Prof. RNDr. Ján Turňa, CSc. – vedec, molekulárny biológ, vedúci Katedry molekulárnej biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR. Vo svojej vedeckovýskumnej práci sa zaoberá molekulárnou biológiou prokaryotov, reguláciou génovej expresie a využitím metód molekulárnej biológie v biotechnológii.
Ján Turňa (1955) pochádza z Podbrezovej. Študoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po absolvovaní štúdia v roku 1978 zostal pracovať na Katedre biochémie, najskôr ako asistent a odborný asistent. V roku 1987 sa habilitoval na docenta (v odbore Biochémia) a v roku 2004 bol vymenovaný za profesora v odbore Molekulárna biológia.
V roku 1981 ako prvý na Slovensku pripravil rekombinantnú DNA. V roku 1991 začal rozvíjať metódy génového inžinierstva in vivo využitím známych, ale aj nových originálnych vektorov založených na derivátoch transpozičného bakteriofága Mu. Zlepšenie vlastností rekombinantného kmeňa Escherichia coli – producenta aminokyseliny L-treonínu.
V rokoch 1987 – 1992 bol riaditeľom Ústavu biochémie a biotechnológie Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1992 pôsobí na Katedre molekulárnej biológie PriF UK v Bratislave, od roku 1997 je vedúcim katedry. Popri pedagogickej a výskumnej práci sa venuje popularizácii molekulárnej biológie a jej aplikáciám v biotechnológii.
V prvej polovici 90‑tych rokov pôsobil ako hosťujúci profesor na univerzitách v Los Angeles a v Paríži. V rámci Európskeho projektu BITECHUNTE sa zúčastnil na výučbe európskych biotechnológov na univerzite v Perugii v rokoch 2002 – 2008.
Prof. Ján Turňa je členom viacerých vedeckých a odborných spoločností: predsedom Slovenskej spoločnosti pre biochémiu a molekulárnu biológiu, predsedom spoločnej komisie doktorandského štúdia v odbore molekulárna biológia, predsedom komisie pre biologickú bezpečnosť pri MŽP SR, ako aj členom Vedeckej rady UK v Bratislave. Pôsobil ako člen Vedeckej rady SAV, člen Národného komitétu pre biochémiu a molekulárnu biológiu, predseda Rady APVV pre prírodné vedy, tajomník Slovenskej biotechnologickej spoločnosti.
Bol dlhoročným delegovaným zástupcom za SR v dvoch významných medzinárodných organizáciách – v KBBE NET (Knowledge Based Bio-Economy Network) a v Konzorciu pre európsku infraštruktúru ERIC (European Research Infrastructure Consortium) pri Európskej komisii. V súčasnosti je delegátom Slovenskej republiky v EMBL (European Molecular Biology Laboratory).
V roku 2014 sa stal laureátom 4. ročníka ceny European Projects Awards. European Projects Association Advisory Board ocenil jeho prínos k rozvoju EÚ prostredníctvom realizácie európskych projektov. V rámci svojho pôsobenia vo výskume sa venuje efektívnemu transferu nových technológií a inováciám v biomedicínskom výskume.
Je spoluautorom troch monografií a dvoch vysokoškolských učebníc. Na svojom konte má 7 patentov, viac ako 200 publikačných výstupov a viac ako 800 citácií.
Prof. RNDr. Ján Turňa, CSc., v prvej vedeckej kaviarni Veda v CENTRE v máji 2008
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, náš dnešný rozhovor bude tak trochu aj o výročiach. Pred 90-timi rokmi (v roku 1928) objavil Alexander Fleming nové antibiotiká, ktoré sa v klinickej praxi používajú už vyše 70 rokov. Vy ste pred 10-timi rokmi (v máji 2008) prezentovali tému Éra antibiotík končí, čo ďalej? na prvom stretnutí verejnosti s osobnosťami vedy a techniky pod názvom Veda v CENTRE. Čo je nové v ére antibiotík?
J. TURŇA: Väčšina farmaceutických spoločností dnes zastavila alebo výrazne obmedzila investície do výskumu a vývoja nových antibiotík na liečbu rastúcej prevalencie bakteriálnych infekcií. Prečo je tomu tak? Za posledné dve desaťročia bolo objavených veľmi málo nových antibiotík, čísla sa pohybujú rádovo v desiatkach. Pričom väčšina z nich bola vyvíjaná rôznymi modifikáciami na báze už skoršie objavených antibiotík.
Produkcia antibiotík z pôvodných kmeňov je obyčajne veľmi nízka, preto je nevyhnutné vylepšovať produkčné vlastnosti pôvodných kmeňov šľachtením, ktoré je v rámci výskumnej práce časovo náročné a cesta, ktorou sa dostáva liečivo od jeho objavenia, šľachtenia, klinických skúšok a procesu výroby, je zdĺhavá. Mnohé antibiotiká počas svojej cesty ku konečnému spotrebiteľovi – pacientovi, strácajú patentovú ochranu. Okrem toho, mnohé antibiotiká, ktoré boli objavené skôr, disponujú vedľajšími toxickými účinkami na organizmus, nie sú dostatočne špecifické. Ľahký prístup k antibiotikám viedol k ich nadmernému použitiu až zneužitiu.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa hľadajú nové cesty a multidisciplinárne prístupy v boji proti patogénom, je však enormný nárast rezistencie vrátane multirezistencie bakteriálnych kmeňov voči niektorým antibiotikám. Jednou z nádejí, ktorá by pomohla výskumníkom uspieť v tomto boji, je využitie bakteriofágov, ako staro-nových biologických faktorov schopných čiastočne nahradiť antibiotiká. Ide o „Fágovú terapiu“, hoci aj tá má isté obmedzenia a nedá sa použiť globálne. Veľké farma firmy neprejavujú záujem o vývoj aj z ekonomického hľadiska.
Prvé stretnutie vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE 21. 5. 2008
M. B.: Vedci upozorňujú na výrazný nárast rezistencie voči antibiotikám. Sú známe príčiny?
J. TURŇA: Multirezistencia bakteriálnych kmeňov voči používaným antibiotikám je novou globálnou hrozbou, ale nie je to nový biologický fenomén. Vlastnosti multirezistentných kmeňov sú výsledkom „mikroevolúcie“ (migrácia rezistencie v rámci nových kmeňov). Je tiež známe, že baktérie tvoria biofilmy, kolonizujú povrchy, rastú ako štruktúrované komunity s viacbunkovými biofilmami, ktoré sú obklopené vlastnou produkovanou polymérnou matricou. Táto vlastnosť mikrobiálnych spoločenstiev im umožňujú prežiť v nepriaznivých podmienkach a vytvárať ochrannú bariéru proti dostupným liečivám. To vedie v konečnom dôsledku k pretrvávajúcim a chronickým infekciám. Nedávne údaje poukazujú na fakt, že takmer 65 % infekcií je spôsobené tvorbou biofilmov.
Niekoľko proteomických štúdií ukázalo, že rezistentné mikrobiálne kmene majú zvýšenú expresiu niektorých proteínov, ktoré sa podieľajú na virulencii, odolnosti voči antibiotikám a ochrane DNA. Vo všeobecnosti má nezastupiteľnú úlohu vo výskume prístup „omics“, ktorý integruje genomiku, proteomiku, metabolomiku a transcriptomiku. Tie sa považujú za zásadné pri výskume antibiotickej /antimikrobiálnej rezistencie.
M. B.: Pred 40-timi rokmi (v roku 1978) ste skončili štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a vyše 20 rokov ste vedúcim Katedry molekulárnej biológie na tejto fakulte. Ako hodnotíte súčasné podmienky na fakulte v porovnaní s rokmi, keď ste tam študovali Vy?
J. TURŇA: Prírodovedecká fakulta UK je multidisciplinárnou experimentálnou fakultou, preto je rozhodujúce, aby bola v súčasnom vedeckom výskume dobre „vyzbrojená“ laboratórnou technikou a modernými prístrojmi. Aby jej infraštruktúra zodpovedala vybaveniu európskych laboratórií. Kým v minulosti stačilo mať vo výskume základné laboratórne prístroje, niekedy takpovediac vyrobené „na kolene“, v dnešnej dobe je požiadavka na špecializované drahé prístrojové vybavenie a jej akumuláciu v rámci výskumných pracovísk.
Vybavenosťou prístrojmi je fakulta a mnohé jej katedry podstatne na omnoho vyššej úrovni ako bolo za čias, keď som študoval ja a moji talentovaní študenti. Nezabúdajme dodať, že budovanie infraštruktúry bolo umožnené aj vďaka financiám získaným z európskych investícií prostredníctvom projektov. Mnohí pracovníci na fakulte ich s obľubou využívajú takpovediac „bez námahy“, avšak nemôžem odhliadnuť od sprievodného dosť častého javu podieľať sa na ich administrovaní.
To, čo teraz chýba na fakulte, je možno „honba“ študentov (česť výnimkám) za poznaním a schopnosť „oddať sa“ práci v laboratóriu, neúnavne hľadať odpovede na otázky a snažiť sa interpretovať a chápať svoje experimenty a pokúsiť sa navrhovať nové riešenia. To, čo majú študenti naviac, je slobodný prístup k novým informáciám prostredníctvom rôznych vedeckých databáz.
Prvým hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE bol prof. Ján Turňa
M. B.: Je na Slovensku dosť záujemcov o štúdium prírodných vied?
J. TURŇA: Sledujeme v súčasnosti pokles záujmu študentov o štúdium prírodných vied v porovnaní s minulými obdobiami. V podstate kopíruje tento trend, aký vidíme aj v západnej Európe, k čomu zrejme prispieva aj celkový status, aký majú vedci v spoločnosti, ako nazerajú a stavajú sa politické elity k otázke financovania vedy a výskumu.
Na univerzitných pracoviskách ostávajú študenti, ktorí majú záujem pôsobiť v základnom výskume. Je potreba ich motivovať a vzdelávať ich pre potreby v aplikovanom výskume. Preto je naozaj dôležité ukázať, že výsledky vedy v základnom výskume sa musia prenášať do aplikovaného výskumu a do rôznych hospodárskych odvetví. Poučme sa tým, ako to robia vyspelé krajiny. Tu treba zdôrazniť potrebu propagácie vedy a ukázať osobnosti výskumníkov, ktorých životný štýl a práca pre spoločnosť má svoje čaro. Nie je to len „hra“ v laboratóriách.
M. B.: Aký máte názor na odchod mladých talentovaných vedcov do zahraničia a výzvu na ich návrat? Čo by v tejto situácii pomohlo?
J. TURŇA: Po ukončení postgraduálneho štúdia by mal každý študent realizovať študijný pobyt v laboratóriách v zahraničí, aby získal prehľad a nadobudol nové zručnosti na špičkových prístrojoch, ale tiež aby sa zúčastnil a pozoroval, ako sa organizuje veda na iných svetových pracoviskách. Cieľom by ale malo byť, aby získané „know-how“ vedel priniesť naspäť na domáce pracovisko a byť úspešným vedcom na domácej pôde.
M. B.: Ako najradšej relaxujete a čím si dobíjate energiu?
J. TURŇA: Už v mladosti počas svojich vysokoškolských štúdií som mal svoje hoby, ktoré vtedajší moji študenti dobre poznali. Bol to môj veľký záujem o informačné technológie, samozrejme vtedy na trochu inej úrovni, ako ju poznáme dnes. Svoju záľubu som si preniesol aj na svoje terajšie pracoviská. Všetok svoj voľný čas venujem svojej rodine, ale najmä svojim malým vnúčikom a svojim deťom. Napĺňajú ma radosťou.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Prof. RNDr. Ján Turňa, CSc., bude hosťom jubilejného 10. ročníka vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, kde vystúpi na tému: Ako ďalej bez antibiotík? Vedecká kaviareň, ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR, sa uskutoční vo štvrtok 31. mája 2018 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, na Patrónke, v Bratislave. Vstup pre verejnosť je voľný!
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: NCP VaT pri CVTI SR a UK v Bratislave