V posledných desaťročiach si ľudia začínajú uvedomovať, že tento užitočný hmyz masívne hynie.
Voľne žijúce druhy včiel, ako je tiež včela medonosná, sú dôležitými opeľovačmi kultúrnych i divo rastúcich rastlín. Bez nich by došlo k poklesu biodiverzity a následnému narušeniu ekosystému aj potravového reťazca. Existencia včiel má vplyv nielen na ďalšie živočíchy, ale aj na človeka.
Niekoľko tisíc druhov rastlín by nebolo schopných rozmnožiť sa a nevytvorili by plody, ktoré sú súčasťou obživy vtákov, zvierat i ľudí. Včely medonosné vytvárajú produkty, ktoré sa používajú v potravinárstve, kozmetike aj farmácii – med, vosk, propolis, materská kašička a včelí jed.
V posledných desaťročiach si ľudia začínajú uvedomovať, že tento užitočný hmyz masívne hynie. Jav dostal pomenovanie syndróm kolapsu včelstiev. Znamená to, že väčšina robotníc zmizne a zanechá za sebou opustený úľ s kráľovnou a potravou pre dospievajúce včely.
Pojem vznikol v roku 2006 a popisoval enormný úbytok včelích druhov hmyzu v západnej časti Severnej Ameriky. Podobná situácia však bola na začiatku tisícročia v Európe, Ázii aj Afrike. Ide teda o globálny problém, ktorý je potrebné riešiť. Včely opeľujú 70 zo sto druhov plodín, ktoré tvoria až 90 percent jedálnička ľudí.
Vplyvy ľudskej činnosti na včely
V odbornom príspevku, ktorý zverejnili v časopise Science, vedci analyzujú negatívne vplyvy ľudskej činnosti na včelie druhy hmyzu a ich schopnosť zberu potravy.
Včely sú vysokošpecializovaný hmyz, ktorý sa živí prevažne nektárom a peľom kvetov. Zber potravy je energeticky náročný a v prípade nepriaznivých podmienok sa môže stať, že včely nebudú schopné zabezpečiť potravu pre kráľovnú a dospievajúce jedince v úli. Včely sa naučili viacero zručností, aby prežili – vedia lokalizovať kvety, učiť sa, navigovať sa aj komunikovať.
Schopnosť včiel zabezpečiť si dostatok potravy na prežitie a rozmnožovanie ovplyvňuje aj človek. Nie vždy ide o pozitívny dopad. Autori štúdie sa zamerali na niekoľko najdôležitejších faktorov.
Poľnohospodárskej krajine chýba rozmanitosť
S rozvojom ľudských spoločností dochádza aj k zmene krajiny. Významný vplyv má industrializácia poľnohospodárstva, čo má za následok zmenu krajiny a životného prostredia v globálnom meradle.
Pre včely to znamená, že sa rozmanitosť ich potravy znižuje. Kultúrne plodiny, napríklad pšenica, ryža či kukurica, pokrývajú približne 79 percent celosvetovej pestovateľskej plochy. Okrem toho ich opeľuje vietor, a tak predstavujú len minimálny zdroj potravy pre opeľovače. Keďže sa na veľkých monokultúrach používajú herbicídy, ktoré hubia buriny, pre iné rastliny nie je priestor.
Poľnohospodári pestujú aj plodiny, ktoré vyžadujú opeľovačov. Sú to repka olejná, slnečnica, rôzne druhy ovocia a zeleniny. No obdobie, počas ktorého predstavujú pre včely potravu, je relatívne krátke – približne tri týždne. Nedokážu teda pokryť dlhšie obdobie.
Azda najlepšie vedia na túto situáciu reagovať včely medonosné, ktoré veľmi spolupracujú, za potravou dokážu doletieť ďaleko a sú schopné dlhodobo skladovať jej prebytočné množstvo v úli vo forme medu a včelieho chleba. Predstavuje to však problém pre voľne žijúce samotárske včely a čmeliaky.
„Počet opeľovačov závisí približne od dostupnosti potravy. Zvyšovaním počtu včelstiev klesá dostupnosť potravy pre voľne žijúce opeľovače. Včelstvá môžu byť zdrojom aj vírusových ochorení, prenosných na voľne žijúce druhy včiel,“ ozrejmuje zistenia entomológ Marek Semelbauer a dopĺňa, že hlavným problémom je stav krajiny.
Poľnohospodári sa nemôžu spoliehať len na jeden druh opeľovača. Pre lepšiu úrodu je dôležitá ich rozmanitosť. Entomológ vysvetľuje, že včely medonosné nie sú efektívnym opeľovačom a ich priveľká hustota môže viesť k poklesu voľne žijúcich efektívnejších druhov opeľovačov, keďže včely sú silným potravným konkurentom. Pre lepšiu úrodu pestovaných plodín je potrebné udržať rozmanitosť opeľovačov a podporovať aj voľne žijúce druhy.
Používanie chemických látok pri pestovaní plodín
Pre včely získavajúce potravu z poľnohospodárskej pôdy predstavujú riziko pesticídy, ktoré sa bežne objavujú pri analýze vzoriek medu. Medzi také patria neonikotinoidy, látky, ktoré negatívne vplývajú na navigačné schopnosti hmyzu. Ten sa pri zbere potravy ľahko stratí. Tiež ovplyvňujú schopnosť rozlišovať najvýnosnejšie kvety. V konečnom dôsledku sa znižuje počet robotníc, ktoré sú schopné doniesť do úľu peľ, a teda aj množstvo zásob potravy pre kráľovnú a dospievajúcich jedincov.
Ďalšími nebezpečnými chemickými látkami sú rôzne insekticídy a herbicíd glyfosát. Mnohé z týchto látok sú súčasťou aj iných prípravkov. Včely môžu s nimi prísť do kontaktu kŕmením sa na ošetrených plodinách, na znečistených divo rastúcich kvetoch či vodných zdrojoch. Mnohé z týchto látok môžu mať katastrofálne následky.
„Ak sa napríklad pri hľadaní potravy pravidelne strácajú zberači, hniezdo včiel môže rýchlo zoslabnúť a uhynúť, akonáhle klesne počet robotníc. V prípade včiel samotárok, ktoré musia samostatne zbierať všetky zdroje potravy na zabezpečenie svojich individuálnych hniezd, bude vplyv neefektívneho hľadania potravy na reprodukciu a veľkosť populácie pravdepodobne ešte výraznejší,“ ozrejmujú vedci.
Znečistenie má veľký vplyv
Budovaním fabrík, priemyselných parkov, závodov či dopravnej infraštruktúry dochádza k okliešťovaniu prostredia vhodného pre opeľovače. Včely tak musia za potravou lietať ďaleko a prekonávať umelé bariéry v prostredí, čím ich efektivita klesá.
Znečistenie a rušivé prvky do značnej miery ovplyvňujú život včiel. Vôňa kvetov sa pod vplyvom emisií z dopravy stráca, čo sťažuje ich hľadanie. Kontaminovaný peľ a nektár môže včely vystaviť škodlivinám vrátane kovov, ktoré taktiež obmedzujú schopnosť včiel hľadať jedlo.
Navyše tiež musia čeliť šíreniu chorôb a parazitov. Domestikované včely sa udomácnili po celom svete, vďaka čomu dochádza k rozšíreniu chorôb, voči ktorým pôvodné lokálne druhy nemajú obranu. Príkladom je parazit Nosema ceranae z Ázie, ktorý sa ale v súčasnosti rozšíril do celého sveta.
Dopady klimatickej zmeny
Meniaca sa klíma predstavuje problém najmä pre tie včely, ktoré sú väčšie a prispôsobené na chladnejšie podmienky, ako sú napríklad čmeliaky. Počas horúčav sa rýchlo prehrievajú a nedokážu zbierať potravu. Okrem toho však vplýva aj na tie druhy, ktoré sú závislé od konkrétneho druhu rastlín. Posúvaním sa obdobia kvitnutia môžu tieto včely trpieť nedostatkom potravy.
Ďalším faktorom je aj zvyšujúce sa množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, čoho výsledkom môže byť nižší obsah dôležitých živín v peli. Extrémne výkyvy počasia zase ovplyvňujú schopnosť rastlín produkovať dostatočné zdroje potravy pre opeľovače.
Čo môžeme urobiť my?
Zo štúdie vyplýva, že aktivity človeka majú značný dopad na život včiel a opeľovačov, pričom mnohé z nich majú práve negatívne dôsledky.
„Jednoduchý spôsob, ako podporiť opeľovače, je pestovať kvety. Vyhnite sa rôznym plnokvetým a prešľachteným odrodám, zväčša nemajú nektár ani peľ a opeľovače ich ani nepovažujú za kvety. Ideálne sú divé alebo aspoň divým rastlinám blízke kultivary – rôzne hluchavkovité rastliny, napríklad šalvia, materina dúška, mäta alebo oregano. Medzi včelami a čmeliakmi sú veľmi obľúbené bôbovité rastliny, napríklad ďatelina, vika, vičenec a podobne, a borákovité, teda borák, smohla, kostihoj,“ vysvetľuje pre web Veda na dosah entomológ Marek Semelbauer.
Mestské prostredie môže podľa autorov článku poskytovať včelám i čmeliakom lepšie podmienky pre život ako poľnohospodárska krajina, keďže je v nich väčšia druhová rozmanitosť rastlín. Mestské včelárstvo pritom rastie, podľa vedcov v niektorých mestách hotelieri a podnikatelia prenajímajú priestory pre úle. Príkladmi sú svetové metropoly, napríklad New York, Paríž, Viedeň či Hongkong. Ani slovenské mestá však nezaostávajú, mestské úle možno nájsť v Bratislave, Považskej Bystrici, Žiline, Zvolene či Lučenci. O vznikajúcich mestských úľoch na Slovensku si môžete prečítať v staršom článku tu. Mnohé z nich fungujú v spolupráci s projektom Mestské včely a Greenpeace Slovensko.
Tým sa však potenciál miest nemusí končiť.
„Iná možnosť je zasadiť sa o vznik mestských lúk v mieste vášho bydliska alebo u zamestnávateľa. Nie sú to výsadby kvetov, ale trávnaté plochy s vhodným druhovým zložením kosené dvakrát ročne. V niektorých prípadoch je vhodné vylepšiť druhové zloženie dosevom,“ dopĺňa Marek Semelbauer. Vedec vysvetľuje, že v mestách žijú až prekvapivo bohaté spoločenstvá včiel. Varuje však pred problémom „prevčelenia“, keď vysoké množstvo včiel medonosných negatívne vplýva na voľne žijúce samotárske druhy včiel a čmeliakov. Riešením tohto problému je zabezpečenie väčšieho množstva rozmanitých kvetov a šírenie osvety.
Centrum environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA organizuje v rámci projektu Mestské včely rôzne aktivity zamerané na podporu opeľovačov v mestách. V spolupráci so školami, univerzitami a miestnymi úradmi vytvárajú nekosené lúky lúčnych kvetov, vysádzajú medonosné rastliny a v rámci areálov škôl spolu so žiakmi zakladajú úžitkové záhrady. Výsledky ich spoločného úsilia nájdete v mestských častiach Bratislavy i vo Zvolene. Úle včiel sa nachádzajú aj v prezidentskej záhrade. Okrem toho poskytujú vzdelávacie kurzy pre školy a vytvárajú aj učebné materiály.
Na Slovensku je v posledných rokoch viditeľný záujem o včelárstvo a podporu opeľovačov. Príkladom je založenie študijného odboru včelárstvo na Prešovskej univerzite. Mnohé inštitúcie, napríklad Slovenský zväz včelárov, a občianske združenia, napríklad kRaj, usporadúvajú vzdelávacie kurzy pre deti i dospelých. Čoraz viditeľnejšie sú aktivity rôznych organizácií, ktoré sa usilujú vysádzať nové stromy či rastliny.
Ako môžu podporiť opeľovače poľnohospodári?
Okrem podpory rôznych iniciatív zameraných na zlepšovanie životných podmienok opeľovačov je potrebné zamerať pozornosť aj na pestovateľské postupy v poľnohospodárstve. Príkladom je celoplošný zákaz používania pesticídov vo Francúzsku.
„Na udržanie prosperujúcej a rôznorodej skupiny divo žijúcich opeľovačov, ktorá je potrebná na poskytovanie odolných opeľovacích služieb pre plodiny aj kvety, však bude pravdepodobne potrebná systémová zmena s posunom smerom k regeneratívnym poľnohospodárskym postupom vrátane používania krycích plodín strukovín, vyššej diverzity plodín a zníženia alebo úplného eliminovania používania pesticídov,“ píšu autori článku.
Podobný názor zastáva aj Semelbauer, ktorý poukazuje na niekoľko vhodných príkladov z poľnohospodárskej praxe, ktoré majú pozitívny vplyv na opeľovače.
„V prípade poľnohospodárov je vhodná výsadba kvetnatých pásov – v súčasnosti sú už dostupné rôzne zmesi. V prípade lúk je dôležitý správny manažment. Mulčovanie vo všeobecnosti nie je na podporu biodiverzity vhodné. Vyhovujúce je, naopak, mozaikové kosenie, respektíve posunutie termínu kosenia na koniec leta, ak lúka nie je určená na produkciu sena. Veľmi žiaduce je tiež ponechávanie rozptýlenej nelesnej drevinovej vegetácie – stromoradia, solitérne stromy a kry na lúkach a pasienkoch sú nenahraditeľné. Na udržiavanie väčších plôch je veľmi vhodná extenzívna celoročná pastva dobytka a koní,“ vysvetľuje entomológ.
V rámci Európskej únie je téma úhynu opeľovačov veľmi dôležitá. EÚ zaviedla niekoľko opatrení prínosných pre opeľovače, ako je ochrana ich prirodzených biotopov. Vydala niekoľko právnych predpisov zameraných na ochranu prírody, podporu včelárstva a obmedzenie používania pesticídov. Podrobnejšie sme o tejto téme písali tu. V súčasnosti sa na Slovensku pripravuje aj novelizácia zákona o ochrane zvierat, ktorá by sa mala týkať i včiel.
Zdroje: DOI: 10.1126/science.abn0185, Mestské včely, kRaj, Greenpeace