Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci teraz vedia, kde v mozgu regulujeme naše emócie. Neovláda ich však každý

VEDA NA DOSAH

Odborníci ako jedni z prvých rozlíšili mozgovú aktivitu súvisiacu s vytváraním emócií od ich regulácie.

Myšlienky a emócie. Zdroj: iStockphoto.com

Myšlienky a emócie. Zdroj: iStockphoto.com

Priznajme si, že všetci zažívame dni, keď nevieme, kde nám hlava stojí, a máme chuť vykričať sa, no neurobíme to. Čo nám bráni? Odpoveď spočíva v našich pozoruhodných mozgoch a ich sofistikovaných systémoch regulácie emócií. Hoci vnímame nepriaznivé udalosti okolo nás, jednotlivé časti mozgu nám pomáhajú prehodnotiť situáciu a namiesto utápania sa môžeme získať novú perspektívu. Niekomu to ide viac, niekomu menej. Ide však o zásadný rozdiel v tom, ako sa cítime, správame a ako sa rozhodujeme.

Meditácia. Zdroj: iStockphoto.com

Meditácia. Zdroj: iStockphoto.com

Vieme s nimi pracovať?

Niektoré problémy spojené s duševným zdravím súvisia podľa odborníkov s neschopnosťou človeka byť flexibilným a preorientovať myšlienky. Pretrvávajúce negatívne pocity tak sťažujú vnímanie situácie v inom svetle.

Vedci z Dartmouthu ako jedni z prvých vo svojej štúdii rozlíšili mozgovú aktivitu súvisiacu s vytváraním emócií od regulácie emócií. Zistenia, ktoré publikovali v časopise Nature Neuroscience, vrhajú nové svetlo na to, ako vnímame možnosť pracovania s emóciami.

Štúdia skúmala dobrovoľníkov, ktorým sa zobrazovali nepríjemné obrázky, napríklad krvavé scény a strašidelné zvieratá, zatiaľ čo sa pomocou funkčnej magnetickej rezonancie zaznamenávala ich mozgová aktivita. Potom ich požiadali, aby zmenili (preorientovali) svoje pocity z obrázkov a snažili sa nevnímať ich negatívne. Odborníci mohli vďaka tomu sledovať aktiváciu centier regulácie emócií v mozgu. Vzápätí prezentovali účastníkom neutrálny obrázok, ktorý odrážal ďalšiu zmenu v mozgu.

Ktoré oblasti regulujú emócie?

Skúmaním nervovej aktivity mohli vedci identifikovať oblasti, ktoré sú aktívnejšie, keď sú emócie regulované, ako keď len vznikajú. Zistili, že časti v prednej prefrontálnej kôre, oblasti mozgu, ktorá sa podieľa na komplexnom uvažovaní a plánovaní, sú kľúčové pre reguláciu našich emócií.

Čím viac dokázali účastníci aktivovať tieto oblasti, tým boli odolnejší voči prežívaniu niečoho negatívneho bez toho, aby sa ich to dotklo. Tieto zistenia podporujú aj iné výskumy, ktoré spájajú dané oblasti s lepším duševným zdravím a so schopnosťou odolávať pokušeniam a vyhýbať sa drogovej závislosti.

Výsledky prekvapili vedcov pri pozorovaní časti stredného mozgu, zvanej amygdala. Tá sa považuje za centrum emócií a má dôležitú úlohu pri formovaní a ukladaní pamäťových stôp spojených s emocionálnymi udalosťami. Je v nej uložené to, čo je archaické, napríklad základné mechanizmy potrebné na prežitie. Fascinujúcim zistením bolo, že oblasť bola rovnako aktívna bez ohľadu na to, či účastníci aktívne regulovali svoje emócie alebo nie.

„Je to skutočne kôra, ktorá je zodpovedná za generovanie emocionálnych reakcií ľudí tým, že mení spôsob, akým vnímame a pripisujeme význam udalostiam okolo nás,“ vysvetľuje Ke Bo, hlavný autor štúdie.

Synapsy neurónov. Zdroj: iStockphoto.com

Synapsia neurónov. Zdroj: iStockphoto.com

Neurotransmitery ovládajú emócie

Výskumníci sa tiež zaujímali o neurotransmitery, ktoré fungujú medzi neurónmi ako neuroprenášače informácií, čím spolu komunikujú. Patrí k nim napríklad dopamín, známy svojou úlohou v systéme odmeňovania a motivácie, alebo serotonín, ktorý je spojený s reguláciou nálady.

Štúdia z Dartmouthu priniesla významné zistenie. Oblasti mozgu zapojené v regulácii emócií majú zrejme vysokú koncentráciu receptorov pre špecifické neurotransmitery.

„Naše výsledky ukázali, že receptory pre kanabinoidy, opioidy a serotonín boli obzvlášť zastúpené v oblastiach, ktoré sa podieľajú na regulácii emócií,“ uviedol Tor Wager, jeden z autorov štúdie.

Ak chcete vyvinúť účinnejšiu liečbu, je nevyhnutné pochopiť, ako interagujú neurotransmitery s mozgovými systémami zodpovednými za reguláciu emócií. Účinky liekov na depresiu a iné ochorenia môžu čiastočne fungovať tak, že zmenia spôsob, akým premýšľame o životných udalostiach, a našu schopnosť sebaregulácie.

Antidepresíva sa napríklad často zameriavajú na zvýšenie dostupnosti serotonínu v mozgu. Podľa novej štúdie by mohli lieky okrem zlepšenia nálady tiež zvýšiť schopnosť ovládať naše emócie. Odborníci zároveň plánujú cieliť na terapeutické prístupy, ktoré nám pomôžu zistiť, prečo a ako je potrebné kombinovať psychologické a farmaceutické prístupy do integrovaných liečebných postupov.

Zdroj: ScienceDaily, Earth

(JM)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky