Jediná kresba z 94 rokov starého vedeckého článku oživila záujem o pavúka, ktorý si pripravuje potravu nezvyčajným spôsobom. Jeho uhryznutie nie je také nebezpečné ako jeho vývratky.

Ilustračný obrázok: Pavúk z rodu čipkových tkáčov s perovitými nohami. Zdroj: iStock/ePhotocorp
Pavúk Uloborus plumipes sa ľudovo nazýva pavúk záhradných centier alebo čipkový tkáč s perovitými nohami. Najprv zabalí ovocnú mušku alebo inú korisť do hodvábu a potom na ňu vyvrhne toxíny.
Evolučná biologička Giulia Zancolliová z Univerzity v Lausanne vo Švajčiarsku si spomína na moment, keď si prečítala tento detail pri recenzovaní vedeckého článku iného laboratória, ktorý bol určený na možnú publikáciu v časopise, a rozhodla sa pavúka opätovne podrobne preskúmať.
Korisť zabalia do stoviek metrov hodvábu
Zancolliová a jej kolegovia publikovali štúdiu o príprave jedla Uloborus plumipes 12. júna v BMC Biology. Aby našli pavúky na štúdium, prehľadali s kolegami obchody s rastlinami a záhrady, kde pavúky záhradných centier lovia večeru. „Pravdepodobne by ste si ich ani nevšimli. Vďaka veľmi krehkým telám často skladajú predné nohy dopredu, ľahko si ich možno pomýliť s kusom suchého listu,“ vysvetlila vedkyňa.
Kúsok koristi zabalia do hodvábu, niekedy jeden úlovok zabalia do stoviek metrov. Prevažná väčšina druhov pavúkov do svojej obete vstrekuje jed z tesákov, aj keď pri niektorých nájdeme mierne odlišnosti. Prierezy hláv pavúkov U. plumipes však odhalili zaoblené svalové chumáče tam, kde by mali byť jedové žľazy.
Tesáky nemajú žiadne kanáliky s jedom
Zancolliová a jej kolegovia tiež potvrdili, že pavúčie tesáky nemajú žiadne kanáliky na vstreknutie čohokoľvek. Namiesto toho výskumníci našli v črevnom tkanive známky génov produkujúcich dostatok silných toxínov.
Biológovia si termín jed vyhradzujú pre injekčne podaný jed. Toxíny, ktoré pavúky vylúčili, najmä zo stredného čreva, sa však ukázali rovnako smrteľné ako jed bežných domácich pavúkov, ktoré zabíjali ovocné mušky uhryznutím.
Pokiaľ ide o dávkovanie, čipkový tkáč nešetrí množstvom. Svoju korisť zabalenú v hodvábe poleje toxickými vývratkami v hojnom množstve.
Na obrázku nižšie je vidieť, ako sa líšia tesáky pavúka čipkového tkáča s perovými nohami od tesákov jedovatého pavúka, ktorý korisť otrávi uhryznutím.

Tesáky druhu Uloborus plumipes (obrázok A) a Parasteatoda tepidariorum (obrázok B). Zdroj: BMC Biology
Druh U. plumipes má na špičke tesákov malé jamky (čierne šípky na zväčšenom obrázku). Na porovnanie možno uviesť, že druh P. tepidariorum, ktorý svoju korisť usmrcuje uhryznutím, má na špičke tesákov ihlovitý otvor jedovodu.
Zdroj: BMC Biology, Science News
(LDS)