Periodická sústava chemických prvkov sa v roku 2019 dožíva úctyhodných 150 rokov. Práve preto bol rok 2019 vyhlásený UNESCOm za Medzinárodný rok periodickej sústavy prvkov. Zhromažďovanie prvkov v tabuľke sa začína v dobe kamennej, ktorá je najdlhším a najstarším obdobím ľudských dejín. V jej začiatkoch sa ľudia živili predovšetkým tým, čo ulovili, alebo nazbierali. Neskôr prešli na cielené poľnohospodárstvo.
Práve na konci mladšej kamennej doby sa na scéne objavil prvý chemický prvok – meď.
„Využívali ju na výrobu nástrojov ako sekery, alebo nátepné doštičky, ktoré chránili lukostrelca pred nárazom tetivy. Napríklad aj známy ľadový muž Ötzi, ktorého múmia bola objavená v ľadovci v rakúskom údolí Ötztal, mal pri sebe takúto medenú sekerku. V jeho dobe to bol určite veľmi vzácny a drahý predmet a ostáva preto záhadou, prečo ho jeho vrah o ňu neolúpil,“ zamýšľa sa jadrový fyzik Martin Venhart, člen predsedníctva SAV, ktorý robí výskum aj v CERN-e.
Zliatím medi a cínu vznikol bronz, ktorý umožňoval ešte väčšiu variabilitu vyrobených nástrojov. Rozšírenie bronzu bolo natoľko veľké, že dal meno celej historickej epoche – bronzovej dobe.
„Z nej nemáme k dispozícii písomné pramene, a preto nehovoríme o národoch, ale o archeologických kultúrach. Príkladom takejto kultúry, ktorá žila na území Slovenska je Kyjatická kultúra. Typické pre ňu bolo využívanie jaskýň a prírodných útvarov ako svätyne. Svedčia o tom archeologické nálezy v Silickej ľadnici, jaskyniach Majda-Hraškova, Babská diera a mnohých iných. Špičkoví kovolejári žili v osade lokalizovanej v blízkosti dnešnej obce Radzovce. Dokázali presne miešať meď a cín tak, aby vznikol bronz požadovaných kvalít,“ povedal Martin Venhart.
V dobe železnej, ktorá nahradila tú bronzovú, začali dominovať najmä kultúry, ktoré poznali tajomstvo výroby železných zbraní. Významnou pamiatkou na železnú dobu na Slovensku je hradisko Molpír pri obci Smolenice.
Z obdobia praveku cez antický svet až po koniec stredoveku sa už vedelo o niekoľkých chemických prvkoch. „Okrem už spomínaných medi, cínu a železa to boli: uhlík, síra, zinok, arzén, striebro, antimón, zlato, ortuť a olovo. U nich väčšinou nepoznáme ich objaviteľa. Výnimkou je arzén, ktorý v čistej podobe izoloval okolo roku 1250 alchymista Albertus Magnus. Jeho zlúčeniny však boli pravdepodobne známe už v praveku. Arzén je čitateľom detektívok známy ako jed. Bol veľmi populárny najmä ako prostriedok na likvidáciu politických oponentov. Jeho prítomnosť v tele nebolo možné dokázať,“ opisuje Martin Venhart.
Španielsky toxikológ Mathieu Orfila však prišiel s metodológiou dôkazu prítomnosti arzénu v tele.
„V roku 1840 usvedčil Francúzku Máriu Lafarge, ktorá otrávila svojho manžela, aby sa zmocnila dedičstva. Hoci jedovatosť arzénu bola veľmi dobre známa, ešte v 19. storočí sa používali jeho zlúčeniny na farbenie látok. Tzv. parížska zelená bola veľmi populárna, hoci nosenie takýchto šiat viedlo k chronickým otravám ich nositeliek. Ale móda je móda,“ dodáva s úsmevom jadrový fyzik.
V období medzi objavením Ameriky a začiatkom 19. storočia nastupuje éra objavov prvkov chemickou cestou. Ľudia však stále nevedeli, čo chemické prvky sú. Až na konci 18. storočia začal o prvkoch, ako o ďalej chemicky nedeliteľných látkach, uvažovať otec modernej chémie Antoine Laurent Lavoisier.
„Zaujímavosťou je, že on považoval za prvky aj teplo, alebo svetlo. Prvý prvok, ktorý bol izolovaný chemickou cestou, bol fosfor. V roku 1669 ho objavil alchymista Hennig Brand. Použil na to moč. Ľudia spoznali aj ďalšie prvky, ako napríklad vodík, ktorý objavil priamo Lavoisier, dusík alebo kyslík. V roku 1789 objavil nemecký chemik Martin Heinrich Klaproth urán. Až o niečo málo neskôr, v roku 1841, francúzsky chemik Eugéne-Melchior Péligot preukázal, že Klaproth neobjavil kovový urán, ale jeho oxid. Péligot izoloval čistý urán redukciou chloridu uraničitého,“ povedal Venhart.
Prítomnosť uránu na Zemi je veľmi dôležitá. Jeho rádioaktivita, spolu s rádioaktivitou tória ohrieva Zem. Bez tohto ohrevu by zemské jadro, zložené z niklu a železa stuhlo a zmizlo by zemské magnetické pole, ktoré nás chráni pred intenzívnym kozmickým žiarením. Bez tejto ochrany by nebol možný život na Zemi.
V prvej polovici 19. storočia, kedy naplno prepukla priemyselná revolúcia v Anglicku, pribudol do sústavy hliník a spolu s ním je v tabuľke dodnes 118 prvkov.
Spracovala a foto poskytla: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com /Akrodym/
Uverejnila: VČ