Výsledky ukázali, že s infikovanými kliešťami sa môžeme stretnúť častejšie v mestských parkoch, v lesoparkoch a na záhradách.
Zber kliešťov pomocou takzvaného vlajkovania. Kliešte sa zachytia na vlajku, z ktorej sú následne odobraté pinzetou do skúmaviek. Zdroj: BC AV ČR. Autor: Václav Hönig
Vyhodnotenie údajov za minuloročnú sezónu ukázalo, že kliešte v mestských parkoch sú infikované viac ako tie v prírode. V tele každého štvrtého kliešťa vedci našli baktérie spôsobujúce lymskú boreliózu. V rade parkov bolo boréliou infikovaných aj viac než 30 percent kliešťov.
Projekt Kliešte v meste odštartoval minulý rok a potrvá ešte tri roky. S parazitológmi z Biologického centra AV ČR, v. v. i., (BC AV ČR) na ňom spolupracujú odborníci zo Štátneho zdravotného ústavu v Prahe (SZÚ) a VŠB – Technickej univerzity Ostrava (VŠB-TUO). Zapojiť sa bude môcť aj verejnosť. Vedci vyzývajú ľudí k tomu, aby nahlasovali výskyt a nahrávali fotografie kliešťov na webový portál.
„S pomocou verejnosti chceme zistiť, ktoré lokality sú vysoko rizikové a odkiaľ si domov najčastejšie prinesiete kliešťa.“ Pavel Švec, VŠB-TUO
Vyšetrili viac ako 3 000 kliešťov
Vedci počas prvých ôsmich mesiacov vyšetrili viac ako tritisíc kliešťov z mestských a prímestských parkov a lesoparkov. Otestovali ich na päť druhov baktérií, ktoré môžu spôsobovať choroby u ľudí. Takmer polovica kliešťov (44 percent) bola infikovaná aspoň jednou baktériou. Najčastejšie vedci nachádzali práve baktériu spôsobujúcu lymskú boreliózu (26 percent vyšetrených kliešťov).
Aktivitu kliešťov vedci sledujú priebežne po celý rok vo vybraných parkoch v Prahe, Ostrave a Českých Budějoviciach. Raz za sezónu zbierajú kliešte nárazovo aj vo všetkých ostatných krajských mestách Česka.
„Výrazný rozdiel sme zaznamenali medzi jednotlivými parkmi aj ich časťami podľa toho, či išlo o centrálne udržiavané mestské parky, alebo skôr o lesoparky s kríkmi a so stromami. Na rôznych miestach sme našli jedného až 72 kliešťov na sto metrov štvorcových,“ uviedol Václav Hönig z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR, v. v. i., s tým, že najviac sa vyskytujú v menej udržiavaných častiach parku. Na pravidelne kosenom trávniku sa kliešte našli len ojedinele.
Pozrite si
Kliešte v parkoch sú infekčnejšie
Je teda kliešťov v parkoch menej ako v lesoch? Podľa vedcov sa takýto predpoklad nepotvrdil. „Vo všetkých krajských mestách sme našli priemerne pätnásť aktívnych kliešťov na sto metrov štvorcových, čo je výrazne viac, ako nachádzame v lesoch,“ uviedol vedúci NRL pre dezinsekciu a deratizáciu SZÚ Martin Kulma. „Zaujímavé je, že sme ojedinele aktívne kliešte našli aj počas teplejších dní v decembri, januári a vo februári,“ dodal.
V laboratóriách BC AV ČR a SZÚ následne pomocou PCR metódy testovali kliešte na prítomnosť baktérií spôsobujúcich ochorenia u ľudí a zvierat. Okrem pôvodcu lymskej boreliózy (Borrelia burgdorferi sensu lato) sa vedci zameriavajú na príbuzné borélie spôsobujúce vracajúce sa horúčky (B. myiamotoi), ďalej pôvodcov anaplazmózy (Anaplasma phagocytophilum), neoehrlichiózy (Neoehrlichia mikurensis) a rickettsiózy (Rickettsia sp.).
„Zdravotné riziko spojené s ochoreniami prenášanými kliešťami sa nám spája najmä s návštevou lesov, ktoré sú prirodzeným prostredím výskytu kliešťov. Ako ukazujú naše výsledky, s kliešťami a aj s infekciami, ktoré prenášajú, sa môžeme stretnúť častejšie v mestských parkoch, v lesoparkoch a na záhradách než v lesoch. V mestách, kde je výraznejšia frekvencia pohybu ľudí a len málokto použije repelent pred prechádzkou v parku, či sa po návrate zo záhrady skontroluje, či nemá prisatého kliešťa, predstavuje mestská zeleň vysoké zdravotné riziko,“ vysvetlila Kateřina Kybicová, vedúca NRL pre lymskú boreliózu SZÚ.
Dodáva, že rovnaké výsledky vysoko infikovaných kliešťov pozorujú v pražských lesoparkoch posledných desať rokov. Odborníci sa preto snažia identifikovať i podmienky, za ktorých sa populáciám kliešťov a nimi prenášaným baktériám v mestách darí, aby mohli navrhnúť postupy, ako riziko infekcie minimalizovať.
Pomôcť môže aj verejnosť
Do sledovania aktivity kliešťov, a to nielen v mestách, sa bude môcť zapojiť aj verejnosť. Odborníci vyvíjajú aplikáciu, ktorá by mala byť dostupná na prelome rokov 2024/2025. Pomocou nej budú môcť ľudia hlásiť nálezy prisatých kliešťov, či už na ľuďoch, alebo na domácich zvieratách, a kliešťov, ktoré našli napríklad na záhrade. Nálezy potom budú uverejnené na interaktívnej mape. „S pomocou verejnosti chceme zistiť, ktoré lokality sú vysoko rizikové a odkiaľ si domov najčastejšie prinesiete kliešťa,“ uviedol Pavel Švec z VŠB-TUO.
Ukážka takzvanej Klíšťapky. Zdroj: Klíšťata ve městě
Vďaka tomu, že sa zapojí aj verejnosť, odborníci získajú dôležité informácie o tom, kde a kedy počas kliešťovej sezóny sa človek môže najčastejšie stretnúť s kliešťom. Tieto poznatky im potom pomôžu pri zostavovaní odporúčaní a preventívnych opatrení, ktoré treba dodržiavať pri pobyte v prírode, či už v udržiavanom mestskom parku, v lesoparku, alebo v lese.
Projekt Kliešťami prenášané bakteriálne nákazy v urbánnych oblastiach – kde číha skutočné riziko infekcie? je financovaný z Programu na podporu zdravotníckeho aplikovaného výskumu Ministerstva zdravotníctva ČR.
Podrobné výsledky si môžete pozrieť na stránke www.klistatavemeste.cz
Zdroj: TS Biologického centra AV ČR, v. v. i.
(zh)
