Mikroskopii sa venoval iba ako koníčku, no podarilo sa mu urobiť niektoré z najdôležitejších objavov mikrobiológie.
Holandský mikrobiológ Antoni van Leeuwenhoek. Zdroj: reddit.com
V dnešný deň si svet pripomína 300. výročie úmrtia svetoznámeho mikrobiológa, ktorý začal odhaľovať dovtedy neviditeľný živý svet.
- K mikroskopii ho priviedla Hookova Micrographia, dielo, ku ktorému sa van Leeuwenhoek dostal v roku 1668 na návšteve Londýna a ktoré zobrazovalo Hookove pozorovania mikroskopom.
- Od roku 1673 pravidelne informoval o svojich výsledkoch londýnsku Kráľovskú spoločnosť. Postupne jej napísal viac listov ako ktorýkoľvek iný vedec v dejinách.
- Spoločnosť sa k nemu spočiatku stavala skepticky, no Hooke napokon zopakoval niektoré van Leeuwenhoekove experimenty a jeho objavy potvrdil.
- Van Leeuwenhoek vyrobil vyše 500 mikroskopov, z ktorých mnohé slúžili na špeciálne pozorovania. Niektoré z prístrojov vydržali dodnes.
Antoni van Leeuwenhoek sa narodil v roku 1632 v holandskom Delfte ako syn košikára. Pracoval v strýkovej práčovni ľanu a ako dvadsaťročný si otvoril obchod s textilom, v ktorom pracoval do konca života. Nebol zvlášť bohatý, nemal ani vyššie vzdelanie, ani univerzitné tituly a nepoznal iné jazyky než rodnú holandčinu. Obchod, ktorý prevádzkoval, ho však uživil a umožnil mu pestovať i ušľachtilý koníček: vo voľnom čase sa venoval mikroskopii.
Niekedy pred rokom 1668 sa van Leeuwenhoek naučil brúsiť šošovky a vyrobil jednoduché mikroskopy, cez ktoré začal pozorovať drobný svet okolo seba.
Vedecká komunita ho spočiatku ako amatéra medzi seba neprijala. So zručnosťou, s usilovnosťou, nekonečnou zvedavosťou a otvorenou mysľou, nespútanou vedeckými dogmami, sa van Leeuwenhoekovi napokon podarilo urobiť niektoré z najdôležitejších objavov mikrobiológie.
Vedeckej komunite priblížil mikroskopický svet
Práve van Leeuwenhoek objavil baktérie, voľne žijúce parazitické riasy zaradené dnes do ríše Protista, spermie, krvinky, mikroskopické háďatká a ďalšie voľným okom neviditeľné organizmy.
Mikroskopický svet sa vďaka nemu dostal do povedomia vedcov.
Jednoduché výkonné lupy
Všetky van Leeuwenhoekove prístroje boli v zásade jednoduché výkonné lupy. Od zložených mikroskopov, aké sa v laboratóriách používajú dnes, mali veľmi ďaleko. Išlo o veľmi jednoduché zariadenie, ktoré využíva iba jednu šošovku a je namontované do malého otvoru v mosadznej doske, tvoriacej telo prístroja. Vzorka určená na pozorovanie sa nasadila na ostrý hrot trčiaci pred objektívom. Jej poloha a zaostrenie sa dali nastaviť otáčaním dvoch skrutiek. Celý prístroj meral 8 až 10 centimetrov a jeho používateľ ho musel držať v blízkosti oka. Pozorovanie mikrosveta si vyžadovalo dobré osvetlenie a veľkú trpezlivosť.
Van Leeuwenhoekov špeciálny mikroskop (vľavo) a mikroskopické nálezy červených krviniek a granulogytu a zvonovitého nálevníka Vorticella. Zdroje: ucmp.berkeley.edu/ncbi.nlm.nih.gov
Zložené mikroskopy, ktoré využívali viac ako jednu šošovku, boli vynájdené už okolo roku 1595, takmer 40 rokov pred van Leeuwenhoekovým narodením. S nimi uskutočnil svoje objavy anglický fyzik Robert Hooke či holandský biológ Jan Swammerdam. Hoci je van Leeuwenhoek niekedy považovaný za vynálezcu mikroskopu, nie je to celkom pravda.
Dvestonásobné zväčšenie obrazu a vyšší jas
Van Leeuwenhoek dokázal vďaka zručnosti v brúsení šošoviek, prirodzene ostrému zraku a starostlivo nastavenému osvetleniu miestnosti, v ktorej pracoval, zostrojiť mikroskopy, ktoré zväčšili pozorovaný objekt viac ako 200-krát a mali jasnejší obraz než prístroje ktoréhokoľvek z jeho kolegov.
Najal si vlastného ilustrátora
Okrem toho sa od iných líšil aj nekonečnou zvedavosťou. So zanietením pozoroval takmer všetko, čo sa dalo umiestniť pod šošovku a precízne opisoval, čo videl.
Keďže sám nevedel dobre kresliť, najal si ilustrátora. Väčšina jeho opisov mikroorganizmov je tak dobre rozpoznateľná.
O svojich pozorovaniach písal listy
V roku 1673 začal van Leeuwenhoek písať listy novovytvorenej Kráľovskej spoločnosti v Londýne a pokračoval v tom nasledujúcich 50 rokov. Písal spravidla v holandčine, až neskôr boli jeho listy preložené do angličtiny a latinčiny a vytlačené vo Philosophical Transactions of the Royal Society. V prvom liste priblížil Kráľovskej spoločnosti niekoľko pozorovaní včelích žihadiel. O rok nato, 7. septembra 1674, v liste opísal pozorovania vody v jazere a zelenú charofytovú riasu Spirogyra.
Van Leeuwenhoek začal písať listy novovytvorenej Kráľovskej spoločnosti v Londýne v roku 1673. Zdroj: ncbi.nlm.nih.gov
V liste z 25. decembra 1702 sa venuje mnohým riasam z ríše Protista a zvonovitému nálevníkovi Vorticella. V septembri 1683 si Kráľovská spoločnosť prečítala, ako pozoroval povlak na svojich zuboch. Pozorovanie zopakoval aj na dvoch dámach (pravdepodobne na manželke a dcére) a na dvoch starých mužoch, ktorí si v živote nečistili zuby.
V spomínanom liste sa zmienil, že v ústach jedného zo starých mužov údajne pozoroval „neuveriteľne skvelé spoločenstvo živých organizmov, ktoré sa pohybovalo svižnejšie než čokoľvek iné, čo dovtedy videl“.
Išlo o jedny z prvých pozorovaní živých baktérií, ktoré boli kedy zaznamenané.
Tkanivá, kryštály, fosílie aj jednobunkovce
Van Leeuwenhoek neotáľal a preskúmal aj živočíšne a ľudské tkanivá, minerálne kryštály či fosílie. Ako prvý uvidel mikroskopického dierkavca, objavil krvné bunky a ako prvý uzrel živé spermie zvierat. Objavil mikroskopické hlístovce a vírniky patriace k prvoústovcom.
Pozrite si
V roku 1680 van Leeuwenhoeka vymenovali za riadneho člena Kráľovskej spoločnosti. Konečne sa tak pripojil k Robertovi Hookovi, Henrymu Oldenburgovi, Robertovi Boylovi, Christopherovi Wrenovi a ďalším osobnostiam tej doby, aj keď sa s nimi v skutočnosti nikdy nestretol.
V roku 1698 predviedol ruskému cárovi Petrovi Veľkému, ako cirkuluje krv v kapilárach úhora.
Vo svojich pozorovaniach van Leeuwenhoek oddane pokračoval až do smrti 26. augusta 1723.
Zdroje: ucmp.berkeley.edu, Wikipedia
Kniha vědy: Universum, 2015.
