Motýľ pestroň vlkovcový má pestro sfarbené krídla a je ozdobou našej prírody. Potrava jeho húseníc spôsobuje, že patrí medzi jedovaté druhy.
Pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena) patrí bezpochyby k našim najkrajším a najpestrejším denným motýľom. Pokladáme ho za významný teplomilný, severomediteránny (pontomediteránny) prvok našej fauny.
Na vrchnej strane jeho bledo okrovožltých krídel je zložitá kresba prevažne čiernej farby v podobe škvŕn a vlnoviek. Túto kresbu dopĺňa niekoľko červených a modrých škvrniek na leme zadných krídel. Spodná strana krídel má podobnú kresbu, ale s nádychom do žlta a oranžova, na rozdiel od vrchnej strany krídel s ďalšími červenými škvrnami. Žilnatina krídel je čierno sfarbená. Pestroň má pomerne malú hlavu čiernej farby. Na čiernej žlto-hnedo ochlpenej hrudi sa nachádza úzky, ale nápadný červený krčný lem. Vzhľadom na kresbu a neobvykle pestré sfarbenie sa tento druh motýľa pri odpočívaní na vegetácii či prijímaní potravy na kvetoch nedá zameniť s iným druhom.
Nenápadne nápadný
Pestroňa môžeme vidieť v prírode od druhej polovice apríla do konca mája. Patrí medzi stredne veľké denné motýle. S rozpätím krídel 45 až 60 mm je jedným z našich najmenších príslušníkov z čeľade vidlochvostovité, do ktorej je v systéme zaradený. Samičky bývajú spravidla o niečo väčšie ako samčeky. Pri jeho pomerne pomalom trepotavom a často plachtivom lete ho v prírode postrehneme zriedkavejšie, lebo jeho pestré sfarbenie sa na pohyblivých krídlach stráca. Krásu motýľa si uvedomíme, až keď zosadne na vegetáciu. Samce lietajú za slnečného počasia hneď od rána a vyhľadávajú samičky na oplodnenie. Tie bývajú aktívnejšie popoludní.
Aromatická obrana
Samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v malých skupinách obvykle na rub listov. Z vajíčok sa vyliahnu približne za 8 až 9 dní húsenice a počas svojho vývoja sa štyrikrát zvliekajú. Dorastajú do veľkosti približne 30 až 35 mm. Húsenice žijú spočiatku spolu a živia sa kvetmi, kvetnými pukmi a mladými lístkami, po druhom zvliekaní sa rozliezajú a vtedy už žerú predovšetkým listy, niekedy aj plody vlkovca. Najčastejšie sa zdržiavajú na rube listov, ale nezriedka sa vyhrievajú na slnku na vrchnej strane.
Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je u nás jedinou hostiteľskou rastlinou húseníc pestroňa. Je to veľmi jedovatá rastlina s obsahom zmesi jedovatých látok, z ktorých hlavnou zložkou je kyselina aristolochová. Nielen húsenice, ktoré požierajú vlkovec, sú jedovaté, ale aj samotný motýľ, a preto sa mu predátori vyhýbajú.
Húsenica pri vonkajšom podráždení a v prípade ohrozenia vysúva mäsitý vidlicovitý oranžový nápadný útvar, odborne nazývaný osmeterium. Je to vychlípiteľná pachová žľaza umiestnená za hlavou, na chrbtovej strane predohrude. Vylučuje páchnucu aromatickú látku a bezmocnej húsenici slúži ako obrana pred predátormi.
Autor a foto poskytol: RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
Uverejnila: VČ
Viac o jedovatom krásavcovi v našej prírode, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 04/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.