CVTI SR pripravuje výstavu o medicínskych hoaxoch, ktoré vznikli v čase pandémie nového koronavírusu.
V článku sa dočítate:
- ako a prečo vzniká výstava o hoaxoch,
- čo je hoax,
- prečo vznikajú bludy na internete,
- aké môžu mať hoaxy následky.
Informačná doba je tu s nami už nejaké to desaťročie. Je jedno, či za jej začiatok budeme považovať vznik prvého tranzistoru (1947), prvej počítačovej siete (1969) alebo až nástup internetu (90. roky). Napriek tomu, že v informačnej dobe už vyrástlo niekoľko generácií, stále sa v nej ešte len učíme žiť.
Svet tvorený informačnými technológiami, algoritmami a umelou inteligenciou je džungľou, v ktorej často nedokážeme uplatniť rokmi ustálené pravidlá civilizovanosti predošlých generácií. Je nepredvídateľný, rýchly a často sa zdá, že je niekoľko krokov pred nami.
Jedným z nástrojov, ktorý je pri živote v tejto informačnej džungli mimoriadne užitočný, je nepochybne rozoznávanie pravdy od bludov. Práve preto sa tím Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti rozhodol prispieť svojou trochou k budovaniu kritického myslenia a osvety prostredníctvom výstavy Pravda alebo hoax?
Nápad na výstavu vznikol v čase pandémie nového koronavírusu, ktorý so sebou priniesol zaujímavý paradox. Na jednej strane veda zažila zaslúženú slávu a zažiarila vo svetle reflektorov, na strane druhej toto svetlo dopadlo aj na množstvo dezinformácií a hoaxov, ktoré nemuseli byť nové, no stali sa oveľa viditeľnejšími.
Výstavu bude tvoriť 16 panelov, na 11 z nich sa jej autori snažili zhromaždiť najpopulárnejšie pandemické medicínske hoaxy. Ďalších 5 panelov bude venovaných hoaxom a dezinformáciám všeobecne z rôznych uhlov pohľadu, napríklad ako a prečo vznikli, ako ich rozoznať a aké dôsledky môže mať ich šírenie.
Jedným z ťažísk výstavy budú autorské ilustrácie, ktoré sa snažia posúvať tému hoaxov aj do umeleckej roviny. Na rozdiel od bežných prístupov v tomto „žánri“ nezosmiešňujú, ale vysvetľujú a posúvajú moment uvedenia na pravú mieru do vizuálnej a metaforickej podoby.
Výstavu pripravujeme, o termíne jej „vypustenia do sveta“ budeme informovať na našom portáli.
Dreadnought hoax „spáchalo“ v roku 1910 šesť priateľov na čele s Horace de Vere Coleom. Zúčastnila sa na ňom aj spisovateľka Virginia Woolfová (na fotografii úplne vľavo s fúzmi), jej brat a ďalší traja priatelia. Cieľom vtipu bolo, aby britské námorníctvo predviedlo svoju loď H. M. S Dreadnought falošnej delegácii etiópskej (vtedy Hábeš) cisárskej rodiny. Mystifikácia sa podarila dokonale až do chvíle, keď do novín poslali spoločnú fotografiu. Námorníctvo sa stalo terčom posmechu a veľmi chcelo, aby bol Cole za svoj čin potrestaný, nenašli však na to vhodný paragraf. Zdroj: Wikipedia, James Lafayette
Čo je HOAX?
Prečo potrebujeme špeciálne slovo, aby sme hovorili o niečom, čo tu bolo odjakživa?
Povedať, že je čosi hoax (po slovensky blud) namiesto jednoduchého vyjadrenia, že je to blbosť, klamstvo, má svoje opodstatnenie. Hoax alebo to, čo pod týmto slovom chápeme v súčasnosti, sa totiž od svojich slovných príbuzných odlišuje troma drobnými, no významnými detailmi.
HOAX je v súčasnosti úmyselná lož, ktorá sa vydáva za pravdu. Bola vytvorená cielene preto, aby sa masovo šírila. Väčšinou sleduje konkrétny cieľ (obvykle vzbudenie negatívnych emócií, ako je strach či hnev).
HOAX nie je:
- prvoaprílový žart, ktorý „našije” skupina spolužiakov na svoju obeť (obvykle sa nedostane za hranice triedy),
- mýtus, ktorý vznikol v minulosti a všetci vedia, že je mýtom (mytológia je obvykle rozpoznateľná),
- lož, ktorá nemá potenciál zaujať nikoho, koho sa priamo nedotýka (lokálne ohováranie v triede).
HOAX je:
- zavádzajúca informácia, ktorá má potenciál ovplyvniť verejnú mienku (hoaxy o migrantoch),
- nepravdivá informácia, ktorá má potenciál poškodiť jednotlivca či skupinu (hoaxy v politike),
- zmanipulovaná informácia, ktorá kriví realitu a využíva pocit ohrozenia (hoaxy o 5G sieťach).
Kde sa HOAXY vzali?
História bludov je stará ako samo ľudstvo, spoločne s ním sa aj vyvíja. Od jednobunkovcov k dinosaurom ich vyniesol vynález kníhtlače v 15. storočí. Tlač však bola stále drahá a náročná, čítať vedelo málo ľudí a knihy prenikali do davu síce vytrvalo, ale stále veľmi pomaly.
Zrodenie hoaxov v takej podobe, v akej ich poznáme dnes, umožnil až vynález lacnejšej a výkonnejšej rotačnej tlačiarne, ktorá pomohla k vzniku masových médií. Práve vďaka nim sa mohli informácie šíriť zrazu oveľa rýchlejšie a ďalej, osloviť viac ľudí a vyvolať oveľa masívnejšie reakcie.
Kým teda „zlé jazyky“ v minulosti dokázali ublížiť na lokálnej úrovni (čo mohlo byť rovnako bolestivé, no obetí bolo menej), po vzniku masových komunikačných prostriedkov vedeli ovplyvniť naraz v jednej chvíli veľké množstvo ľudí (a zároveň tak napáchať aj viac škôd).
Pohľad do histórie môže niekedy vytvárať falošnú predstavu, že hoaxy prekvitali v dobách „temného stredoveku“ viac ako dnes, pretože ľudia boli náchylnejší veriť v nadprirodzeno, nemali vedecké poznatky a boli oveľa menej vzdelaní.
Súčasný vývoj hoaxov v dobe presýtenej informáciami však dosvedčuje, že túžba ľudí po fantastických senzáciách a ľahko dostupných spoľahlivých informácií, ktoré s realitou a mierou vzdelania nemusia mať nič spoločné, neutícha. Zdá sa, že je to presne naopak, s rozvojom nových médií – internetu a sociálnych sietí – hoaxy získavajú nevídanú silu.
Veľký Mesačný hoax bola séria článkov, publikovaných v newyorských novinách The Sun v roku 1835, ktoré informovali o živote na Mesiaci. V článku bola farbisto opísaná mesačná fauna (bizóny, jednorožce, ale aj netopierí ľudia) a flóra.
Zdroj: Wikipedia, Museum of Hoaxes
Prečo hoaxy vznikajú?
Dôvodov na vznik bludov je veľa a dá sa na ne nazerať pomocou rôznych kľúčov. Jeden poskytol počas svojej prednášky o hoaxoch pre UCM administrátor facebookovej skupiny Hoaxy a podovody – Polícia SR. Definoval v nej tri základné motivácie vzniku hoaxov:
- boj o moc (organizácie, jednotlivci, ale aj štáty môžu pomocou hoaxov destabilizovať iné krajiny, zaútočiť na štát, viesť hybridnú vojnu),
- ekonomické príčiny (ako nástroj osobného obohacovania sa jednotlivcov, ktorí si vďaka popularite hoaxov zvyšujú návštevnosť stránky alebo predaj produktov, alebo služieb),
- psychologické motívy (uspokojenie túžby po sláve a pod.).
Samozrejme, existuje celá škála kombinácií horeuvedených motivácií a je možné, že niektoré z hoaxov vznikli z iných dôvodov, respektíve sa k ich skutočným koreňom nedokážeme dopátrať. Nič to však nemení na tom, že jednou zo základných charakteristík súčasných hoaxov je práve to, že nejaká príčina ich vzniku existuje a nejde o nevinné vtipy, ktoré tvorcovi „nechtiac prerástli cez hlavu“.
Príčiny a následky
To však neznamená, že žiaden hoax nevznikol „nevinne“. Asi najznámejším prípadom hoaxu, ktorý vznikol v podstate zhodou okolností, je známy prípad paniky (dnes už spochybňovanej), ktorú v USA vyvolala rozhlasová adaptácia románu H. G. Wellsa Vojna svetov.
Šlo o dramatickú adaptáciu, v ktorej (evidentne veľmi presvedčivo) účinkoval okrem iných aj herec a filmár Orson Welles. Odvysielalo ju rádio Columbia Broadcasting System na Halloween v roku 1938. Skladala sa z dvoch častí. V prvej odznel úvod a potom napodobňovala rozhlasová adaptácia typické vysielanie, ibaže informovala o fiktívnych udalostiach. Najskôr o výbuchoch na Marse, neskôr o náleze čudného objektu, ktorý spadol z neba.
Nasledovala eskalácia, počas ktorej opisoval reportér útok Marťanov „z miesta činu“, až kým sa mu neprerušilo spojenie. Hra pokračovala dynamickým opisom stále znepokojivejších udalostí o invázii prerušovaným „živými vstupmi“.
Legenda hovorí, že sa americkými mestami šírila masívna panika. Poslucháči, ktorí si stanicu naladili neskôr a nepočuli úvod, si totiž vysielanie pomýlili s vojnovým spravodajstvom (v kontexte je podstatné si uvedomiť aj rok vysielania).
Masívna panika podľa všetkého síce nenastala, pravdepodobnejším scenárom je, že skupiny ľudí, dnes už ťažko presne určiť ich presný počet, vyvolávali do centrály rádia, ďalší sa zo strachu rozhodli opustiť svoje domovy s narýchlo pobalenými vecami a iní spôsobovali dopravné zápchy, keď unikali z centier „ohrozených“ miest.
Napriek tomu, že populárny naratív masívnej paniky je dnes spochybnený, stačí si predstaviť, čo by takáto situácia mohla spôsobiť dnes. Nemuseli by sme vymýšľať nič nové, stačilo by napríklad nahrať presvedčivý úryvok z hry, zaopatriť ho šťavnatým popisom o tom, ako unikla tajná nahrávka, a parádnou ilustračnou fotkou mimozemskej civilizácie. Krokom dva je potom vypustenie takejto správy do obehu a krokom tri zbieranie ovocia hnevu.
Že by tomu nikto neuveril?
Naozaj?
