Mgr. Miroslav Ovečka, PhD., vedecký pracovník Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied. Po absolvovaní Gymnázia v Skalici v roku 1985 študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium so zameraním na fyziológiu rastlín ukončil v roku 1991. V súčasnosti pracuje ako vedecký pracovník v oddelení fyziológie rastlín Botanického ústavu SAV. Cieľom výskumnej práce oddelenia fyziológie rastlín je štúdium morfogenézy koreňových buniek a fyziologických a štruktúrnych odpovedí rastlín na stresové podmienky prostredia a následné poznávanie mechanizmov procesov vývinu rastlinných buniek a mechanizmov ich adaptácie na nepriaznivé podmienky s dôrazom na abiotický stres. Použitím mikroskopických, cytochemických a imunofluorescenčných techník študuje úlohu cytoskeletálnych zložiek a niektorých regulačných látok (napr. MAP kinázy) v týchto procesoch. V roku 1999 absolvoval študijný pobyt na Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität v Bonne (Nemecko), v rokoch 2003 – 2005 absolvoval študijný pobyt na Institute of Ecology and Conservation Biology, University of Vienna (Rakúsko), a v rokoch 2008 - 2010 absolvoval študijný pobyt na Institute de Agrobiotecnologia, Pamplona (Španielsko).
Biológia rastlín sa venuje základným otázkam, ako sú: generované bunky rastlinného tela, to ako sa z nich tvoria pletivá a orgány a akým spôsobom je celý rastlinný organizmus udržiavaný vo funkčnom stave. Rastlina predstavuje veľmi dôležitý modelový objekt, ktorý nám pomáha pochopiť základné procesy formovania mnohobunkových organizmov. Veľmi atraktívne je štúdium medzibunkových interakcií, ktoré tvoria základ komunikácie medzi bunkami navzájom v rastline, ale aj medzi rastlinami. Rastlina však dokáže aj viac. Je schopná vnímať tlak, teplotu, smer gravitácie alebo stres. Rastliny dokonca používajú pamäť. Napríklad stres z nedostatku vody si rastlina nejakým spôsobom zapamätá a v budúcnosti vie na nedostatok vody reagovať lepšie ako rastlina, ktorá nedostatok nikdy nepoznala. Aj keď sa rastliny v podstate nedokážu hýbať ako živočíchy, vedia svoje okolie účinne ovplyvňovať. Vylučujú špeciálne látky, ktorými privolávajú alebo odpudzujú iné rastliny a živočíchy. Mohli by sme to nazvať akousi „chemickou rečou rastlín“. Týmito otázkami sa zaoberá nová kontroverzná vedecká disciplína, neurobiológia rastlín. Nejde síce o hľadanie nervov v rastlinách, ale princípom prenosu signálov v rastlinách sa venuje intenzívne. Rastlinné bunky vykazujú akčné potenciály, ktoré majú úplne rovnaké fyzikálne a fyziologické charakteristiky ako u živočíchov alebo u ľudí. Rastlinné bunky sú schopné prenášať vzruchy pomocou akčných potenciálov a chemikálií. Okrem toho je každá rastlinná bunka schopná prijímať signály, čiže dokáže fungovať ako senzorický neurón. Ide teda o novú oblasť rastlinnej biológie, ktorá objasňuje princípy signalizácie a správania sa rastlín.
