Je možné zmeniť lineárny spotrebný systém našej civilizácie? Akú úlohu v tom môže zohrať dizajn v spojení s vedou?
Prierez ulitou lodenky hlbinnej, ktorý sa používa ako príklad zlatého rezu a Fibonacciho postupnosti. Zdroj: iStockphoto.com
Klimatická kríza je všadeprítomná. Vo všetkých oblastiach a disciplínach ľudskej činnosti sa preto odohráva vášnivá debata o tom, ako ďalej fungovať tak, aby sme si pod sebou nepílili konár.
Výnimkou nie je ani dizajn. Rovnako ako chémia aj dizajn je všade. Sprevádza nás na každom kroku a často náš život ovplyvňuje bez toho, aby sme si to uvedomovali.
O úlohách dizajnu, jeho vývoji a sile, keď sa spojí s najnovšími vedeckými poznatkami, hovorí v rozhovore pre portál Veda na dosah Zuzana Tončíková, dizajnérka a akademička, autorka Ekodizajn koncept manuálu, spolutvorkyňa produktu Biocultivator a spoluorganizátorka septembrového workshopu Mirror Nature s témou prírodou inšpirovaného dizajnovania.
Sedemdňový workshop sa uskutoční 13. až 19. 9. 2021 s online prednáškami počas týždňa a víkendovým programom dizajnu bioinšpirovaného konceptu v priestoroch Centra vedecko-technických informácií v Bratislave.
Ilustračné foto: detail kvetu slnečnice. Zdroj: iStockphoto.com
Udržateľný rozvoj, cirkulárnu ekonomiku a ekodizajn niektorí ľudia považujú za takzvané buzzwords, teda módne slová, ktorým sa často vyčíta, že objavujú Ameriku. Veď predsa už naše staré mamy vedeli, že nič, čo sa dá ešte využiť, sa nevyhadzuje a že napodobňovať prírodu sa oplatí. Ide naozaj len o oprašovanie múdrosti starých materí alebo sú tieto koncepty v niečom naozaj inovatívne? V čom?
Celá naša evolučná história závisela od ekosystémov, ktorých zložitosť predstavovala ich dynamiku. Náš nervový systém do nej vstupoval, a tým získaval schopnosť koexistovať s prírodou.
Tak vznikla prirodzená logika, ktorú mali naše staré mamy. Vychádzala z prirodzeného spojenia s prírodou a zo spôsobu, akým naši prarodičia žili. Všetky zdroje im boli vzácne, či už pôda, voda, zvieratá, lúky, lesy, alebo drevo.
Od príchodu prvej priemyselnej revolúcie sme však toto spojenie začali strácať. Namiesto komplexných systémov (podľa prírodného vzoru) sme začali vytvárať vlastné krehké a komplikované štruktúry. Naše systémy zrazu nemali prvky samoorganizácie, samoopraviteľnosti, multifunkčnosti a energetickej i materiálovej efektívnosti.
Novodobé pojmy, napr. udržateľný rozvoj, cirkulárna ekonomika či ekodizajn sa môžu v kontexte snahy o osvetu javiť len ako zelený marketing či objavovanie Ameriky. Osobne si však myslím, že je dnes mimoriadne potrebné o týchto pojmoch veľmi veľa hovoriť, najmä s mladými ľuďmi, ktorí majú možnosť zmeniť spôsob, akým žijeme.
Dnes naša spoločnosť čelí úplne iným výzvam, akým čelila generácia našich prarodičov. Nová generácia musí na ich odkaz nadviazať úplne odlišným spôsobom.
Spolu s tímom ste v roku 2015 vytvorili Biocultivator, biomimetický samozavlažovací balkónový skleník, ktorý okrem pestovania a samozavlažovania aj vytvára vlastný humus a tekuté hnojivo. V roku 2019 ste vyrobili prototyp. Ako sa darí projektu odvtedy?
Projekt Biocultivator mal pre mňa veľmi osobný význam a s odstupom času ho považujem za kľúčový vo svojom profesionálnom živote. Dal mi možnosť ponoriť sa do práce s biomimetikou i biomimikry v dizajne a vďaka nemu som získala aj skúsenosti s manažovaním tímu, no najmä mi otvoril dvere medzi biomimikry špecialistov a inovátorov.
Dizajn inšpirovaný prírodou nie je novinkou, dnes však čelí novým výzvam. Ilustračné foto: detail žilnatiny listu. Zdroj: iStockphoto.com
Projekt sme odštartovali v roku 2015 a uspeli sme s ním na rôznych národných aj medzinárodných súťažiach a výstavách. V roku 2019 sa však práce zastavili, posledná investícia, ktorú sa nám na jeho vývoj podarilo získať, boli prostriedky na prototypovanie z projektu OpenMaker.
V Slovenských podmienkach je veľmi náročné rozbiehať startup zameraný na výrobu komplexného a finančne náročného produktu bez silného investora alebo manažéra, ktorý by nás ako tím potiahol. Situáciu, samozrejme, ovplyvnila aj pandémia.
Projekt nás však veľa naučil. Ako profesionálna dizajnérka som vďaka nemu nadobudla skúsenosti s reálnou tvorbou, rozbiehaním startupu a manažovaním tímu. Z akademického pohľadu naštartoval úžasnú cestu odborného a profesionálneho rastu.
Cirkulárna ekonomika dáva teoreticky zmysel, napriek tomu je jej uplatnenie v praxi zatiaľ, zdá sa, v nedohľadne. Ako sa dá podľa vás zmeniť súčasné lineárne uvažovanie?
Všetky slávne civilizácie sa v histórii vyvíjali, dosiahli vrchol a zanikli. Egypťania a Mayovia však boli geograficky a technologicky obmedzení, nemohli preto destabilizovať biosféru ako celok.
V súčasnosti sme prvýkrát v dejinách ľudstva vytvorili globálne prepojenú civilizáciu, kde sú jednotlivé štáty a spoločenstvá vzájomné previazané vo všetkých sférach.
Súčasný svet funguje na lineárnej spotrebe materiálov a mnohí odborníci sa zhodujú, že ak nenastane zmena v tomto systéme, bude to znamenať zánik civilizácie, ako ju poznáme. Dôjde totiž k definitívnemu narušeniu rovnováhy.
Zaujímavé je, že s rozvojom technológií ide ruka v ruke aj čoraz hlasnejšie volanie po zmene. Mnohí ľudia cítia, že síce rýchlo spejeme k vrcholu, no zároveň sa aj blížime k bodu, v ktorom sa nám môže všetko rozsypať pod rukami. Hovoria preto o potrebe zmeny myslenia.
Odborníci naznačujú, že zmena, ktorá nás očakáva, nebude ako posun od temného veku k osvietenstvu, ale skôr ako posun od jednobunkového organizmu k mnohobunkovému.
Na súčasnú formu civilizácie, kapitalizmus, konzum a globalizáciu, založenú na lineárnej spotrebe zdrojov sa môžeme dívať ako na zhromažďovanie zásob pre budúci systém. Je to podobné, ako keď sa zakukľuje húsenica pred prerodom na motýľa. Keď budeme pripravení, stane sa to. Bude to náročné, no bude to posun vpred.
Dokonalosť prírody inšpiruje dizajnérov odjakživa. Ilustračné foto: detail včelieho úľa. Zdroj: iStockphoto.com
Naša planéta a jej bohatstvo je tu, samozrejme, aj pre nás, no musíme zmeniť prístup. Nie je tu pre nás, aby sme ju plienili. Zem a jej obyvatelia (organizmy) sú úložiskom brilantných príbehov prežitia, inovovania, výskumu a vývoja, ktorými sa môžeme inšpirovať.
V septembri sa na pôde CVTI SR uskutoční workshop dizajnu inšpirovaného prírodou Mirror Nature. Prezradíte nejaké aktivity, ktorým sa na workshope budete venovať?
V rámci workshopu ponúkame unikátny profesionálny tréning, kde sa účastníci naučia, ako vytvárať produkty, ktoré sú udržateľné a inšpirované prírodou, ale aj ako správne nahliadať na prírodou v zmysle emulovania funkcií, stratégií, mechanizmov a princípov.
Daný systém im pomôže vytvárať produkty, ktoré budú do nášho prostredia zapadať tak prirodzene ako organizmy do svojich ekosystémov.
Samotnému workshopovému víkendu na pôde CVTI SR budú predchádzať online večery s interaktívnymi tematicky rozdelenými prednáškami. Ich úlohou je účastníkom kompletne predstaviť problematiku z rôznych uhlov od histórie bioinšpirácie cez takzvaný dizajn kompas, ktorý naučí účastníkov a účastníčky používať univerzálnu metódu, pomocou ktorej je možné správne nastoliť problém a hľadať k nemu riešenie prostredníctvom vlastnej kreativity.
Budeme pracovať na reálnom zadaní z praxe v interdisciplinárnych tímoch. Zámerom je, aby takéto odborne zmiešané tímy aplikovali v návrhoch takzvaný hybridný prístup. V rámci workshopového víkendu budeme tráviť veľa času v prírode a spoločne so školiteľmi a environmentalistom objavovať stratégie prežitia organizmov.
Cieľom je sa učiť nahliadať na prírodu tak, aby sme dokázali odpozorovať stratégie organizmov a aplikovať ich na naše vlastné udržateľné nápady. Najzaujímavejšou fázou bude proces tvorenia bioinšpirovaného konceptu pomocou takzvaného kinestetického modelovania.
V singapurskom parku Gardens by the Bay (Záhrady pri zátoke) postavilo architektonické štúdio Grant Associates 18 superstromov, ktorých inšpirácia prírodou je zrejmá už na prvý pohľad. Ide o vertikálne záhrady s výškou od 25 do 82 metrov, ktoré plnia v danom priestore podobné funkcie ako naozajstné stromy. Rastie na nich množstvo exotických rastlín, poskytujú tieň a okrem toho obsahujú technológie, napodobňujúce ekologické funkcie stromov, napríklad fotovoltanické články, zber dažďovej vody, ale aj vzduchotechniku pre zimné záhrady. Zdroj: iStockphoto.com
Aká je ponuka ekodizajnu na Slovensku? Dostane sa k nemu bežný zákazník?
V prvom rade treba zdôrazniť, že slovo ekodizajn neoznačuje žiadny druh špecifického udržateľného produktu. Ide o postup, ktorý uplatňujú dizajnéri a výrobcovia pri navrhovaní produktov, ktoré sú počas celého životného cyklu čo najmenej škodlivé a zaťažujúce pre prostredie.
Na Slovensku sa, žiaľ, ešte stále len malé percento spotrebiteľov pri kúpe produktu rozhoduje na základe jeho environmentálnych ukazovateľov, pri kúpe zaváži jednoducho jeho cena. To sa však pomaly mení a výrobcovia si to uvedomujú. Vedia, že spotrebitelia budú tieto dáta sledovať stále viac.
Mnoho ľudí sa domnieva, že ak výrobok neobsahuje plasty a je z dreva, je automaticky ekologický, čo však nie je pravda. Niektoré spoločnosti sa dlhodobo snažia znižovať environmentálne dopady svojich produktov a majú nastavenú prísnu environmentálnu firemnú politiku, iné len spĺňajú normy a limity nastavené štátom.
Pritom to, čo je ekologické, je často v skutočnosti aj ekonomicky výhodné. Mnohé firmy sa snažia o inovácie v tejto oblasti, je to však naozaj náročné. Nejde totiž len o výrobu, ale a o používanie, likvidáciu, balenie, transport, životnosť, ale aj celkové nastavenie dodávateľského a odberateľského reťazca, sociálnej politiky, zelenej kancelárie a podobne.
Na druhej strane sa v súčasnosti dostávajú do popredia stále viac aj produkty od malých lokálnych výrobcov z lokálnych, často prírodných materiálov s pridanou hodnotou odkazu na remeslo, kultúrnu identitu, inklúziu a moderný lokálny dizajn.
Takéto produkty z malých ateliérov, niekedy chránených dielní, v sebe v skutočnosti nesú jednu z dôležitých ciest k udržateľnému rozvoju a rastu.
Aké atribúty by mal spĺňať ekodizajn v praxi? Ako príklad nám poslúži stolička.
Na túto jednoduchú otázku, žiaľ, neexistuje úplne jednoduchá odpoveď. Vždy záleží na tom, na čo presne je daná stolička určená. Kto ju má používať, na aké účely a pri akej príležitosti.
Je to kancelárska stolička, na ktorej budem sedieť minimálne 8 hodín denne? Asi nemôže byť vyrobená len z dreva a prírodných materiálov, ale bude mať sofistikované konštrukčné riešenie, bude spĺňať najprísnejšie ergonomické kritériá, bude odolná voči opotrebovaniu a tak ďalej.
Vývoj takejto stoličky by som prirovnala k vývoju automobilu, čomu zodpovedá aj cena. Je zaujímavé, že to boli práve výrobcovia kancelárskych stoličiek, ktorí ako prví začali s cirkulárnym uvažovaním o dizajne v rámci celého životného cyklu tohto typu produktu.
Spoločnosti, ako sú Wilkhahn Ltd., Herman Miller alebo Kinnarps, boli a sú lídrami v zavádzaní komplexného uvažovania o životnom cykle svojich výrobkov v oblasti kancelárskeho nábytku.
Keď hovoríme o dizajne, pokiaľ sa nejedná o takto špecifický typ stoličky, tvorivosť dizajnéra nemá hranice. Pokiaľ má dizajnér prehľad a kompetencie v oblasti dizajnu pre udržateľnosť, jeho tvorba by mala automaticky vyústiť do vzniku takých produktov a služieb, ktoré budú na jednej strane prirodzene ekologické, na strane druhej sú zároveň invenčné, funkčné, pohodlné, príjemné a dostupné pre konkrétnu cieľovú skupinu a účel, na ktorý boli mienené.
Kvalitný dizajn vôbec nemusí na prvý pohľad kričať : „Som ekologický!“ Svoju udržateľnosť má mať integrovanú vo svojej podstate v rámci uvažovania o jeho celom životnom cykle, dopade na užívateľa a vo svojom „príbehu“.
Pavúčia sieť, pavučina. Zdroj: iStockphoto.com
Majú v ekodizajne priestor aj nové materiály, na ktorých vývoji pracujú vedci? Aké to sú a aké sú materiálové trendy v tejto problematike?
Výber a použitie rôznorodých materiálov je samozrejmou súčasťou ekodizajnu. V súčasnej dobe máme na výber z vyše 16-tisíc materiálov, ktoré sú ponúkané v stovkách modifikácií.
Správne zvoliť materiál je jednou z najdôležitejších úloh dizajnérov a výrobcov a úzko súvisí s úspechom produktu na trhu. Výber musí spĺňať technické požiadavky dizajnu, zabezpečiť funkčnosť a bezpečnosť výrobku, určuje jeho cenu, estetickú hodnotu a v neposlednom rade má vyvolávať pozitívnu emocionálnu odozvu u cieľového zákazníka.
Vývoj nových materiálov ide ruka v ruke s novými technologickými výrobnými postupmi. Prevrat vo svete dizajnu nastal s príchodom 3D tlače. Zrazu sme schopní vytvárať materiály s heterogénnymi vlastnosťami, ktoré sú schopné prirodzene komunikovať vo väzbe na svoje okolie.
Vznikajú inteligentné materiály, ktoré majú schopnosť opraviť sa, pamätať si tvar, neuveriteľný pokrok zaznamenávame v oblasti výskumu a vývoja nanomateriálov.
Biomimetické materiály sme schopní vyvíjať a používať práve vďaka technologickému pokroku. Inšpirujeme sa mechanizmami, ktoré dosiahla príroda v rámci evolúcie.
Dnes využívame materiály, ktoré majú samočistiaci efekt inšpirovaný lotosom, antibakteriálne povrchy inšpirované žraločou kožou, štrukturálne farby, bioplasty, kovové peny, geopolyméry, kompozity, ktoré majú neuveriteľné vlastnosti a stále sú ekologické. Alebo materiály tvorené bioutilizáciou, napríklad mycéliá, predstavujú pre dizajn obrovskú výzvu.
Práve vývoj nových ekologických materiálov a následná experimentálna tvorba v oblasti umenia stiera limity dizajnu a jeho presahov do rôznorodých súvisiacich odborov. Dizajn je neuveriteľným prejavom ľudskej tvorivosti a bez dizajnu by inovácie v mnohých oblastiach boli zbytočné, pretože aplikácia nových poznatkov by nemala úžitkovú hodnotu.
Aké vedecké odbory sú pri ekodizajne užitočné?
Všetky. Neri Oxman, profesorka na MIT, vizionárka, dizajnérka a architektka pôsobiaca na pomedzí umenia a vedy, vytvorila jedinečnú vizuálnu mapu, v ktorej popisuje hybridnosť a prepojenosť umenia a vedy.
Zjednodušene povedané, veda vytvára vedomosti, ktoré používajú inžinieri pre vývoj technológie. Technológovia vytvárajú nástroje, ktoré používajú dizajnéri. Dizajnéri vytvárajú zmeny v správaní, ktoré sú vnímané umelcami. Umenie vytvára nové vnímanie sveta, čím umožňuje prístup k novým informáciám a inšpiruje nové vedecké výskumy.
Tento cyklus kreativity predstavuje štyri oblasti kreatívneho myslenia, v ktorom jedna oblasť môže podnietiť (r)evolúciu vnútri druhej.
