VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Zaočkovaný človek nemôže už nikdy darovať krv. Pravda alebo hoax?

Denisa Koleničová

Podmienky, po akej dobe môže pacient darovať krv, závisia od krajiny aj typu vakcíny.

Ilustrácia: Michaela Mašánová

Na sociálnych sieťach sa rozšíril hoax, ktorý tvrdí, že očkovacia látka spôsobí degradáciu ľudskej DNA, v dôsledku čoho nemôže človek už nikdy darovať krv. Ilustrácia: Michaela Mašánová

S nárastom počtu zaočkovaných osôb sa zvýšilo aj množstvo dezinformácií, ktoré hovoria o vedľajších účinkoch vakcín.

Na sociálnych sieťach sa rozšíril hoax, ktorý tvrdí, že očkovacia látka spôsobí degradáciu ľudskej DNA, v dôsledku čoho nemôže človek už nikdy darovať krv.

Dezinformáciu vyvracali lekári, Národná transfúzna služba SR aj Polícia SR.

Čo sa v ľudskom tele deje po zaočkovaní? Akú dobu po tomto úkone nemôže pacient darovať krv? Prečo?

Spustenie imunitného systému

Z pohľadu pacienta je očkovanie rýchly a jednoduchý proces. Z pohľadu organizmu a buniek, ktoré ho tvoria, predstavuje však preň náročný zásah.

„Po očkovaní sa väčšina obsahu vakcíny dostane do svalových buniek v priamom okolí miesta vpichu. Časť zostane v medzibunkovom priestore, odkiaľ je odčerpaná do sekundárnych lymfatických orgánov, kde sídlia bunky imunitného systému. Menšia časť sa dostane do krvi. Tá je však v pečeni pravidelne zbavovaná cudzích látok, medzi ktoré patrí aj obsah vakcíny. Na bunkovej úrovni vedie vakcína k výrobe Spike proteínu, teda povrchového proteínu koronovírusu, ktorý sa pri infekcii viaže na receptory na ľudských bunkách,“ ozrejmuje pre portál Veda na dosah molekulárna biologička Lucia Ciglar.

„Vakcíny, ktorými sa u nás aktuálne očkuje, obsahujú návod na výrobu iba tohto jedného proteínu. Ďalšie proteíny, z ktorých vírus pozostáva a ktoré potrebuje pre svoje množenie, vo vakcíne chýbajú. Spike proteín je vyrobený v cytoplazme buniek a následne je vložený do bunkovej membrány, kde je prezentovaný bunkám imunitného systému. Takto prezentovaný Spike proteín na povrchu svalových a lymfatických buniek je vyhodnotený naším imunitným systémom ako cudzí. Telo začne proti nemu vytvárať protilátky a budovať imunologickú pamäť.“

Rôzne časové úseky

Podmienky, po akej dobe môže človek darovať krv po podaní vakcíny, sa líšia podľa toho, aký typ očkovacej látky lekári použijú.

Táto čakacia doba nie je ničím výnimočným, netýka sa iba vakcín proti Covidu-19.

Napríklad po očkovaní vakcínami proti rubeole, osýpkam či mumpse môže pacient darovať krv, až keď uplynú štyri týždne od podania vakcíny, pretože vakcíny proti týmto ochoreniam obsahujú oslabené vírusy alebo baktérie.

Naopak, po podaní vakcín, ktoré obsahujú neaktívne (usmrtené) vírusy, napríklad očkovacie látky proti besnote, chrípke alebo tetanu, je čakacia doba, po ktorej môže pacient darovať krv, omnoho kratšia, iba 48 hodín.

Časový úsek sa dokonca líši aj pri jednotlivých vakcínach proti Covidu-19.

„Darca, ktorý podstúpil očkovanie proti ochoreniu COVID-19, môže znovu darovať krv najskôr 14 dní po aplikácii očkovacej dávky mRNA vakcín (Pfizer/BioNTech, Moderna) alebo proteínových vakcín (Novavax, Sanofi) (a) najskôr 28 dní po aplikácii očkovacej dávky vektorových vakcín (AstraZeneca, Johnson&Johnson),“ vysvetľuje vo svojom usmernení Národná transfúzna služba SR.

Darca, ktorý podstúpil očkovanie proti ochoreniu COVID-19, môže znovu darovať krv najskôr 14 dní po aplikácii očkovacej dávky mRNA vakcín (Pfizer/BioNTech, Moderna).Ilustrácia: Michaela Mašánová

Darca, ktorý podstúpil očkovanie proti ochoreniu COVID-19, môže znovu darovať krv najskôr 14 dní po aplikácii očkovacej dávky mRNA vakcín (Pfizer/BioNTech, Moderna). Ilustrácia: Michaela Mašánová

Podľa molekulárnej biologičky Lucie Ciglar vychádza dané usmernenie z pozorovaní nežiaducich účinkov.

„Tieto odporúčania vychádzajú zrejme práve z pozorovaní súvisiacich s vedľajšími účinkami týchto dvoch typov vakcín. Hoci v každej je nositeľom genetickej informácie iný typ molekuly (mRNA vs. DNA), výsledný Spike proteín je takmer identický.“

Rozličné krajiny, rôzny čas

Vedkyňa upozorňuje, že čas, po ktorom zaočkovaní pacienti môžu darovať krv, sa líši aj v jednotlivých krajinách.

Napríklad v Spojených štátoch amerických sa po podaní vakcíny na darovanie krvi čakať nemusí, pokiaľ sa darca cíti dobre a vie, akou vakcínou bol očkovaný. Vo Veľkej Británii je čakacia doba sedem dní.

Dôvodom je to, že hoci sú očkovanie aj odber krvi dnes pre zdravotníkov aj pacientov rutinnou záležitosťou, stále je to významný zásah do organizmu.

„Všeobecne sa po očkovaní odporúča nejaký čas počkať pre možné vedľajšie účinky, ktoré by mali po stanovenej dobe odznieť. Očkovanie aj odber krvi môžu byť pre organizmus vyčerpávajúce a je vhodné mať medzi nimi pauzu. Z molekulárneho hľadiska dôvod na čakanie nevidím, keďže vakcíny, ktorými sa momentálne u nás očkuje, neobsahujú celý vírus a do krvi sa dostávajú iba dočasne a v minimálnom množstve,“ hovorí Lucia Ciglar.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.