Hluk podľa nového výskumu sťažuje komunikáciu a spoluprácu nielen im, ale aj ďalším veľrybotvarým cicavcom.
Delfíny využívajú v hluku rôzne spôsoby komunikácie. Zdroj: iStockphoto.com
Delfíny v moriach musia podľa novej štúdie na seba kričať, aby sa dorozumeli. Hluk podľa nových zistení sťažuje komunikáciu a spoluprácu nielen im, ale aj ďalším veľrybotvarým cicavcom. Uvádza to portál čt24.
„Vo veľmi hlučnom prostredí prirodzene zvyšujeme hlas,“ hovorí Pernille Sørensenová z Bristolskej univerzity, ktorá nedávny výskum viedla. „Delfíny reagujú podobne ako my, snažia sa hluk kompenzovať,“ dodala.
Skúmali pár delfínov
Vedci skúmali pár delfínov Deltu a Reesa, pričom sledovali, ako ich schopnosť spolupráce ovplyvňuje hluk v pozadí. Chceli od nich, aby obaja stlačili v rozpätí jednej sekundy svoje vlastné tlačidlo umiestnené pod vodou na protiľahlých koncoch lagúny. Počas série 200 pokusov boli obaja vypustení z jedného bodu, pričom niekedy bol jeden z delfínov na päť až desať sekúnd zadržaný. Znamenalo to, že sa pri koordinácii museli spoliehať iba na hlasovú komunikáciu.
Výskumníci zároveň púšťali z podvodného reproduktora čoraz hlasnejšie ruchy. Aby sa delfíny v hluku dokázali dohodnúť na stlačení tlačidla, menili hlasitosť a dĺžku svojho volania. Napriek tomu sa im však komunikácia celkom nedarila, pri najmenšom hluku boli úspešní zhruba na 85 percent, pri najväčšom, porovnateľnom s tým, ktorý sa vo vodnom prostredí vyskytuje v dôsledku lodnej dopravy a vrtov, len na 62,5 percenta.
Bolo však zjavné, že sa jedince veľmi usilovali dorozumieť sa. V dôsledku hluku totiž menili reč tela, častejšie sa obracali čelami k sebe a plávali naprieč lagúnou, aby boli k sebe bližšie.
Napokon aj štúdia vedcov z Univerzity v Marylande z roku 2018 potvrdila, že na miestach s väčším hlukom, obvykle z okoloidúcich člnov a lodí, prešli delfíny, ktoré sa potrebovali dorozumieť, na vyššie „pískajúce“ frekvencie.
Hluk morské tvory dezorientuje
Vedci sa začínajú obávať vplyvu hluku vytváraného ľuďmi na morské živočíchy. Zvuk sa vodou šíri 4,5-krát rýchlejšie než vzduchom a morské organizmy sa naň spoliehajú nielen pri navigácii, ale aj hľadaní potravy, vyhýbaní sa predátorom či komunikácii medzi sebou. Zvukovými signálmi sa tiež riadia počas dvorenia a aktivít vedúcich k reprodukcii.
Bezstavovce a ryby pritom počujú prevažne nízkofrekvenčné zvuky, zatiaľ čo delfíny a veľryby zaznamenávajú veľmi vysoké frekvencie a na detekciu objektov vrátane koristi používajú aktívny sonar. Vráskavce dlhoplutvé, ktoré spievajú na nízkej frekvencii, možno pod vodou dokonca počuť až na vzdialenosť 16-tisíc kilometrov.
V ostatných desaťročiach sa však podmorská krajina radikálne zmenila z prostredia, kde prevládali prírodné zvuky, na miesto, kde v určitých oblastiach dominuje hluk spôsobený ľudskou činnosťou – lodnou dopravou, seizmickým prieskumom, ťažbou ropy či veternými elektrárňami na mori. Nárast hluku v moriach pritom môže viesť k uviaznutiu morských živočíchov na plytčinách i dekompresnej chorobe (ochoreniu v dôsledku poklesu okolitého tlaku, ktorému je organizmus vystavený; nazýva sa tiež kesónová choroba, pozn. red.).
Varovania, ktoré vás nenechajú chladnými
The Guardian nedávno informoval, že luxusná loď MV Ganga Vilas, ktorá sa v piatok 13. januára vydala na 51-dňovú plavbu a plánuje sa s pasažiermi zastaviť na 50 turistických miestach pozdĺž riek Ganga a Brahmaputra, by mohla podľa odborníkov veľmi poškodiť tamojší biotop delfína. Ten už v súčasnosti čelí viacerým vážnym hrozbám, akými sú znečistená voda či pytliactvo. Ekológovia a ochrancovia prírody upozorňujú aj na to, že delfíny žijúce v týchto vodách sú takmer slepé a nárast výletnej turistiky by mohol dokonca viesť k ich vyhynutiu.
Podľa nie takej dávnej štúdie sa narvaly vystavené pôsobeniu seizmických vzduchových diel využívaných pri prieskume v ropnom a plynárenskom priemysle začnú okamžite potápať, aby unikli pred okolitým hlukom. Podľa vedcov však morské cicavce týmito vysoko intenzívnymi ponormi spotrebujú oveľa viac energie než obvykle, a tak ohrozujú svoje zdravie.
V roku 2020 boli obyvatelia Austrálie svedkami jedného z najkatastrofálnejších masových uviaznutí veľrýb. Na západnom pobreží Tasmánie zahynulo približne 200 jedincov. Podľa výskumníkov súvisela nešťastná udalosť práve s hlukom v oceánoch.
Riešenia sú na dosah
Podľa Sørensenovej možno však problémy s hlukom vo vodných ekosystémoch postupne riešiť, už sa v tomto smere napokon objavujú i prvé snahy. Jedným z možných riešení by mohlo byť napríklad používanie bublinkových konštrukcií na tlmenie zvukov. Niektorým zvukom, ako je hučanie lodných motorov, sa ale nedá tak ľahko vyhnúť.
Neželané účinky nadmerného hluku by sa však podľa vedkyne dali zmierniť, ak ľudia pochopia, ako presne nimi produkovaný hluk vplýva na morské živočíchy. „Možno sú v roku obdobia, keď je lepšie v nejakej oblasti skrátka nebyť. Mohla by sa teda v určitých obdobiach prevádzka na istých územiach obmedziť a v iných zasa zvýšiť,“ navrhla odborníčka.
Zdroje: čt24, Cell, The Indian Express
