Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Chemik Jesenák: Prekvapilo ma, koľkí ľudia veria hlúpostiam, ktorými často pošlú blízkych na druhý svet

Matúš Beňo

Karol Jesenák sa popularizácii vedy venuje vyše štvrťstoročie. Pandémia ho vzhľadom na šírenie klamlivých správ nemilo prekvapila.

Anorganický chemik Karol Jesenák. Zdroj: K. J.

Anorganický chemik Karol Jesenák. Zdroj: K. J.

Rozhovor s anorganickým chemikom a autorom textov Karolom Jesenákom vznikol pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku, ktorý sa bude konať od 8. do 14. novembra. Karol Jesenák vystúpi s Renátou Józsovou v rámci spoločnej prednášky na online konferencii Populárne o vede a technike: Súčasné trendy v popularizácii, ktorá prebehne 10. novembra. Porozpráva o spolupráci s časopisom Quark, o okolnostiach, ktoré ho viedli k písaniu určitých tém, i o tom, ako v článkoch prepája viaceré vedné odbory.

S popularizáciou vedy máte dlhoročné skúsenosti, veď s časopisom Quark ste spätý takmer od jeho začiatkov v roku 1995. Aké zmeny v oblasti popularizácie vedy vnímate od obdobia, keď ste sa jej začali venovať?

Moja odpoveď bude asi sotva veľmi originálna. Štvrťstoročie je veľmi dlhá doba a nie je žiadnym prekvapením, že v popularizácii vedy sa toho udialo naozaj veľa. Možno tu zaznamenať niekoľko výrazných trendov. Prvým je kvantitatívny nárast produktov, ktoré informujú laickú verejnosť o výdobytkoch vedy a techniky. Je spojený jednak s počtom ľudí a organizácií, ktoré sú ochotné venovať sa tejto činnosti a, samozrejme, aj so zvýšeným záujmom verejnosti. Obe veci však spolu navzájom súvisia.

Druhý trend je vznik úplne nových foriem popularizácie spätých s rozvojom výpočtovej techniky, počítačovej grafiky a s internetom. Tretím je výrazné zvýšenie kvalitatívnej úrovne konvenčných foriem popularizácie vedy. Mám tým na mysli vznik nových nástrojov na grafickú úpravu textov a obrázkov a nové metódy tvorby filmových dokumentov a videosekvencií. Je toho však, samozrejme, viac. Myslím si však, že to, čo sa nezmenilo a čo sa určite nezmení asi nikdy, je tradičná kombinácia dobrých textov a obrázkov v časopiseckých článkoch a knižkách.

Rád hovoríte, že takmer celú kariéru si robíte žarty z vedy a akademického prostredia. Ako dôležitá je podľa vás táto črta pri popularizácii vedy? Musí byť popularizácia zakaždým humorná alebo by sa o to mali popularizátori aspoň snažiť? Existujú konkrétne témy, pri ktorých je to podľa vás prínosné alebo, naopak, tie, pri ktorých by ste to neodporúčali? 

Akademický život poskytuje veľa príležitostí na žartovanie. Môžete si uťahovať takmer zo všetkého a môže to byť aj každodenná rutina pri komunikácii so spolupracovníkmi i študentmi. Nedá sa spochybniť, že je to často veľmi užitočná forma komunikácie, ktorá uľahčuje riešenie rôznych problémov. Popularizácia vedy však asi nie je celkom vhodným priestorom pre tento typ humoru. Je to najmä z toho dôvodu, že je z väčšej časti určená pre laickú verejnosť, ktorá akademickému humoru zvyčajne nerozumie.

Na druhej strane je celkom dobré, ak ľudia vedia, že niektorí vedci a vysokoškolskí učitelia rozprávajú kadejaké „podivné sprostosti“, ktoré, samozrejme, nemyslia celkom vážne. Ako autor takýchto hlúpostí však musíte počítať s tým, že niekto vás bude považovať za blázna. Môže sa pýtať: „Ako tento človek môže učiť na vysokej škole?” Študenti vysokých škôl tento humor zväčša veľmi rýchlo pochopia a často sa na ňom aj podieľajú. Musia mať však na to príležitosť, pretože tento typ zábavy zďaleka neobľubuje každý.

Počas pandémie sa šírili klamlivé správy, pri ktorých sa často nedá nezasmiať. Pochádzali nielen z radov širšej verejnosti, ale aj z radov odborníkov či verejných činiteľov. Menej vtipné je však to, že tieto dezinformácie môžu negatívne ovplyvniť mnohé aspekty ľudského života. Ako to vnímate?

Pandémia koronavírusu ma veľmi nemilo prekvapila v dvoch smeroch. Jednak to bola mimoriadna neinformovanosť veľkej časti našej verejnosti o veciach, ktoré rozhodujú o našich životoch a zároveň nepochopiteľný spôsob uvažovania o pomerne jednoduchých veciach. Myslím si, že väčšina ľudí má mnohé obdivuhodné schopnosti, o ktorých sa mi môže iba snívať.

Je pre mňa preto šokujúce, ako môžu veriť tak obludným hlúpostiam, ktorými často pošlú na druhý svet aj svojich najbližších. Predstavte si napríklad, že ja ako chemik by som niekomu vykladal, že molekula vody obsahuje tri atómy vodíka a šesť atómov arzénu a ešte by som to roztruboval do celého sveta s výdatnou pomocou rozhlasu, televízie a internetu. Úplná strata súdnosti a hanby je asi nejakým módnym trendom.

Môžu situáciu, keď ľudia veria, že po očkovaní bude miesto vpichu zmagnetizované, zvrátiť popularizačné aktivity rozvíjané v oblasti vedy? Alebo je to len akýsi leukoplast na zranenie, ktoré potrebuje operáciu?

Zvrátiť túto situáciu popularizácia vedy asi nemôže, ale ovplyvniť „pomer síl“ určite môže. Zaujímavé je, že sú ľudia, ktorí si s obľubou čítajú vedecko-populárne články, ale napriek tomu dogmaticky zostávajú na „svojich pozíciách“ až do vlastného infikovania. A niekedy aj po ňom. Často je popularizácia vedy tak trochu obdivovaním nejakého „vedeckého kaviáru“, ktorý má však s bežným životom málo spoločného.

Je to asi v poriadku, ale takéto jednostranné zameranie je vážny problém, pretože naruby prevracia dôležitosť vecí z pohľadu bežného života. Byť totiž nadšený napríklad novoobjaveným minerálom s rozmerom dva milimetre je úplne v poriadku. Avšak zároveň nič nevedieť o ťažbe vápenca, dolomitu, magnezitu a iných surovín, ktoré odkrajujú veľké časti kopcov našich pohorí, je úplne absurdné. Táto ťažba má nielenže nesmierny hospodársky význam, ale zároveň je spojená aj s ťažko prehliadnuteľnými negatívami.

Neschopnosť priradenia nejakého rozumného rebríčka dôležitosti je však charakteristická pre celé obdobie dnešnej epidémie. Podľa môjho názoru by popularizácia vedy mala okrem dôležitých informácií ponúknuť aj tak trochu návod na určitý spôsob uvažovania nad bežnými vecami. To by určite mohlo poskytnúť určitú ochranu pred mnohými nezmyslami. Očakávať v tomto smere „úplné víťazstvo“ je asi dosť naivné.

Pohľad na titulku časopisu Quark (fotografia z detailu superpočítača) na pozadí jesenných stromov. Zdroj:Quark

Naposledy mal Karol Jesenák článok v októbrovom Quarku o čistení fotokatalýzou.

Na čo by sa malo podľa vás dbať pri popularizácii vedy? Dá sa to nejako zjednodušiť?

Je asi ťažké dávať nejaké všeobecné rady. Dobrá popularizácia vedy je často subjektívnou vecou vkusu, nadhľadu a snáď aj talentu. Vo všeobecnosti však platí, že by ste mali byť k svojim poslucháčom a čitateľom empatický. To znamená, že je potrebné zhodnotiť, čo môžu a čo nemôžu chápať. Ohurovať ich svojou „výnimočnosťou“ formou odborných termínov, nudy a, nedajbože, aj poučovania, že niečo už dávno mali vedieť na základnej škole, určite nie je dobrý nápad.

Možno to na niekoho zapôsobí, ale verte, že tento prístup je úplnou pedagogickou a vedecko-popularizačnou diskvalifikáciou. Pri tej príležitosti je snáď dobré povedať, že popularizácia vedy je na mnohých vysokých školách chápaná ako takmer bezcenná a navyše aj úpadková forma takmer súkromnej zábavky jej autorov.

To, že tento názor preferujú ľudia, ktorí sa nikdy k popularizácii „neznížili“, nie je žiadnym prekvapením. Určité ocenenie si však postupne začala získavať ako aktivita, ktorá ovplyvňuje počet študentov prihlasujúcich sa na naše vysoké školy. Teda punc dôležitosti si získala iba ako akási forma reklamy vlastných fakúlt.

Ako sa rozhodujete pri výbere témy, ktorej sa budete venovať?

Podnetov pre výber vedecko-popularizačných tém mám pomerne dosť, avšak preferujem také, ktoré spájajú viacero prírodovedných, prípadne aj technických odborov. Väčšina javov a objektov je totiž interdisciplinárnych, avšak školy a vedci ich často trhajú na jednotlivé vedné odbory. Najradšej mám však také témy, ktoré presahujú aj do spoločenských vied a kultúry. Takou bola napríklad história výroby výbušnín v Bratislave, publikovaná v časopise Quark v roku 2019.

Taktiež pekná sa mi zdá téma modrých farieb, o ktorej sa bude písať v tohtoročnom decembrovom čísle tohto časopisu. Je v nej chémia, fyzika, geológia, niečo z botaniky a zároveň aj kultúry a histórie. Väčšina mojich článkov sa však zámerne zaoberá obyčajnými „prízemnými“ témami, pretože si jednak myslím, že v nich možno nájsť mnoho prekvapení a vedeckého pôvabu, ale hlavne preto, že sa domnievam, že majú pomerne veľkú všeobecnovzdelávaciu funkciu.

Som rád, že v tejto aktivite nie som zďaleka sám. Zároveň vyjadrujem veľkú úctu k talentu a angažovanosti mnohých, ktorí popularizáciou vedy otvárajú oči aj mne v oblastiach, v ktorých nie som doma. Taktiež môj obdiv a úcta patria tým, ktorí túto ich aktivitu podporujú, ako je napríklad redakcia Quarku a organizátori tejto konferencie.

Konferenciu Populárne o vede a technike môžete sledovať dňa 10. novembra 2021 od 9.00 hod. kliknutím na tento odkaz.

Táto konferencia je organizovaná v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (kód ITMS: 313011T136), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.