Výsledky pozorovaní ho prekvapili. Stromy v rôznych oblastiach reagujú na otepľovanie odlišne.
Topole osikové v oblasti Great Basin v Nevade reagujú na klimatickú zmenu rôznorodo. Zdroj: Mendelova univerzita v Brne
Dendrológ Martin Šenfeldr z Ústavu lesníckej botaniky, dendrológie a geobiocenológie Mendelovej univerzity v Brne spolu s americkými kolegami študoval vzťah medzi klímou a rastom topoľov osikových (Populus tremula), známych ako osiky, v oblasti Great Basin v štáte Nevada za posledných približne sto rokov.
Pri výskume vedci využívali dendrochronologické metódy. Ukázalo sa, že postupujúca zmena klímy má na rast osík negatívny i pozitívny vplyv. Závisí to od geografickej polohy pohoria a jeho zrážkového režimu. Vedci zároveň v rámci štúdie vytipovali populácie stromov najviac ohrozených suchom. Závery výskumu následne publikovali v prestížnom časopise Forest Ecology and Management.
Medzi rozsiahlymi suchými pláňami Great Basin v Severnej Amerike sa nachádzajú izolované zalesnené ostrovčeky hôr, takzvané Sky Islands, v ktorých rastú pre danú oblasť mimoriadne ekologicky významné osiky. „Plnia celú škálu ekosystémových služieb: zadržiavajú vodu, tvoria takzvané hotspoty – teda biotopy s mimoriadnou biologickou rozmanitosťou – a vynikajú i svojou estetickou funkciou. Osiky sú ikonické dreviny severoamerického kontinentu, a keď sa na jeseň ich listy zafarbia do sýtožlta, zároveň vytvárajú vizuálne príťažlivú krajinu,“ opísal všestranný význam stromov Šenfeldr.
Výskumník osiky študoval spoločne s vedcami zo Štátnej univerzity v Utahu, z Aliancie Western Aspen a vedeckej agentúry vlády Spojených štátov amerických U. S. Geological Survey.
„Pre vedcov je štúdium drevín v oblasti, akou je Great Basin, nesmierne zaujímavé. Kľúčovou otázkou pre nás bolo, ako tam stromy reagujú na meniacu sa klímu. Otepľuje sa a s tým súvisí aj zvyšujúca sa intenzita sucha. To všetko sú kľúčové faktory, ktoré zohrávajú rolu v tom, ako sa osikám bude dariť,“ vysvetlil svoj bádateľský záujem Šenfeldr.
Študovali letokruhy
Vedci na svoj výskum použili dendrochronologickú metódu štúdia letokruhov. Letokruhy skúmali od roku 1910 do súčasnosti približne na troch stovkách stromov. Porovnávali súvislosť medzi šírkou letokruhov a rôznymi klimatickými premennými. „Výsledky poukázali na veľmi variabilnú rastovú odozvu medzi troma pohoriami Sky Islands. Osiky rastúce v suchších pohoriach Ruby a Jarbidge vykazovali rastovú depresiu a zvyšujúcu sa citlivosť na narastajúce sucho v dôsledku prebiehajúcej zmeny klímy. V mierne vlhšom pohorí Santa Rosa, naopak, vplyvom postupného nárastu teplôt od roku 1970 svoj rast zrýchľovali. Znamená to, že postupujúca zmena klímy môže mať na osiky negatívny i pozitívny vplyv,“ zhrnul Šenfeldr.
Výskumníkov táto kontrastná rastová odozva veľmi prekvapila. Výskum začali s hypotézou, že odozva bude vo všetkých pohoriach veľmi podobná. Vďaka variabilnej reakcii osík na otepľovanie klímy však napokon vytipovali populácie, ktoré budú postupujúcou klimatickou zmenou zrejme najviac ohrozené, ako aj tie, ktoré budú z nárastu teplôt zrejme profitovať.
Podporiť čo najviac osík v čase klimatickej zmeny môžu vedci práve udržiavaním komplexnej vekovej štruktúry ich populácií. Musia teda zabezpečiť, aby boli pri sebe v rámci jednej populácie rôzne staré stromy. Okrem vekovej diverzity stromov je potrebné regulovať i početné stavy zveri. V danej oblasti ide najmä o rôzne druhy jeleňov, ktoré s chuťou obhrýzajú malé semenáčiky a výmladky, čím limitujú prirodzenú reprodukciu stromov.
Zdroj: TS Mendelu
(af)
