Podľa vedcov má pôdny machorast potenciál odčerpať celosvetovo 7,08 miliardy ton oxidu uhličitého z atmosféry.
Zdroj: iStockphoto.com
Machorasty sú jedny z najstarších suchozemských rastlín. Nájdeme ich v každom kúsku sveta od bujných tropických dažďových pralesov až po najsuchšie púšte a dokonca aj na vetrom ošľahaných kopcoch Antarktídy. Sú jednoducho všade. Rastú v trhlinách pozdĺž ciest a chodníkov, na kmeňoch stromov, na skalách, budovách a, čo je dôležité, na pôde.
Niektorí ľudia vnímajú machorast vo svojich záhradách ako problém, no neuvedomujú si, že prináša množstvo výhod, napríklad chráni našu pôdu pred eróziou. Nová obrovská štúdia, ktorú viedli pracovníci z Univerzity Nového Južného Walesu, pripísala machorastu uznanie, ktoré si zaslúži. Zdôrazňuje jeho dôležitosť pri udržiavaní ekosystémov Zeme a jeho potenciál pri znižovaní uhlíkovej stopy.
Bez pôdnych machorastov by schopnosť Zeme produkovať zdravé pôdy, poskytovať prostredie pre mikróby a bojovať proti patogénom bola výrazne znížená.
Musíme si ho chrániť
Výsledky novej štúdie publikovanej v časopise Nature Geoscience naznačujú, že sme pravdepodobne podcenili, aké dôležité sú pôdne machorasty.
Vedci zozbierali vzorky machorastov zo 123 rôznych ekosystémov na všetkých kontinentoch vrátane Antarktídy. Zistili, že machorasty pokrývajú v skúmanom prostredí ohromujúcich 9,4 milióna štvorcových kilometrov, čo môžeme prirovnať k veľkosti Kanady alebo Číny.
Podarilo sa im ukázať, že pôda pod machorastmi má viac dusíka, fosforu a horčíka a väčšiu aktivitu pôdnych enzýmov než holé povrchy bez rastlín. V skutočnosti machorasty ovplyvňujú všetky hlavné funkcie pôdy, zvyšujú sekvestráciu uhlíka, kolobeh živín a rozklad organickej hmoty. Tieto procesy sú rozhodujúce pre udržanie života na Zemi.
Machorast. Zdroj: iStockphoto.com
Machorasty zadržiavajú vodu
Vedcov pôvodne zaujímalo, ako sa prirodzené systémy pôvodnej vegetácie, ktoré neboli príliš narušené, líšia od systémov vytvorených človekom, ako sú parky a záhrady.
Sila účinku machorastov na pôdu závisí od podmienok ich rastu. Najsilnejší účinok majú v prirodzenom prostredí s nízkou produktivitou, ako sú púšte. Dôležitejšie sú aj na piesočnatých a slaných pôdach a tam, kde sú zrážky variabilné.
Cievnaté rastliny majú vodivé (drevu podobné) pletivá na transport vody a minerálov a asimilačné pletivo slúžiace na fotosyntézu. Naproti tomu machorasty sú necievnaté rastliny: vodu a živiny absorbujú povrchom. Ich korene sú odlišné, pričom výrastky nazývané pakorienky alebo rizoidy ich ukotvujú k povrchu pôdy.
„Machorast prežíva tak, že zbiera vodu z atmosféry. Niektoré machorasty, ako napríklad tie v suchých častiach Austrálie, sa po vyschnutí skrútia, ale nezomrú. Žijú večne. Po sto rokoch sme z balíčka vybrali machorasty, postriekali ich vodou a sledovali, ako ožívajú. Ich bunky sa nerozpadajú ako pri bežných rastlinách,“ uviedol jeden z autorov štúdie.
Pozitívny vplyv na oxid uhličitý
Vedci zároveň zistili, že machorasty sú zapojené v procese odstraňovania oxidu uhličitého, ktorý extrémne mení našu klímu. Pôdny machorast má podľa nich potenciál odčerpať celosvetovo 7,08 miliardy ton oxidu uhličitého z atmosféry v porovnaní s pôdou bez machorastu. Strata len 15 percent celosvetovej pokrývky pôdnych machorastov by mala devastačné účinky.
Machorasty majú extrémnu saciu schopnosť a priťahujú častice prachu prenášaného vzduchom. Niektoré z nich potom prechádzajú do pôdy, čo má na ovzdušie blahodarný vplyv.
Les a pôda obrastená machorastom. Zdroj: iStockphoto.com
Niektoré druhy machorastov sú účinnejšie
Štúdia preukázala, že niektoré machorasty sú pre pôdu prospešnejšie ako iné. Dlhožijúce machorasty absorbujú väčšie množstvo oxidu uhličitého a hrajú lepšiu úlohu v kontrole pôdnych patogénov. Pôdy sú totižto ich obrovským rezervoárom, no pôda pod machorastmi ich obsahuje omnoho menej.
Machorasty rodu Sphagnum (rašelinník), ktoré dokážu zadržať neskutočné množstvo vody (niektoré dvadsaťnásobok svojej hmotnosti), preukázali najsilnejšie pozitívne účinky na pôdnu rozmanitosť mikróbov, húb a bezstavovcov. Sú dôležité z hľadiska prísunu živín. Nájdeme ich najmä v boreálnych lesoch.
Vedci na základe svojich zistení vyzývajú ľudí, aby nezanedbávali výhody machorastu a dobre si rozmysleli, či ho vytrhnú zo záhrady. Cieľom ďalšieho výskumu je preskúmať, či mestské machorasty dokážu vytvárať zdravé pôdy rovnako efektívne ako tie, ktoré rastú v prírodných oblastiach.
Zdroj: UNSW, Resilience
(JM)
