľuďom sa dostaví bolesť hlavy v intervale pol hodiny až tri hodiny po vypití malého množstva červeného vína. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Malý dúšok dobrého červeného vína by mal byť neškodný. Neplatí to však pre každého. Niektorým ľuďom totiž stačí aj malé množstvo červeného hroznového moku na to, aby ich rozbolela hlava. V prípade iných druhov alkoholu sa bolesť hlavy dostaví zvyčajne až po nadmernej konzumácii. Vedci teraz predpokladajú, že našli príčinu, prečo má práve červené, nie však biele víno, takéto účinky.
Príčina tohto javu zamestnáva odborníkov už dlhšie. Tím pod vedením výskumníčky vína Apramity Deviovej z Kalifornskej univerzity v Davise tvrdí, že sa im podarilo odhaliť zložku, ktorá spôsobuje nepríjemnú bolesť hlavy.
„Konečne sme na správnej ceste k vyriešeniu tejto tisícročia starej záhady.“ Apramita Deviová, enologička
Môžu za to fenoly?
Vedci z Kalifornskej univerzity označujú spomínaný fenomén ako bolesť hlavy z červeného vína. Dostaví sa v intervale pol hodiny až tri hodiny po vypití malého množstva červeného vína. Doteraz sa to pripisovalo okrem iného vysokému obsahu fenolov v červenom víne, predovšetkým flavonoidov. Medzi ne patria triesloviny a ďalšie látky, ktoré sú zodpovedné za chuť a vôňu vína.
Červené víno ich obsahuje približne desaťkrát viac ako biele víno. Veľké množstvo flavonoidov však obsahujú i mnohé potraviny, ktoré nespôsobujú bolesť hlavy, napríklad bobuľovité ovocie, kakao, orechy alebo zelenina. V skutočnosti sa mnohé flavonoidy považujú za antioxidanty a sú dokonca dostupné aj vo forme výživových doplnkov.
Kľúčový enzým
Už v roku 2000 chemici zistili, že niektoré flavonoidy zrejme ovplyvňujú enzým, ktorý je zodpovedný za odbúravanie alkoholu, okrem iného aj flavonoidu kvercetínu obsiahnutého v červenom víne. Vtedajšie štúdie skúmali možné vlastnosti enzýmov chrániace pred rakovinou, a nie mechanizmy, ktoré vedú k bolestiam hlavy.
Odborníci z výskumného tímu pod vedením Apramity Deviovej si však uvedomili, že v prípade rozkladného enzýmu nejde o žiadnu neznámu látku. Niektorí ľudia vrátane približne 40 percent východoázijskej populácie ho dokážu produkovať len v malom množstve, čo je aj príčinou toho, prečo netolerujú alkohol.
Deviová a jej tím preto nadviazali na spomínaný výskum. V laboratórnych testoch zisťovali, ako sa kvercetín metabolizuje spolu s alkoholom. Výsledky publikovali v odbornom časopise Scientific Reports. „Keď sa kvercetín dostane do krvného obehu, telo ho premení na inú formu, v ktorej brzdí rozklad alkoholu,“ vysvetľuje Andrew Waterhouse, Deviovej kolega a spoluautor štúdie. V dôsledku toho sa v tele hromadí acetaldehyd, medziprodukt vznikajúci pri rozklade alkoholu, ktorý spôsobuje nepríjemné vedľajšie účinky. „Acetaldehyd je známy toxín, dráždivá látka a substancia vyvolávajúca zápaly,“ uviedla Deviová. Vo vysokých koncentráciách môže spôsobovať začervenanie, bolesti hlavy a nevoľnosť.
Množstvo kvercetínu závisí aj od slnka
Koncentrácia kvercetínu sa môže v jednotlivých červených vínach výrazne líšiť. Tento flavonoid totiž vzniká pri priamom slnečnom žiarení. V mimoriadne slnečných rokoch a oblastiach, ako aj v obzvlášť exponovaných odrodách môže byť obsah kvercetínu vo víne až päťkrát vyšší než v iných červených vínach.
Vasilis Vasiliou, vedúci výskumu environmentálnych a zdravotných vied na Yalovej univerzite, však v článku v New York Times upozorňuje, že procesy v laboratóriu neprebiehajú vždy rovnako ako v ľudskom tele. Deviová je napriek tomu optimistická: „Veríme, že sme konečne na správnej ceste k vyriešeniu tejto tisícročnej záhady. Ďalším krokom je vedecky otestovať našu hypotézu na ľuďoch, u ktorých sa takéto bolesti hlavy objavia.“
Keďže v súvislosti s bolesťami hlavy z červeného vína existuje ešte veľa neznámych, ďalším krokom výskumného tímu je porovnanie vín s vysokou a nízkou koncentráciou kvercetínu. Odborníci okrem toho plánujú v klinickej štúdii testovať, prečo sú niektorí ľudia v spojitosti s červeným vínom náchylnejší na bolesti hlavy ako iní.
Zdroj: Spektrum.de, science.ORF.at
(zh)
