Ako na seba navzájom pôsobia a ovplyvňujú sa živočíchy a rastliny? Faktom je, že živočíšno-rastlinné interakcie patria popri abiotických faktoroch k najdôležitejším činiteľom vplývajúcim na diverzitu, variabilitu a štruktúru v alpínskych ekosystémoch. K takému zámeru dospeli tvorcovia projektu Vplyv interakcií voľnej žijúcich bylinožravcov a vegetácie na procesy vo vysokohorských ekosystémoch (The Effects of Interactions Between Wild Herbivores and Vegetation on Processes in Alpine Ecosystems). Zodpovedným riešiteľom je Jozef Šibík z Botanického ústavu SAV. Projekt má trvanie do konca roka 2019.
„V súvislosti so zmenami klímy patrí výskum týchto interakcií medzi priority na celom svete. Zamerali sme sa na množstvo otázok, ktoré zostávajú stále nezodpovedané, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú konkrétneho vplyvu interakcií introdukovaných a pôvodných živočíchov v prostredí meniacej sa klímy. Našim zámerom bolo štúdium vplyvu dvoch skupín voľne žijúcich bylinožravcov (kopytníkov a väčších hlodavcov) na diverzitu alpínskej vegetácie,“ uvádzajú realizátori projektu.
Súčasťou plánovaného výskumu je štúdium samostatného, ako aj synergického vplyvu uvedených skupín pôvodných bylinožravcov. Živočíšno-rastlinné interakcie boli skúmané pozdĺž environmentálnych a geografických gradientov vo viacerých pohoriach Západných Karpát (Slovensko) a Východných a Južných Karpát (Rumunsko). Najdôležitejšími činiteľmi v alpínskych polohách sú okrem abiotických faktorov domestikovaný dobytok a veľké hlodavce žijúce v kolóniách, ktoré pôsobia ako „ekosystémoví inžinieri“. Pre zistenie vplyvu svišťov, najväčších hlodavcov v Karpatoch, na diverzitu alpínskej vegetácie a ich potenciálu ako dôležitých ekosystémových inžinierov, boli najskôr ohodnotené kombinácie environmentálnych faktorov a vegetačných typov na lokalizáciu svištích funkčných území a rôznych typov nôr. „Najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim lokalizáciu rôznych častí svištích domovských okrskov je gradient štruktúry reliéfu. Mikroreliéf spolu s environmentálnymi podmienkami utvára mikrohabitaty a determinuje príslušné typy vegetácie, ktoré sú následne využívané svišťami,“ konštatovali odborníci.
Prečo sú niektoré druhy úzko endemické a iné široko rozšírené? Štúdiu významu biologických vlastností a genetickej variability v troch skupinách blízko príbuzných taxónov z čeľade Asteraceae sa zas venujú pracovníci pod vedeným zodpovednej riešiteľky Barbory Šingliarovej. „Počas vegetačnej sezóny 2016 sme dozbierali semená skupiny Cyanus napulifer (24 populácií) na Balkánskom polostrove za účelom stanovenia produkcie semien v prírodných populáciách a prípravy pestovateľských experimentov. Na lokalitách sme odobrali tiež vzorky pôdy pre ekologické analýzy. V Rakúsku a Českej republike boli nazbierané vzorky blízko príbuzných taxónov Tephroseris longifolia agg. (T. integrifolia a T. crispa; 8 populácií) na plánované molekulárne analýzy,“ hovoria realizátori projektu.
V mesiacoch február až august 2016 boli realizované kultivačné experimenty, ktorých účelom bolo stanovenie fitnesu a kompetičnej zdatnosti zástupcov Tephroseris longifolia agg. s rôznou mierou vzácnosti. Dizajn experimentov zahŕňal 3 druhy zásahov (kontrola, pestovanie s Dactylis glomerata alebo s Achillea millefolium), realizované boli v 5 blokových opakovaniach. Rast rastlín (veľkosť a počet listov) bol monitorovaný počas celej doby trvania experimentov a na konci bola zisťovaná konečná biomasa rastlín T. longifolia agg. a oboch kompetítorov. „V priebehu roka boli testované rôzne spôsoby extrakcie genómovej DNA vzoriek Tephroseris longifolia agg., pretože sa ukázala ako problematická prítomnosť obsahových látok v listoch, do konca roka 2016 bola extrahovaná DNA cca 300 jedincov. V roku 2016 boli publikované výsledky predchádzajúcej štúdie zameranej na morfologickú, karyologickú a genetickú diferenciáciu v skupine Cyanus napulifer.“
Informácie a foto zdroj: vybrané časti zo Správy o činnosti organizácie SAV – Botanický ústav
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ