Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Včely miznú na celom svete, vedci bijú na poplach

Alexander Ač

Najnovšie údaje potvrdzujú, že pokles včelích druhov hmyzu je globálny. Tento trend odborníci označili za alarmujúci.

Včela na kvetine. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Problematika úbytku včiel sa do nášho širšieho povedomia dostala začiatkom tisícročia, keď médiá priniesli správy o novom kolapse včelích kolón (colony collapse disorder). Ani entomológovia nevedeli presne, čo stálo za ich narastajúcim úbytkom najmä v rozvinutých štátoch. Nebolo jasné ani to, či ide o globálny trend a či sú postihnuté všetky druhy včiel. Najnovšie údaje však potvrdzujú, že pokles včelích druhov hmyzu je realitou na celom svete a odborníci vyzývajú kompetentných, aby konali.

Trieda hmyzu (Insecta) patrí k druhovo najrozmanitejším skupinám živočíchov. Celkovo poznáme viac ako milión druhov a neustále objavujeme nové, nielen v tropických oblastiach. Odhaduje sa, že môže existovať až do 10 miliónov druhov hmyzu, pričom ich celková hmotnosť tvorí až 70-násobok hmotnosti ľudí. Iba samotných včiel je popísaných približne 20-tisíc druhov, pričom včely patria ku kľúčovým opeľovačom.

Červený zoznam ohrozených druhov Medzinárodnej únie ochrany prírody (IUCN) eviduje okolo stovky vyhynutých druhov hmyzu, čo, samozrejme, z celkového počtu predstavuje zanedbateľné číslo. Problémom však je nielen prípadné úplné vyhynutie daného druhu, ale aj pokles početnosti jedincov.

Včelí roj. Zdroj: iStockphoto.com

Včelí roj. Zdroj: iStockphoto.com

Kolaps včelích kolón = nedostatok jedla

Intenzívnejší výskum úbytku hmyzu odštartoval takzvaný kolaps včelích kolón, o ktorom začali pribúdať správy. Nejde síce o neznámy jav, ľudia sa s ním stretávajú od čias začiatku chovu včiel. Ide však o situáciu, keď väčšina robotníc včely medonosnej (Apis melliphera) zmizne a zanechá za sebou opustený úľ s kráľovnou a dostatkom potravy pre dospievajúce včely.

Názov kolaps včelích kolón bol zavedený v roku 2006 a popisoval drastický úbytok včelstiev na západe Severnej Ameriky. Podobná situácia panovala začiatkom tisícročia aj v Európe, najmä na juhu a západe kontinentu. Keď sa podobný trend prejavil v ázijských a afrických krajinách, správa OSN z roku 2011 konštatovala, že ide o globálnu záležitosť. Túto skutočnosť v žiadnom prípade nemožno brať na ľahkú váhu, keďže včely opeľujú 70 zo 100 druhov plodín, ktoré zabezpečujú ľuďom až 90 percent všetkej potravy.

Dvojicu argentínskych ekológov Eduarda Zattaru a Marcela Aizena inšpirovali nedávne správy o dramatickom úbytku včiel v mnohých lokalitách. Zaujímalo ich, či je tento trend globálny a ktorých druhov včiel sa dotýka. Pri svojom výskume využili databázu GBIF (Global Biodiversity Information Facility), ktorá v súčasnosti obsahuje takmer 1,7 milióna záznamov o živých organizmoch planéty, pričom údaje siahajú až do 18. storočia.

Hoci nejde o dokonalú štatistiku, táto databáza predstavuje najlepší zdroj informácií o globálnom vývoji biodiverzity, ktorý majú vedci k dispozícii. Argentínski vedci síce pokles včelstiev očakávali, samotné výsledky však boli aj podľa ich vlastných slov alarmujúce. Ukázalo sa, že v 80. rokoch uplynulého storočia nastal prudký pokles počtu záznamov o jednotlivých druhoch, približne až o 25 percent (obr. 1). Najväčší pokles zaznamenala Afrika (viac ako 50 percent), najnižší Austrália (menej ako 10 percent).

Včela na kvetine. Zdroj: iStockphoto.com

Včela na kvetine. Zdroj: iStockphoto.com

Čas beží, je potrebné konať

Podľa vedcov závery ich analýzy potvrdzujú hypotézu, že rýchly úbytok jednak celkového počtu včiel, jednak úbytok početnosti jednotlivých druhov (teda znižovanie biodiverzity), a to najmä v posledných desaťročiach, je naozaj globálnym fenoménom, preto si vyžaduje „okamžitú pozornosť vlád a medzinárodných inštitúcií“.

Ak by išlo totiž len o artefakt nazbieraných údajov a metodiky spracovania, počet všetkých záznamov o včelách by mal klesať, ten však v skutočnosti narastá. V najlepšom prípade sa mnohé druhy stali príliš vzácne a záznamy o nich jednoducho nie sú k dispozícii. V najhoršom prípade došlo k ich lokálnemu alebo dokonca globálnemu vyhubeniu.

Nech už je príčina poklesu záznamov o druhovej rozmanitosti včiel akákoľvek, znamená to nielen zásadný vplyv na opeľovanie kvetov a plodín po celom svete, ale aj ďalšie ekologické a ekonomické škody.

Samotná štúdia sa nesnažila určiť príčiny poklesu včelstiev, poukazuje však na potrebu spomaliť a zvrátiť ničenie habitatu (životného priestoru) včiel a zastaviť premenu krajiny, ktorá nemôže slúžiť iba na čoraz intenzívnejšie využívanie prírodných zdrojov.

Snahou by malo byť zavádzanie ekologicky prijateľných schém usporiadania a využívania poľnohospodárskej pôdy a mestskej krajiny i vypracovanie reálnych programov na zvýšenie rozmanitosti kvetov v krajine. Včelám už veľa času nezostáva.

Zdroje:

  • Tlačová správa OSN o stave včelstiev, 2011
  • Zoznam ohrozených druhov rastlín a živočíchov, IUCN
  • Zattara a Aizen, 2021, One Earth

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky