Ochorenie, ktoré prenáša voš šatová, sa mohlo pred tisíckami rokov objaviť vďaka vlne, novému „módnemu trendu“, domnievajú sa vedci.
Počiatky používania vlny priniesli človeku aj nové ochorenie. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/ermess
Starobylé genómy baktérie Borrelia recurrentis vyvolávajúce ochorenie návratnej horúčky (louse-borne relapsing fever – LBRF) naznačujú, že sa patogén vyvinul z menej smrteľnej infekcie prenášanej kliešťom asi pred 5 000 rokmi.
Stalo sa tak krátko po tom, ako ľudia na Blízkom východe začali domestikovať ovce a začali využívať vlnu na výrobu odevov. Vlna poskytuje vhodné prostredie pre vajíčka vši šatovej (Pediculus humanus) – uviedla Pooja Swaliová, genetička z University College London (UCL), ktorá je jednou z vedúcich štúdie, publikovanej v máji v časopise Science.
Sekvenovanie starobylých patogénov prehlbuje naše poznatky o minulých epidémiách. Tiež prispieva k hlbšiemu pochopeniu toho, ako ľudské aktivity vplývajú na vývoj infekčných hrozieb v súčasnosti.
Borrelia recurrentis
Borrelia recurrentis je až 30 μm dlhá, do 5 – 10 nepravidelných závitov stočená baktéria. Je pôvodcom rekurentnej horúčky rovnako ako Borrelia hermsii. Prenášačom sú infikované vši. Keď sa baktérie rozmnožia v hostiteľovi, dochádza k rozvoju horúčky. Horúčka po niekoľkých dňoch odznie. Približne po 3 – 10 dňoch dochádza k rekurencii, teda k návratu horúčky. Vhodným antibiotikom je tetracyklín.
Návratná horúčka zapríčinená baktériou Borrelia recurrentis
Dochované záznamy z obdobia klasického Grécka a stredovekej Európy naznačujú, že návratná horúčka zapríčinená Borrelia recurrentis sa pravdepodobne v staroveku a stredoveku vyskytovala oveľa častejšie ako dnes. Pramene hovoria o niekoľko dní trvajúcich a vracajúcich sa horúčkových stavoch, ktoré sú charakteristické pre ochorenie LBRF.
Dnes už na toto ochorenie, ktoré sa v súčasnosti vyskytuje prevažne v afrických krajinách vrátane Etiópie, Somálska a Sudánu a v komunitách ohrozených vojnou, chudobou a hladomorom, existujú antibiotiká. Keď nie je ochorenie liečené, môže sa v 10 až 40 percentách prípadov končiť smrťou.
Analyzovali starobylé genómy
V rámci analýzy starobylých infekcií skúmali Swaliová a jej kolegovia veľkú zbierku starobylých ľudských genómov z Británie s cieľom nájsť patogény. Identifikovali štyri infekcie spôsobené baktériou B. recurrentis z obdobia 2300 až 600 rokov dozadu.
Ďalšie sekvenovanie britských kmeňov a porovnania s ďalšou starobylou sekvenciou genómu B. recurrentis zo stredovekého Nórska a modernými príbuznými naznačili, že sa druh odchýlil od svojho najbližšieho príbuzného, konkrétne baktérie Borrelia duttonii prenášanej kliešťom zhruba pred 4 000 až 6 000 rokmi.
Ide o obdobie, v ktorom začali ľudia v Európe a Ázii intenzívnejšie používať živočíšne produkty, ako sú vlna a mlieko. Veci bežnej potreby, ako sú vlnené odevy, by sme za bežných okolností neupodozrievali z toho, že vytvoria príležitosť na vznik nových patogénov, uviedol pre Nature paleogenetik Pontus Skoglund z Francis Crick Institute v Londýne, ktorý viedol spolu so Swaliovou a s evolučnou genetičkou Lucy van Dorpovou štúdiu na UCL.
Baktéria sa zbavila nepotrebných génov
V porovnaní s príbuznými druhmi borélií prenášanými kliešťami, ktoré tiež spôsobujú návratné horúčky, sa B. recurrentis zbavil dlhých úsekov DNA a mnohé gény zanikli. Staroveké genómy zachytávajú časť tejto redukcie genómu.
Podľa Charlotte Houldcroftovej, virologičky z Cambridgeskej univerzity v Spojenom kráľovstve, nie je jasné, prečo došlo v prípade spomenutej baktérie k redukcii génov. Pravdepodobne však za to môže práve prechod z kliešťov na vši. Ľudia sú jedinými známymi hostiteľmi vši P. humanus, kým kliešte, ktoré prenášajú iné druhy borélií, parazitujú na rôznych druhoch zvierat. Patogén tak „vyhodil“ genetický materiál, ktorý nepotreboval.
Potrebný ďalší výskum
Myšlienka, že domestikácia oviec a používanie vlny zohrali kľúčovú úlohu v počiatkoch návratnej horúčky u človeka, je pravdepodobná, hovorí Meriam Guellilová, mikrobiálna genomička z Viedenskej univerzity. Na jej potvrdenie však bude potrebný výskum ďalších starých vzoriek.
Skoglund očakáva, že oveľa viac výskumníkov bude teraz hľadať známky infekcie B. recurrentis v archeologických pozostatkoch, najmä vo východnej Európe a na Blízkom východe. „V najbližších piatich až desiatich rokoch by sme mohli mať naozaj dobrú predstavu o tom, kedy sa rozšírila.“
Zdroj: Nature
(zh)
