Rozhovor s RNDr. Martinom Benkom, PhD., generálnym riaditeľom Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
Martin Benko (1972) študoval v r. 1990 – 1995 na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky – Katedre meteorológie a klimatológie. V r. 1993 – 1995 absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na Katedre didaktiky fyziky a v r. 1996 – 2004 doktorandské štúdium na Katedre meteorológie a klimatológie. Od septembra 1995 pôsobil na uvedenej fakulte UK ako odborný asistent.
Od septembra 1996 pracuje v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) v Bratislave, najskôr ako meteorológ, od apríla 2002 vedúci odboru, od decembra 2010 riaditeľ Centra predpovedí a výstrah a od júla 2012 je generálnym riaditeľom.
Od r. 1996 vystupuje v živých rozhlasových vstupoch (v r. 2004 – 2011 aj v televíznych živých vstupoch), kde prezentuje predpovedané a aktuálne informácie o počasí. Absolvoval množstvo TV rozhovorov a vystúpení, pravidelne pripravuje multimediálne prezentácie pre verejnosť i odborníkov, zamerané na meteorológiu. V r. 2011 mu bolo udelené čestné uznanie ministra životného prostredia za pracovné výsledky.
Uznávaný slovenský odborník v oblasti meteorológie RNDr. Martin Benko, PhD., je od r. 2012 stálym zástupcom Slovenskej republiky v Svetovej meteorologickej organizácii (WMO). Je členom Hlavného výboru Slovenskej meteorologickej spoločnosti, od októbra 2013 členom tímu pre vstup SR do ESA. Zastupuje SR v GMES/Copernicus User Forum. Od októbra 2013 je predsedom Medzinárodného výboru spolupracujúcich krajín s ECMWF, od novembra 2013 podpredsedom Valného zhromaždenia združenia ALADIN. Bol kontaktným bodom za SR: v oblasti programu Public Weather Services Svetovej meteorologickej organizácie; pre projekt medzinárodnej výmeny výstrah na nebezpečné poveternostné javy EMMA Meteoalarm; pre European Centre of Medium Weather Forecasts, bol národným delegátom programového výboru 7. rámcového programu EU pre prioritu Vesmír za SR.
Je autorom a spoluautorom 17-tich publikácií a prezentácií. Odborné, manažérske a jazykové kurzy absolvoval aj v zahraničí, napr. na Malte (2000), v Kansas City v USA (2003) a v Barcelone (2004). Od r. 1990 pôsobí v Slovenskom skautingu.
RNDr. Martin Benko, PhD., bude dňa 25. 9. 2014 o 17.00 hod. hosťom vedeckej kaviarne pod názvom Veda v CENTRE, ktorú už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.
Marta Bartošovičová: Pán doktor, počasie je častou témou rozhovorov, možno ešte častejšou akými sú politika a šport. O počasí, avšak z odborného hľadiska, budeme hovoriť aj v septembrovej Vede v CENTRE. Mohli by ste stručne zhrnúť obsah Vášho vystúpenia na tému „Ako sa tvorí predpoveď počasia?“.
Martin Benko: Samotná téma, ktorú sme zvolili, je taká rozsiahla, že by sme sa o nej mohli rozprávať aj celé dni. Stručne si povieme čo je meteorológia a skúsime si jednoduchou, laicky zrozumiteľnou formou priblížiť proces prípravy predpovede počasia, od meraní a pozorovaní až po superpočítač. Spomenieme väčšinu typov pozorovaní, ktoré sa na Zemi vykonávajú, dokumentovať to budeme na príkladoch meracích sietí SHMÚ. Nevynecháme ani pozorovania z družíc, povieme si, čo je základom dnešných predpovedí počasia a prečo to niekedy, napriek neustálemu zlepšovaniu kvality predpovedí, predpovedným modelom nemusí vyjsť. Nezabudneme ani na výstrahy na nebezpečné prejavy počasia a zhrnieme aj význam národnej meteorologickej služby, ktorú realizuje SHMÚ.
M. B.: Študovali ste na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo ste si vybrali práve Katedru meteorológie a klimatológie?
M. Benko: O meteorológiu som sa začal zaujímať ešte na strednej škole, kde jeden z vtedajších zamestnancov SHMÚ organizoval meteorologický krúžok. Veľmi ma zaujali rôzne prejavy počasia, ktoré môžeme v atmosfére a všade okolo nás sledovať. Dodnes si celkom dobre pamätám exkurziu na vtedajšie predpovedné oddelenie SHMÚ. Práve sa nad Bratislavu blížila búrka a bolo úžasné sledovať jej postup pomocou vtedy moderných metód. Zohnal som si viacero rôznych knižiek a podarilo sa mi získať aj niektoré základné meteorologické prístroje pre vlastné pozorovania. Meteorológia bola teda postupne jasnou voľbou pre výber štúdia. Nebolo to jednoduché štúdium, ale keď vás niečo baví, prekonáte rozličné náročné prekážky. A tak sa zo záľuby neskôr stalo moje povolanie.
M. B.: V Slovenskom hydrometeorologickom ústave pracujete už 18 rokov. Čím všetkým ste prešli, kým ste sa stali generálnym riaditeľom tohto ústavu?
M. Benko: Na SHMÚ som prišiel krátko po začiatku postgraduálneho štúdia, keďže sa uvoľnilo miesto na mojom vytúženom pracovisku predpovedí počasia, nebolo kedy váhať. Pracoval som teda šesť rokov ako meteorológ, tvoril som predpovede počasia rôzneho typu, naučil sa vystupovať v rádiu či televízii. Keďže toto pracovisko funguje v nepretržitej prevádzke, nechýbali ani nočné zmeny, či služby cez každé Vianoce. Aj keď ide o vôbec nie jednoduchú a často dosť nevďačnú prácu, musím povedať, že to bolo to najkrajšie obdobie na SHMÚ. Po šiestich rokoch som sa stal vedúcim odboru meteorologických predpovedí a výstrah, neskôr riaditeľom Centra predpovedí a výstrah SHMÚ. Pod Centrum patrí aj hydrologická predpoveď, keďže najmä pri predpovediach silných zrážok a povodní je vzájomná spolupráca hydrológov a meteorológov a výmena údajov kľúčová pre včasné a správne vydanie výstrah. Doterajšie skúsenosti mi pomáhajú aj teraz, vo funkcii generálneho riaditeľa, do ktorej som bol menovaný v roku 2012.
M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?
M. Benko: Žiaden z nich nie je čisto môj, vždy je to výsledok spoločnej práce s mojimi kolegami. Patrí tam určite množstvo vydarených predpovedí, napríklad keď sme meteorologicky zabezpečovali naplavenie – otáčanie mostu Apollo už pred 10 rokmi, či realizácia množstva vystúpení v Rannom magazíne STV. Z tých neskorších spomeňme zahájenie spolupráce Slovenska s Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia, či nedávne začlenenie SHMÚ do európskej siete národných meteorologických služieb EUMETNET. Dlhé úsilie tiež predchádzalo obnoveniu spolupráce s RTVS, vďaka ktorej dostali po mnohých rokoch priestor odborníci meteorológovia v jej televíznom vysielaní.
M. B.: Čím je pre Vás práca meteorológa príťažlivá?
M. Benko: Je úžasné sledovať procesy, ktoré sa v prírode, v našom prípade v atmosfére, odohrávajú. Je to vlastne také obrovské fyzikálne laboratórium, ktoré je všade okolo nás. Počasie ovplyvňuje všetky naše činnosti, či už sme vnútri alebo niekde vonku na ulici, alebo v prírode. Je skvelé vedieť čo je a ako vzniká vietor, prečo vznikne rosa alebo šedý mráz, častokrát nám príroda tiež pripraví úchvatné ale nebezpečné divadlo v podobe búrok. Je veľmi zaujímavé ísť ďalej v čase a poznať v predstihu, aké počasie nás očakáva, napríklad, že sa blíži výrazné ochladenie a sledovať potom jeho prejavy. Aj to, že niekedy kvôli nestabilite atmosféry predpoveď napriek vašej veľkej snahe nemusí vyjsť, k tejto práci patrí a dodáva jej to akýsi špecifický nádych.
M. B.: Podieľali ste sa na riešení projektu Protipovodňový predpovedný a varovný systém. Čo podstatné z neho vyplynulo?
M. Benko: Tento projekt, verejnosti určite známy aj pod skratkou POVAPSYS je ešte stále v riešení – momentálne prebieha jeho druhá fáza. Pre hydrometeorologickú službu na Slovensku ide o nesmierne významný projekt, keďže má výrazne skvalitniť pozorovaciu infraštruktúru. V súčasnosti sa budujú ďalšie dva meteorologické radary (doposiaľ máme dva), počet automatických meteorologických staníc sa má zvýšiť na sto a pribudne aj vyše 120 ďalších zrážkomerných staníc, zlepšia sa podmienky na hydrologické merania priamo v teréne atď. Priblížime sa tak k pokrytiu pozorovaniami podobnému ako je v zahraničí západne od nás. Všetko to robíme na účely skvalitnenia vstupov do predpovedí a výstrah na povodne. Aj keď povodniam zabrániť nedokážeme, mali by sme mať podrobnejšie a včasnejšie informácie o ich hrozbe.
M. B.: Čím sa zaoberáte v súčasnosti?
M. Benko: Napriek tomu, že predpovediam počasia sa teraz venujem len vo voľných chvíľach, starostí a problémov neubudlo, skôr naopak. Ako generálny riaditeľ spolu s ďalšími riaditeľmi rozhodujeme o zásadných strategických a koncepčných otázkach SHMÚ, vnútornom organizačnom usporiadaní SHMÚ a o deľbe práce medzi jednotlivými organizačnými útvarmi, či personálnych otázkach. Koordinujeme celoštátne a medzinárodné činnosti zahrnuté v multidisciplinárnych programoch Európskej únie a programoch iných medzinárodných organizácií vrátane meteorologických a hydrologických. Patrí k tomu aj zastupovanie SR v organizácii EUMETSAT, či úlohy stáleho predstaviteľa SR vo Svetovej meteorologickej organizácii (WMO) – špecializovanej agentúry OSN pre meteorológiu, klimatológiu, operatívnu hydrológiu a environmentálne vedy.
M. B.: Ako relaxujete?
M. Benko: Keďže mnoho pracovného času strávim za PC, snažím sa počas voľna dobiehať resty na výpravách do prírody, či už na bicykli, kanoe alebo pešo, veľmi rád spoznávam nové miesta. Snažím sa tiež pomáhať skautom, kde som bol prednedávnom veľmi aktívny, avšak pracovné vyťaženie mi teraz veľa možností na túto pomoc nenecháva.
M. B.: Podľa čoho si plánujete termín dovolenky? Súvisí aj s dlhodobou predpoveďou počasia?
M. Benko: Ani nie, predpovedať počasie na viac ako týždeň je veľmi nepresné a ide skôr o odhad pravdepodobností charakteru počasia, takže dovolenka sa podľa toho vyberať nedá. Tesne pred dovolenkou však samozrejme vždy pomerne podrobne viem, aké počasie môžeme očakávať, to však už termín príliš neovplyvní.
M. B.: A na záver ešte jedna otázka: Aký máte názor na popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?
M. Benko: Popularizácia vedy na Slovensku je veľmi dôležitá a potrebná činnosť. Žiaľ, aj v tomto prípade platí, že výraznejšie zlepšenie záleží od dostatku finančných zdrojov. Ak porovnáme celkové výdavky, ktoré vynakladáme na vedu a výskum na Slovensku (cca 0,82 % HDP) s ostatnými krajinami EÚ, zistíme, že ďaleko zaostávame nielen za európskym priemerom, ale aj napríklad za susednou Českou republikou (1,88 %). Pokým sú u nás ciele stratégie Európa 2020, ktoré hovoria o 3 % podiele HDP na vedu a výskum v nedohľadne, nepohneme sa výrazne dopredu. Ešte horšie je to, keď sa pozrieme na rastúce počty slovenských študentov študujúcich v zahraničí. Odchádza nám kvalita, ktorá sa už väčšinou nevráti. Pre slovenskú vedu a Slovensko ako také to bude mať už v blízkej budúcnosti veľmi negatívne následky. Vidím to aj v praxi – ak sa mi podarí zamestnať mladého šikovného odborníka, často po pár mesiacoch odchádza, pretože plat, ktorý mu môžem ponúknuť, mu neumožňuje plniť si základné životné potreby, zabezpečiť si bývanie či rodinu. Takže odpoveďou na Vašu otázku je jednoznačne zabezpečenie adekvátneho financovania aspoň na úrovni, aká je v EÚ bežná.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová
