Pohánka, známa zložka zdravej výživy, znižuje riziko infarktu, mŕtvice a podmieňuje tvorbu sirtuínu, proteínu dlhovekosti.
Kvitnúce pohánkové pole v Himalájach. Zdroj: iStockphoto.com
Pohánka jedlá sa používa ako ingrediencia do zdravých receptov aj ako dôležitá zložka liečebných diét. Pohánková múka je prirodzene bezlepková, a teda vhodná pre ľudí, ktorých organizmus neznáša lepok.
Táto plodina je dobrou prevenciou voči chorobám žíl, no priaznivo ovplyvňuje aj kvalitu kostí, zubov či mladistvý vzhľad pokožky. Fakt, že jej pravidelná konzumácia by mohla prispieť k predĺženiu života, vedci zistili len nedávno. Podmieňuje tvorbu proteínu dlhovekosti – sirtuínu, ktorý chráni bunky tela pred starnutím a prispieva k predlžovaniu strednej dĺžky života. Zložky prospešné pre zdravie ľudského organizmu však obsahuje aj čaj z pohánkovej vňate.
Pravlasťou pohánky je India a Nepál, kde ju začali pestovať už pred 5000 rokmi. Vďaka kočovným národom sa rozšírila nielen do Číny a Japonska, ale aj do Európy a následne do Severnej Ameriky. Pohánka ako zdravá potravina je veľmi populárna v Rusku a na Ukrajine, kde ju volajú grečka (гречка). V týchto krajinách jej názov odvodili od slova grécka, pretože k Slovanom ju doviezli z dnešného Grécka, ktoré bolo v tom čase súčasťou Byzantskej ríše.
Na Slovensku sa môžeme pri označení pohánky stretnúť aj s výrazom tatarka, ktorý je však odvodený od názvu pohánky tatarskej a ten zas od historických súvislostí. Pohánku tatarskú k nám totiž priviezli Tatari (čiže Mongoli). Takzvané tatarčané pirohy, ktorých ingredienciou je aj takzvaná tatarčaná múka (avšak tá môže byť aj z pohánky jedlej, pomletá z celého zrna aj s obalom), dodnes patria k tradičným jedlám na severovýchode Slovenska, najmä Rusínov.
Ako pohánka prenikla do ľudovej slovesnosti
Prvé oficiálne informácie o tejto plodine sa uvádzajú v ruskom hrdinskom epose Slovo o pluku Igorovom (Слово о полку Игореве), ktorý napísal neznámy autor koncom 12. storočia. Približuje neúspešnú výpravu kniežaťa Igora Sviatoslaviča zo severného Novgorodu (*1150 – †1202) proti kočovným Polovcom (Kumánom) v roku 1185 (Rystonová, 2007).
O tom, ako sa pohánka jedlá rozšírila v rozsiahlom Rusku, rozpráva aj stará povesť. V tejto krajine žil kráľ, ktorý mal prekrásnu dcéru. Tatárske vojská jeho kráľovstvo prepadli a dcéru mu uniesli ďaleko od domova, kde ju držali v zajatí ako otrokyňu. Vyslobodila ju starenka, ktorá ju premenila na semeno pohánky (tatarky). V podobe tohto osiva sa vrátila späť do rodného kraja, kde vyrástla ako rastlina so sedemdesiatimi siedmimi semenami a tie vietor rozniesol na sedemdesiatsedem polí po celom Rusku (Leifertová a Lisá, 1991 ).
Múka a plody pohánky jedlej. Zdroj: iStockphoto.com
Etymológia, pôvod a morfológia rastliny
K Slovanom sa pohánka dostala v 10. storočí z Byzancie, na základe čoho dostala pomenovanie grécke krúpy. V samotnom Grécku však bola známa ako turecké krúpy a v Taliansku i Španielsku ako arabské krúpy. V niektorých jazykoch, napríklad v angličtine a nemčine ju poznajú ako bukovú pšenicu, pretože trojuholníkové semená pripomínajú plody buku – bukvice.
Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum L.) je jednoročná, dvojklíčnolistá, vysoká rastlina dorastajúca do výšky 0,80 až 1,00 metra. Nemá príliš mohutný koreňový systém, ale v porovnaní s ostatnými obilninami je významná aktivitou v prijímaní živín, najmä fosforu. Korene vylučujú do pôdy kyselinu šťaveľovú, mravčiu, octovú a citrónovú.
Stonka je dutá zelenej až červenkastej farby, v horných častiach značne rozkonárená. V dolnej časti má rastlina listy stopkaté, široko srdcovité a vrúbkované. V hornej časti má listy šípovité, vajcovito kopijovité a zašpicatené. Na stonke sú postavené striedavo.
Okvetie pohánky jedlej tvorí 7 až 9 kvietkov, ktoré sú usporiadané do tvaru strapca. Kvety sú drobné, biele alebo ružovkasté až červené. Majú 8 tyčiniek a čnelka je trojdielna s bliznou. Zvláštnou funkciou pohánky jedlej je tvorba dvoch typov kvetov podľa dĺžky čnelky. Tento jav sa nazýva heterostylia (rôznočnelnosť). Rastlina pohánky vytvára veľké množstvo kvetov, ale len 10 – 12 percent z nich sa vyvinie do podoby zrelých nažiek. Vo včelárstve sa pohánkový med považuje za jeden z najzdravších (Špaldoň, 1989).
Plodom je hladká trojboká nažka, ktorá je spravidla hnedá. Niektoré odrody však môžu mať semená striebristosivé, sivé alebo čierne. Prvé nažky dozrievajú 25 – 30 dní od začiatku kvitnutia. Hmotnosť tisíc zŕn sa pohybuje v rozmedzí od 15 do 30 gramov. Semená obaľuje oplodie, ktoré sa odstraňuje lúpaním a predstavuje 15 – 30 percent hmotnosti plodu (Janovská a kol., 2008).
Pohánka jedlá: pestovanie, zber a sušenie
Pohánka je jednoročná rastlina s krátkym vývinovým cyklom, asi 90 dní od vysiatia po kvet. Vysieva sa od jari do konca leta asi 20 milimetrov pod povrchom zeme vo vzdialenosti od 0,10 do 0,15 metra od seba.
V 15. storočí na území Slovenska pohánka jedlá zaberala veľké pestovateľské plochy hlavne v severnejších oblastiach. Pestovala sa aj na strednom a východnom Slovensku, v menšej miere na strednom a hornom Považí a na Kysuciach.
Na liečebné účely sa využíva najmä kvitnúca časť (Fagopyri esculenti herba), prípadne aj šupky semien. Zdroj: iStockphoto.com
Uhorské panstvo jej pestovanie rozšírilo prakticky na celé územie. Údaje z roku 1895 potvrdzujú, že v župách Šariš, Trenčín a Zemplín bolo pestovanie pohánky rozšírené vo veľkom rozsahu aj napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam. V tomto období pohánka úspešne konkurovala ďalším obilninám a roľníci ju pestovali najmä pre nenáročnosť a relatívne dobré úrody (Špaldon, 1989).
Na prostredie je málo náročná, môže sa pestovať v rôznych podmienkach. Vyhovuje jej takmer každá pôda, prekáža jej len ťažká ílovitá. Jej kyslosť sa môže pohybovať v rozmedzí od pH 5,6 do 7,2. Počas vegetácie rastlina nevyužíva živiny vyskytujúce sa v pôde rovnomerne. Nároky na množstvo prijatého fosforu sa zvyšujú najmä v čase kvitnutia a pri tvorbe nažiek.
Pomerne náročná je na klimatické podmienky, najmä na teplotu pri klíčení. Teplota potrebná pre rast a vývoj je od 4 do 6 stupňov Celzia. Optimálna teplota pre vegetujúce rastliny je asi 20 stupňov Celzia. Ak klesne teplota na -2 stupne Celzia alebo počas kvitnutia na 1 stupeň Celzia, rastliny hynú. Teploty nad 30 stupňov Celzia a nízka vzdušná vlhkosť má negatívny vplyv na kvitnutie. Spôsobuje zasychanie a opadávanie kvetov, zlé opelenie, zasychanie vyvíjajúcich sa nažiek a prerušenie ich tvorby (Janovská a kol., 2008).
Semená pohánky sa zberajú v máji a v júni, na liečebné účely sa využíva najmä kvitnúca časť (Fagopyri esculenti herba), prípadne aj šupky semien. Pohánková vňať sa podáva vo forme záparu. Šupky sa melú na prášok, z ktorého sa užíva 4-krát denne pol čajovej lyžičky (Jindrova a Malovcová, 2010).
Liečebne aktívne komponenty
Pohánka jedlá ako liečivá rastlina bola objavená pomerne neskoro, a to v 70. rokoch minulého storočia. Obsahuje až 18 rozličných aminokyselín, štvornásobne vyššie množstvo lizínu než ostatné obilniny, ďalej plnohodnotné bielkoviny, škroby, oleje, pričom najviac sa ich nachádza v klíčiacej rastline.
Významnou účinnou látkou je ďalej flavonoid rutín, ktorý priaznivo ovplyvňuje pevnosť a porozitu kapilárnych ciev. Najviac ho má v listoch pred kvitnutím.
Okrem toho pohánka obsahuje vitamín B1, B2, E, C, draslík, fosfor, horčík, vápnik, mangán, selén a stopové množstvá medi, horčíka, železa a zinku. Za zmienku stojí tiež obsah cholínu (Dziedzic a kol., 2018).
Viaceré aktuálne vedecké štúdie ukázali, že strava obsahujúca pohánku podmieňuje tvorbu enzýmov sirtuínov. Sirtuíny sa aktivujú pri znížení príjmu potravy (kalorická reštrikcia), pričom sa navodzuje obranná reakcia proti stresu vyvolaná jej nedostatkom. Proces vedie k zvyšovaniu kvality a predlžovaniu dĺžky života človeka (Seog-Young a kol., 2019).
Účinky pohánky na naše zdravie
Celozrnná pohánka má v porovnaní s jačmeňom alebo pšenicou menej kalórií. Neobsahuje nasýtené tuky a cholesterol a je bohatá na vlákninu i bielkoviny. Jedlo s nízkym obsahom kalórií, bez tuku, je ideálne na chudnutie a pre diabetikov.
Viaceré prírodné látky obsiahnuté v rastline posilňujú kapilárne steny a znižujú krvácanie. Zamedzujú riziku fatálnej mŕtvice a infarktu u ľudí s vysokým krvným tlakom a cukrovkou. Vysoký obsah horčíka vplýva na zlepšenie problémov s krvným tlakom a uvoľňuje krvné cievy. Vitamíny skupiny B sú tiež prospešné pre kardiovaskulárne zdravie. Rutín v kombinácii s vitamínom C spevňuje steny ciev, zastavuje a má preventívne i liečivé účinky na ochorenia žíl, najmä kŕčových. Predmetný flavonoid vo väzivovom tkanive spevňuje a posilňuje najjemnejšie vlásočnice krvného obehu.
Mangán prítomný v rastlinách pohánky zaisťuje zdravú kostnú štruktúru tým, že vytvára základné esencie na vytváranie kostí. Taktiež sa aktívne podieľa na tvorbe spojivových tkanív, absorpcii vápnika a metabolizme tuku a cukru. Horčík je tiež prospešný pre zdravie kostí a zubov. Preberá nervové impulzy a pomáha pri výrobe energie. Uľahčuje vstrebávanie vápnika telom a zabraňuje vzniku osteoporózy.
Rutín je ďalej prospešný aj pri ochrane pred poškodením pokožky pôsobením slnka. Silné antioxidanty a flavonoidy prítomné v pohánke zabraňujú predčasnému starnutiu pokožky. Výsledkom je jemná a mladistvo vyzerajúca pleť.
Použitá literatúra:
Dziedzic, K., Górecka, D., Szwengiel, A., Sulewska, H., Kreft, I., Gujska, J., Walkowiak, J., 2018: The Content of Dietary Fibre and Polyphenols in Morphological Parts of Buckwheat (Fagopyrum tataricum). In: Plant Foods for Human Nutrition, Vol. 73, Iss. 1, pp. 82–88;
Janovská, D., Kalinová, J., Michalová, A. 2008: Metodika pěstování pohanky obecné v ekologickém a konvenčním zemědělství. 1.vyd. České Budějovice: VÚRV, ISBN: 978-80-7427-000-0. 18s.;
Leifertová, I., Lisá, M. 1991: Pohánka zdravá a lěčivá i dnes. 1.vyd. Praha: Art press servis, 119 s.;
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.;
Seog-Young, K., Mak-Soon, L., Chang, E., Sunyoon, J., Hyunmi, K., Eunyoung, L., Soojin, L., Chong-Tai, K., In-Hwan, K., Yangha K., 2019: Tartary Buckwheat Extract Attenuated the Obesity-Induced Inflammation and Increased Muscle PGC-1a/SIRT1 Expression in High Fat Diet-Induced Obese Rats. In: Nutrients, Vol. 11, Iss. 654, pp. 1-14;
Špaldon, E. 1989: Rastlinná výroba. 4.vyd. Bratislava: Príroda, 628 s.;
