Dokážu vnímať nielen vibrácie cez šupiny na bruchu, ale aj ľudský hlas.
Zdroj: iStockphoto.com
S prichádzajúcou jarou sa prebúdza zo zimy nielen okolitá zeleň, ale aj živočíchy. Len málo zvierat vyvoláva v ľuďoch toľko strachu ako hady, ktoré môžeme v tomto období stretávať. Hoci šanca, že narazíte na jedovatého hada, ktorý vás uhryzne, a vy po jeho uhryznutí zomriete, je v porovnaní so smrťou na rakovinu, srdcové choroby alebo automobilovú nehodu minimálna. Vedci z Queenslandskej univerzity zistili, že hady môžu počuť rovnako vibrácie zeme, ako aj zvuky prenášané vzduchom a reagovať na ne.
Nemajú síce uši ako my, ale počujú
„Keďže hady nemajú vonkajšie uši, ľudia si zvyčajne myslia, že sú hluché a cítia len vibrácie, ktoré prechádzajú do ich tela cez zem,“ hovorí doktorka Christiana Zdeneková z UQ’s School of Biological Sciences.
V spolupráci s profesorom Damianom Candussom prehrávali v zvukotesnej miestnosti hadom chovaným v zajatí tri rôzne zvukové frekvencie (0 – 150, 150 – 300 a 300 – 450 Hertzov) a sledovali ich reakcie. Ich výskum je prvý svojho druhu, pretože v predchádzajúcich štúdiách využívali vedci anestéziu a hady jemne uspávali. Zdeneková a jej tím sledovali správanie hadov bez uspatia, svoje výsledky publikovali v časopise PLOS ONE.
Štrkáč. Zdroj: iStockphoto.com
- Aj hady majú zimný spánok, trvá od konca októbra až do začiatku apríla.
- Vretenica severná je jediný jedovatý had na Slovensku.
- Zmije sú jedny z najsmrteľnejším hadov, pretože sú zodpovedné za viac ľudských úmrtí ako všetky ostatné druhy hadov.
- Jed vnútrozemského tajpana (Oxyuranus microlepidotus) je schopný naraz usmrtiť približne 100 ľudí alebo až 250 000 myší.
Hady reagovali odlišným spôsobom
Vedcom sa podarilo otestovať dva typy „sluchu“ – hmatový sluch (taktilný) cez šupiny na bruchu hadov a sluch, ktorý máme aj my, ktorý šíri zvuky cez vnútorné ucho. Hady reagovali na oba typy, čiže i na zvukové vlny šíriace sa vzduchom a aj na pozemné vibrácie.
Reakcie hadov sa líšili v závislosti od príslušného rodu. Štúdia zahŕňala 19 hadov reprezentujúcich päť genetických rodín. Pytón hnedohlavý (Aspidites ramsayi) sa pohyboval smerom k zvuku, zatiaľ čo tajpany (rod Oxyuranus), jedny z najjedovatejších hadov na svete, pakobry a zmije sa od neho vzďaľovali.
Spôsob ich reakcie bol tiež iný. Najmä tajpany reagovali na zvuk obrannými spôsobmi. Zdeneková vysvetlila, že rôzne reakcie sú pravdepodobne spôsobené evolučnými tlakmi, ktoré vplývali na zvieratá počas miliónov rokov a majú im pomôcť prežiť a rozmnožovať sa.
„Pytóny hnedohlavé sú veľké nočné hady, ktoré majú menej predátorov ako menšie druhy a pravdepodobne nemusia byť také opatrné, takže majú tendenciu sa k zvuku približovať,“ konštatuje Zdeneková. Tajpany sa skôr musia obávať o svoj život a ich spôsob lovu si vyžaduje aktívne prenasledovanie koristi, takže ich zmysly môžu byť, naopak, citlivejšie.
Výsledky tejto štúdie spochybňujú zaužívaný predpoklad ľudí, že hady nepočujú zvuky, napríklad rozprávanie alebo kričanie. Vieme veľmi málo o tom, ako väčšina druhov hadov komunikuje a ako vníma svoje okolie, na základe akých informácií sa rozhoduje a čo všetko počuje. Táto štúdia však ukazuje, že zvuk môže byť dôležitou súčasťou ich zmyslového vnímania.
„Hady sú veľmi zraniteľné a plaché stvorenia, ktoré sa väčšinu času skrývajú. Stále sa máme o nich čo učiť,“ uzatvára vedkyňa Zdeneková.
Zdroj: Eurekalert, Hikemates, SME
(JM)
